V súčasnosti je na Slovensku približne 200 futbalových tréneriek. Jednou z nich je aj LUCIA GAŠPARÍKOVÁ, ktorá má len 25 rokov a pod svojim vedením má tri mládežníckej kategórie.
Aj keď boli mladí futbalisti zo začiatku prekvapení, že ich trénuje žena, dnes majú spolu skvelé vzťahy. Ako sama hovorí, „záleží mi na tom, aby som mala s hráčmi otvorený vzťah a dokázali sme sa porozprávať takmer o hocičom.“ S futbalistami rieši nielen futbal, ale aj známky v škole a témou už bola aj šikana.
Nezáleží na tom, že je futbalovou trénerkou žena, deti skúšajú trpezlivosť všetkých dospelých. Veď žena pri futbale už dávno nie je raritou.
V rozhovore sa dozviete
- aké kategórie má pod sebou,
- ako ju vnímajú deti ako trénerku,
- aké reakcie mala od rodičov,
- či vie na mladých futbalistov aj zakričať,
- aké rozdiely vníma medzi trénerom mužom a ženou,
- čo je podľa nej dôležité pri práci s mládežou,
- prečo dbá aj na známky v škole.
Ako ste sa dostali k trénovaniu?
Všetko to začalo dosť nevinne. Asi tri roky dozadu v zime, keď som z dlhej chvíle a s malou dušičkou navrhla kamarátovi, a vtedajšiemu trénerovi prípravky U11 v FK Čadca, či by som mu nemohla vypomáhať na tréningu. Išlo len o asistovanie, čiže dohliadať na prevedenie cvičení a korigovať výkon či správanie hráčov, nakoľko ich vtedy bolo na jedného trénera priveľa.
Z asistovania sme sa časom posunuli aj na zástup celého tréningu, pretože sme boli obaja študenti a niekedy sa to nedalo skĺbiť. Touto cestou by som sa mu chcela poďakovať za príležitosť, nakoľko to bol asi ten impulz pre mňa, že by som sa chcela niečomu takému venovať. Ani nie o rok na to prišla ponuka od Dominika Poláčka z Beskydu Svrčinovec, či by som nechcela trénovať ich prípravku ako plnohodnotný tréner. A tu niekde v zime, v roku 2022, sa začala písať moja kapitola o živote trénerky futbalu.
Aké kategórie trénujete?
Samostatne teda ako trénerka pôsobím od roku 2022 v TJ Beskyd Svrčinovec a od leta minulého roku som prebrala aj U13B kategóriu v FK Čadca. Taktiež sa od októbra minulého roka venujem tréningu futbalu v čadčianskej škôlke cez projekt Dajme spolu gól, kde sa mi striedajú jednotlivé triedy predškolákov.
Bez obety sa nič nezmení, mužstvo momentálne nefunguje dostatočne stabilne, aby napredovalo, hovorí prezident klubu Čítajte V TJ Beskyd Svrčinovec máme momentálne okolo 40 detí, ktoré mám rozdelené do dvoch kategórií a v Čadci mám momentálne 21 členný káder mladších žiakov. S U13B aktuálne pôsobíme na úrovni IV. ligy U13 QUICK SPORT a podobne aj s prípravkou hráme oblastnú súťaž turnajovým spôsobom.
Aké boli vaše trénerské začiatky?
Moje trénerské začiatky boli ako na horskej dráhe. Raz som bola dole a raz hore, nakoľko nie každý tréning sa mi podaril podľa mojich predstáv. Mala som však okolo seba skúsených trénerov a ľudí zainteresovaných pri futbale, za ktorými som si chodila po rady. Inšpiráciu som hľadala aj na internete, kde dnes nájdete obrovské množstvo užitočných informácií. V neposlednom rade som sa chodila pozerať aj na tréningy iných okolitých mládežníckych kategórií a zapisovala som si cvičenia, ktoré ma zaujali.
Ako vás vnímajú deti, ktoré trénujete? Ovplyvňuje niečo aj fakt, že ste žena?
Na začiatku to bol pre nich trochu šok, že som žena a idem ich trénovať futbal. Všade naokolo sa zatiaľ stretli len s mužmi trénermi, takže chvíľku im trvalo, kým sme sa dostali na spoločnú vlnu. Musím však povedať, že s odstupom času si uvedomujem, že máme spolu skvelý vzťah a berú ma nielen ako trénerku, ale aj kamarátku.
Všeobecne nemám pocit, že by nás ovplyvňovalo nejakým spôsobom to, že som žena. Deti skúšajú trpezlivosť dospelých, teda čo si môžu dovoliť a čo nie, pritom je úplne jedno, či ide o muža alebo ženu. Takže sme si nastavili v jednotlivých kategóriách pravidlá a hranice, ktoré dodržiavajú a fungujeme ako každý iný káder.
Stretli ste sa niekedy s názorom, že ako žena nemáte pri futbale čo robiť?
Našťastie som sa s niečím takýmto nestretla, možno preto, že sa pohybujem v mládežníckych kategóriách, kde nie je taký tlak na trénera z pohľadu výsledkov a výkonov hráčov. Aj ja sama som hrávala futbal, čiže aj to môže byť dôvod, prečo sa okolie nejakým spôsobom nepozastavilo nad týmto faktom.
Skôr sa pozastavia nad tým, že som taká mladá trénerka žena, nakoľko pôsobím asi mladšie ako naozaj som. Koniec koncov, po absolvovaní trénerskej licencie som sa stala 178 trénerkou futbalu na Slovensku, takže už to nie je také klišé ako v minulosti.
Ako na vás reagujú rodičia mladých futbalistov?
Nemohla som si priať lepšie reakcie od rodičov alebo skôr lepších rodičov? Musím povedať, že som nemala žiaden problém s rodičmi a nepamätám si, že by som mala s niekým nejaký závažný konflikt. Rodičia mojich hráčov sú veľmi ústretoví, nápomocní a inteligentní ľudia, čiže nemám problém sa na nich obrátiť, keď niečo potrebujem a verím, že to je tak aj opačne.
Chceli ju do reprezentácie aj do Prahy. Bývalá hádzanárka v sedemdesiatych rokoch žiarila Čítajte Samozrejme, ako trénerka som nastavila nejaké pravidlá, ktoré musia dodržiavať v rámci futbalu a mojej práce, ale mimo tréningového procesu sa vieme porozprávať takmer o všetkom.
