ČADCA/KRÁSNO NAD KYSUCOU. Sľubovaná diaľnica D3 a rekonštrukcia železničnej trate medzi Krásnom nad Kysucou a Čadcou trápia Kysučanov už roky.
"Už včera bolo neskoro," hromžia ľudia. Včerajšie pokazené výhybky, nefunkčné elektrické napájanie spôsobilo meškania vlakov a skomplikovalo ľuďom cestu za svojimi povinnosťami.
Na problémy otvorene poukázali aj na stredajšom (21. 2.) stretnutí tamojších predstaviteľov samospráv so zástupcami ministerstva dopravy.
Kým na mestskom úrade v Čadci debatovali kompetentní o diaľnici D3, rekonštrukcii budovy zanedbanej železničnej stanice aj novej cyklotrase, v Krásne nad Kysucou rezonovala rekonštrukcia medzinárodného železničného koridoru, výstavba nového prestupného terminálu a odstavných plôch pre autá.
Železničiari plánujú modernizáciu 11,7 kilometrov železničnej trate medzi Krásnom nad Kysucou a Čadcou. Rýchlosť vlakov sa po rekonštrukcii zvýši v niektorých úsekoch, kde je osemdesiatka, na 120 kilometrov za hodinu.
Predpokladaný termín začatia stavby je rok 2026. Ak chcú na stavbu peniaze z eurofondov, musia ju dokončiť do roku 2029.
Investícia je odhadovaná na približne 145-miliónov eur bez DPH, uvádza sa v projekte predloženom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Prípravné procesy je potrebné urýchliť.

Trať je v súčasnosti v zlom technickom stave a niektoré prvky infraštruktúry sú po životnosti.
Na zlý stav slovenskej železničnej infraštruktúry upozornili v minulom roku po vykoľajení českého expresu Pendolino v Žiline aj České dráhy.
Splní európske štandardy
Riaditeľ investorského odboru Železníc SR Štefan Sedláček informoval, že cieľom modernizácie je výmena zastaraných a opotrebovaných konštrukčných častí železničnej infraštruktúry, vrátane súvisiaceho technického vybavenia do normového stavu.
"Rekonštruovať sa budú koľaje, železničný zvršok, spodok, trakčné vedenie aj zabezpečovacie systémy. Zrýchli sa železničná preprava, zvýši sa bezpečnosť podľa európskych štandardov," uviedol Sedláček.
Komfort a bezpečnosť cestujúcich sa zvýšia vybudovaním nových nástupíšť, prístreškov pre cestujúcich, informačných prvkov aj nového osvetlenia.
Jednoduchšie povoľovacie procesy
Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy Denisa Žiláková povedala, že modernizácia spomínaného úseku bude financovaná z eurofondov a vyjde na približne 160 miliónov eur.

Pripomenula, že urýchleniu tejto výstavby by mohla pomôcť aj novo pripravovaná legislatíva z dielne ministerstva dopravy. Úprava stavebného zákona, ako aj zákon o strategických investíciách majú výrazne zjednodušiť povoľovacie procesy.
"Tým by sa urýchlili aj dôležité investície, akou železnica od Žiliny na Poľsko a Českú republiku nesporne je, rovnako aj diaľnica D3, ktorá je súčasťou európskych dopravných koridorov," doplnila Žiláková s tým, že pri tejto investícii je nanajvýš potrebné, aby bola čo najskôr dokončená EIA.
Bez tunela s prestupným terminálom
Jedna etapa projektu, úsek od Čadce po hranicu s Českom za 79 miliónov eur, je už v realizácii.
V druhej etape z Krásna nad Kysucou do Čadce Útvar hodnoty za peniaze uprednostnil pri prepracovaní projektu z roku 2016 variant s vybudovaním prestupného terminálu integrovaného dopravného systému.
„Nový prestupný terminál Krásno dáva projektu pridanú hodnotu. Výstavba terminálu Krásno zvyšuje pomer prínosov a nákladov projektu na 1,23. Ministerstvo financií odporúča pokračovať v príprave rekonštrukcie úseku Krásno nad Kysucou – Čadca vo variante s vybudovaním nového prestupného terminálu Krásno,“ zhodnotil Útvar hodnoty za peniaze.

Kysuce však prišli o jeden z najdlhších železničných tunelov na Slovensku popod Gavlasovský kopec až do Čadce mestskej časti Horelica.
"V Krásne nad Kysucou mala v rámci modernizácie pribudnúť nová železničná zastávka, keďže súčasná železničná stanica je vzdialená od centra mesta niekoľko kilometrov. Projekt hovoril o tom, že po modernizácii zostane funkčná aj pôvodná trať, ktorá mala slúžiť ako regionálna, rýchlotrať zasa mala viesť do tunela. Tento projekt však v Bruseli kvôli finančnej náročnosti neprešiel,“ povedal primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Nové parkovisko pre 40 áut
Rozhodnutie uprednostniť výstavbu terminálu privítal. Podľa neho sa čoraz viac ľudí kvôli vlastnému komfortu aj dlhým dennodenným kolónam na ceste I/11 medzi Čadcou a Žilinou čoraz viac uchyľujú k cestovaniu za povinnosťami vlakom.
"K terminálu by smerovali autobusové linky integrovaného systému z Oščadnice aj Bystrickej doliny. Ďalšou výhodou by bolo umiestnenie kúsok od centra mesta, kde by mali dobrý prístup občania z krásňanských sídlisk, ale i z priemyselného parku, kde prichádzajú ľudia za prácou. Rovnako by ho využívali aj turisti, tým by sa zvýšila obslužnosť územia,“ vysvetlil Grapa.

Autobusy a autá nemajú pri staniciach na Kysuciach kde parkovať.
Pri pôvodnej stanici v časti Zákysučie majú preto železnice spoločne s krásňanskou radnicou v pláne postaviť odstavnú plochu pre 40 vozidiel.
Tá by mala pomôcť pri prechode ďalších cestujúcich z individuálnej na verejnú dopravu. Vyhlásenie výberového konania na dodávateľa naplánovali na marec 2024.
Zasahuje do chránenej krajinnej oblasti
Problémom, prípadne ďalším posunutím začiatku modernizácie môžu byť stanoviská organizácií prizvaných na posúdenie vplyvov na životné prostredie.
Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Kysuce upozornila, že z hľadiska ochrany prírody zámer zasahuje do chránených území európskeho významu Natura 2000.
"Vybudovanie novej zastávky Krásno nad Kysucou (terminál integrovanej osobnej prepravy) a vybudovanie nového mimoúrovňového prístupu do novej zastávky Krásno nad Kysucou a mosta zasahuje do biotopov európskeho významu horské a jelšové lužné lesy a jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy," uvádza sa v právoplatnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie uverejnenom 13. februára tohto roka.
Správa CHKO Kysuce uviedla aj hlavné predmety ochrany prírody v území modernizácie železničnej trate.
Ide o kunku žltobruchú, hlaváča bieloplutvého, hlavátku podunajskú či vydru riečnu. V území sa tiež nachádzajú chránený pĺž vrchovský, ropucha bradavičnatá, potápač veľký, užovka obojková, skokan hnedý, vretenica severná, jašterica živorodá, bobor vodný, korýtko riečne.
Grafitti a lego kocky
Marcel Slávik, ktorého Združenie domových samospráv sa v uplynulých rokoch zapojilo do stoviek stavebných konaní naprieč celým Slovenskom, požaduje okrem rôznych posudkov napríklad na rekonštrukciu používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov.
Tiež požaduje na koľajový zvršok využitie zatrávňovaniach tvárnic a aby súčasťou stavby bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby. Mostné objekty a viaduktové objekty žiada umelecky dotvoriť napríklad ako grafitti alebo kocky Lego.
