Bronzový medailista zo zimných olympijských hier v Pekingu a trojnásobný majster Českej republiky v ľadovom hokeji. V súkromí skromný a pokorný športovec, ktorý väčšinu svojej hokejovej kariéry odohral v Třinci, no vyskúšal si aj Kanadskú juniorskú ligu.
Mladý talent z Kysúc Miloš Roman za tri sezóny v klube Vancouver Giants dokázal nastrieľať 68 gólov.
Kto vás priviedol k hokeju a aké boli vaše začiatky?
K hokeju ma priviedli rodičia. Celé to začalo tým, že brat mal alergiu, kvôli ktorej musel tráviť čas v chladnejšom prostredí. Na začiatku to bolo len korčuľovanie, ku ktorému sa neskôr pridala hokejka. A ja som kráčal v jeho šľapajach, tak nás rodičia dali na hokej.
Ako mladý hráč ste odišli do zámoria. Čo boli pre vás najväčšie rozdiely oproti Európe?
Rozdiel bol najmä v rýchlosti a hernom štýle, ktoré ovplyvňovalo aj menšie ihrisko, no myslím si, že na hokej som sa adaptoval veľmi rýchlo. Z osobnostného hľadiska to bol určite jazyk a celková kultúra života. S adaptáciou mi veľmi pomohla rodina, u ktorej som býval, ale aj spoluhráči.
Máte nejakú nezabudnuteľnú spomienku z Kanady?
Tých spomienok je veľa, no mal som veľmi rád, keď sme sa stretávali s kamarátmi a sledovali Super Bowl. Veľa času som trávil aj so synmi rodiny, u ktorej som býval. Keď mi však chýbala slovenčina, bol som so slovenskou komunitou, na všetkých mám skvelé spomienky.

Na, čo ste mysleli po drafte?
Bol to splnený sen, ale aj odmena za drinu, ktorú som do toho odmalička vkladal. Aj keď sa mi nepodarilo prebojovať do NHL, som nesmierne vďačný za skúsenosť, čo mi to dalo na začiatku mojej profesionálnej hokejovej kariéry.
Vnímate zámorské súťaže skôr ako vzdialený sen, alebo možnú realitu v blízkej budúcnosti?
Momentálne na to nemyslím, sústredím sa na Třinec a aktuálnu sezónu. Chcem naďalej zlepšovať svoje výkony, aby som bol pre klub platným hráčom. Ak by však prišli ponuky z NHL, určite by som sa rád posunul ďalej.
V Třinci plánujete zostať alebo máte na stole zaujímavé ponuky?
Nevidím dôvod z Třinca odchádzať. Je tu naozaj super zázemie, veľmi profesionálne podmienky, v ktorých sa môžem neustále zlepšovať a napredovať.
Veľkú časť kariéry ste strávil v Třinci. Čo hovoríte na prácu s mládežou a celkový koncept klubu?
Už ako mladý hráč, keď som prichádzal zo Žiliny, ma ohromila vysoká úroveň hokeja v Třinci. Profesionálny prístup od mládeže a skvelé podmienky pomáhajú mladým hráčom sa neustále zlepšovať. Třinec má veľkú zásluhu na tom, aký som hokejista.

Ako hodnotíte vaše momentálne pôsobenie v Třinci?
Z hernej stránky sa cítim, že som výrazne lepší ako minulú sezónu. No ešte nie som spokojný na sto percent, vždy môžem byť lepší. A, samozrejme, sezóna sa hodnotí až na konci. So životom mimo hokej som veľmi spokojný, keďže som tu hrával už v mládeži, som tu skoro ako doma. Mesto ponúka skvelé možnosti na šport, ale aj kultúru.
Môžete sa pochváliť troma prvenstvami v českej extralige. Ktoré je pre vás najcennejšie?
Všetky majú pre mňa obrovskú cenu, nedá sa povedať, že nejaké z nich by malo menšiu alebo väčšiu hodnotu. Za každým jedným titulom bola obrovská drina a túžba po víťazstve. No ten posledných bol veľmi zaujímavý. Začínali sme našu play-off cestu už v osemfinále. Takže tých zápasov bolo naozaj dosť. Postupne sme dokázali vyradiť najväčších favoritov, ktorými bola Sparta Praha a Pardubice. Teraz je tu však nová sezóna, v ktorej je cieľ jasne daný, chceme opäť vyhrať titul. Tlak je tu obrovský, pretože Třinec je klub s najväčšími ambíciami. Onedlho je tu play-off, v ktorom začína nová súťaž, na ktorú budeme dobre pripravený.
Slovensku ste pomohli získať bronzovú medailu. Považujete to za najväčší úspech kariéry?
Určite áno, je to niečo, čo sa tak často neopakuje. Úspech na olympiáde pre mňa znamená naozaj veľa a som na to hrdý. Prepísali sme históriu. Nezabudnem na to do konca života, na turnaj mám naozaj skvelé spomienky.
Uvidíme vás na majstrovstvách sveta v národnom drese?
Je to, samozrejme, vždy na tréneroch, ako sa rozhodnú. Pre mňa je každá možnosť reprezentovať Slovensko veľká česť. Motivácia hráčom určite nebude chýbať ani tento rok, keďže skupina B sa odohrá len pár kilometrov za slovenskými hranicami, čo naláka množstvo fanúšikov. Ak príde tá možnosť, veľmi rád budem reprezentovať našu krajinu.

Ste vzorom pre mladých hokejistov. Čo by ste im poradil, aby sa dokázali dostať do profesionálneho hokeja?
Čo iné ako poctivú drinu, pokoru a nevzdávať sa svojich snov.