ČADCA. Vydarený útok na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha býva považovaný za najvýznamnejší odbojový počin počas druhej svetovej vojny v Európe.
Príslušníkom žiadneho iného odboja sa nepodarilo do konca vojny zlikvidovať takto významného nacistického pohlavára, ktorý je mimochodom jedným zo strojcov takzvaného konečného riešenia židovskej otázky – holokaustu.
V piatok 1. marca sprístupnili na Obchodnej akadémii v Čadci v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici výstavu Heidrychiáda a Návraty lidických detí. Približujú statočnosť aj útrapy obyčajných ľudí, ktorým sloboda a boj proti útlaku neboli ľahostajné.
Operácia Antropoid
Výstava Heydrichiáda ukazuje zlomové body nacistického pátrania po uskutočnenom atentáte na šéfa Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu a zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha a mapuje následnú reakciu nacistického Nemecka na túto odbojovú činnosť. Pojednáva o výsadku Anthropoid, o príprave a prevedení atentátu a následnej krvavej pomste na úplne nevinných obyvateľoch.
Materiály o atentáte a priebehu Operácie Antropoid dopĺňajú jednotlivé výstavné panely. Výstavou návštevníkov sprevádzajú samotní žiaci obchodnej akadémie, ktorí si tému naštudovali do najmenších podrobností.
Daniel Badura, Nina Košťálová a Kristína Gilániová. (zdroj: Pavol Stolárik)Druhák Daniel Badura priblížil, že celý proces prípravy aj samotná prezentácia bola veľmi poučná, no zároveň smutná.
„Na silných príbehoch ľudí, ktorí sa postavili na odpor fašizmu chceme vyvolať u návštevníkov pocit rešpektu. Aj keď je hlavný zreteľ výstavy kladený na tých, ktorí v neľahkej dobe morálne obstáli so cťou, nájdu sa tu aj zmienky o tých, ktorí v kritických chvíľach zlyhali. Napríklad Karel Čurda, ktorý zradil spolubojovníkov Gabčíka s Kubišom,” povedal.
Spoločná deklarácia Slovenska, Poľska a Česka má pomôcť prihraničným regiónom Čítajte Zároveň pripomenul, že hrdinami nie sú len samotní výsadkári, ale aj ľudia, ktorí za to, že pomáhali parašutistom, nosili im jedlo, ukrývali ich, priniesli obrovské obete.
Vyhladená dedina a návrat lidických detí
Druhá časť výstavy približuje pohnuté osudy detí v obce Lidice vyhladenej nacistami. Z viac ako stovky odvlečených detí sa po skončení vojny vrátilo do Československa iba sedemnásť. Desiatky ďalších boli otrávené výfukovými plynmi vo vyhladzovacom tábore v poľskom Chelmne nad Nerom.
Osemdesiatjeden detí z dediny Lidice bolo privezených do Chelmna 2. júla 1942 z neďalekej Lodže a ešte toho istého dňa putovali do vyhladzovacieho plynového nákladiaku. Osemdesiatym druhým bolo dievča, ktoré bolo tým istým spôsobom popravené 25. júla spolu s jedenástimi deťmi z dediny Ležiaky. Výstava obsahuje informácie o obci Lidice a o tragických udalostiach v obci.
Druháčku Ninu Košťálovú z preštudovaných materiálov najviac dojala situácia, kedy boli deti odtrhnuté od svojich rodičov.
„Po príchode nemeckých nacistických jednotiek 10. júna 1942 do Lidíc boli ženy a deti zhromaždené v budove miestnej školy, odkiaľ boli nasledujúceho dňa odvezené do budovy gymnázia v Kladne, kde strávili spoločne tri dni. Tu boli vybrané prvé tri deti do nemeckých rodín. Do nemeckých rodín išlo ešte ďalších sedem detí, 82 ich našlo smrť v koncentráku, šesť umrelo krátko po tragédii v dôsledku odlúčenia od matiek a nedostatočnej starostlivosti,“ priblížila druháčka.
