KYSUCE. Spôsob a rozsah, akým sa rozmáha pytliactvo na Kysuciach, už dávno nie je konaním z núdze, ale výnosným biznisom na majetku štátu, súkromných vlastníkov, dokonca aj v chránených územiach.
Dochádza k nemu z dôvodu získavania trofejí a mäsa, prípadne sú tieto druhy usmrcované pre ich predátorský dopad na poľovnú zver.
V posledných rokoch bol zaznamenaný aj nárast nezákonného usmrtenia veľkých šeliem ako dôsledok narastajúceho konfliktu medzi človekom, hospodárskymi zvieratami a šelmami.
So žiadosťou o pomoc pri spoločnej eliminácii pytliactva vyslala verejnosti aj Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce. Obeťou pytliakov sa často stávajú chránené druhy, vlky, rysy, medvede, bobry, vydry, dokonca aj orly.
Výstavba rozbíja teritóriá
Zoológ Peter Drengubiak zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce hovorí, že pohybu zvierat po krajine môžu pomôcť pripravované ekodukty a ďalšie priechody, no s pytliactvom sa bojuje veľmi ťažko.

„Človek svojimi aktivitami výrazne ovplyvňuje vzťahy medzi druhmi a tiež druhy samotné. Nešetrná ťažba dreva, regulácie tokov, urbanizácia, doprava, odpad. Veľké šelmy sú významne negatívne ovplyvňované vo svojom pohybe. Členenie ich území výstavbou oplotení a stavieb v biokoridoroch, výstavba ciest, sú negatívne vplyvy zasahujúce do života týchto vzácnych druhov našej fauny," uviedol zoológ.
Jeden z ďalších negatívnych dopadov na spomínané druhy, a nielen na ne, má pytliactvo. Pytliaci sú motorizovaní, kvalitne ozbrojení a nepochybne majú dobré odberateľské zázemie. Stratégia je založená na mobilných telefónoch, motorkách a terénnych autách.
Spolupracujú s políciou
„Pytliactvo žiaľ, to sa odhaľuje veľmi ťažko. Preto sa na vás obraciame s prosbou o spoluprácu. Účasť verejnosti je v týchto prípadoch neodmysliteľnou súčasťou. Bez ľudí, ktorí sa pohybujú v prírode by bolo veľmi náročné lokalizovať takto usmrtené druhy v teréne. Preto by sme týmto chceli poďakovať občanom, ktorým nie je naša divočina a jej bohatstvo ľahostajné a zároveň, chceme vás poprosiť o spoluprácu," informoval Peter Drengubiak.

Podľa jeho slov Správa CHKO Kysuce úzko spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. V tomto prípade ide o Národnú centrálu osobitných druhov kriminality, ktorá pre územnú pôsobnosť CHKO Kysuce sídli v Žiline a pre Trenčiansky kraj v Trenčíne. Ich úlohou okrem iného je odhaľovať trestné činy pytliactva.
„V prípade, keď sa vám podarí v prírode nájsť uhynutého chráneného živočícha (vlka, rysa, medveďa, bobra, vydru) neváhajte a danú skutočnosť nahláste ideálne nám, na Správu CHKO Kysuce a tiež na Národnú centrálu osobitných druhov kriminality. Verte, že takto spolu môžeme s pytliactvom bojovať omnoho efektívnejšie. Ďakujeme za pochopenie a spoluprácu," dodal Drengubiak.
V posledných rokoch boli na Slovensku zaznamenané aj viaceré prípady úhynu dravých vtákov dôsledkom otrávených návnad. Páchatelia chcú takto znížiť počty dravcov, ktorým pripisujú škody na zajacoch, bažantoch, hydine alebo na domácich chovoch holubov. V minulosti boli zaznamenané viaceré prípady vykrádačov hniezd dravých vtákov.

Užitočné kontakty:
Kontakt na ohlasovanie prípadov podozrenia z pytliactva – Správa CHKO Kysuce:
RNDr. Peter Drengubiak, 0903 298 429, peter.drengubiak@sopsr.sk
Kontakt na ohlasovanie prípadov podozrenia z pytliactva – Národná centrála osobitných druhov kriminality:
pre Žilinský kraj – 0918 799 286
pre Trenčiansky kraj – 0918 792 985