STAŠKOV. Herecká legenda Jozef Kroner by 20. marca oslávil sto rokov. Srdcia ľudí si získal nielen hereckými výkonmi, ale aj skromnou a prajnou osobnosťou. Ako jediný pre Slovensko získal Oskara. Prestížne ocenenie získal za film Obchod na korze.
Pri spomienke na tohto výnimočného človeka sme sa boli pozrieť priamo v jeho rodnej obci.
Jozef Kroner sa narodil v roku 1924 v staničnom domčeku, ktorý slúžil ako strážny dom pre železničnú trať. Železnica ako vlastník prestala vykonávať akékoľvek udržiavacie práce a technický stav domu sa veľmi zhoršil, v roku 2010 sa obci s menej ako 3 000 obyvateľmi podarilo domček odkúpiť.
Z rodného domu je múzeum
Prichádzame k železničnej trati a prechádzame označeným chodníkom. Už tu je čo obdivovať. Ako prvá nám udrela do očí drevená socha Pacho, na motívy filmu Pacho - hybský zbojník od akademického sochára Jaroslava Gaňa.
Stojíme pred zrekonštruovaným domčekom Jozefa Kronera, ktorý dnes slúži ako jeho múzeum. Múzeum je aktuálne zatvorené, ak sa chcete pozrieť na expozíciu, musíte sa deň vopred objednať.
So záujmom čítame informačné tabule, hoci aj tu sa už prejavili vandali a niektoré časti začiernili sprejom. Pokračujeme po chodníku Jozefa Kronera. Táto prírodná galéria nám ukázala tvorbu slovenských a českých umelcov, ktorí si pamiatku obľúbeného herca uctili dielami z jeho najznámejších filmov.
Práve pri diele Charlesov Klaun od autora Juraja Čuteka stretávame mladú mamičku Máriu Poliačkovú. Tá sa prišla prírodnou galériou prejsť s malou dcérkou.
Kedysi luxusný hotel dvadsať rokov chátral. Objekt konečne vyčistili, zvažuje sa jeho využitie Čítajte „Bývame v Čadci, ale rada sa sem chodím prechádzať. Je tu ticho, čisto a rada si tu zaspomínam na filmy a divadelné hry s úžasným Jozefom Kronerom. Je neuveriteľné, že chlapca zo Staškova poznali až za hranicami Slovenska. Čo poznali. Stále poznajú,“ hovorí nám Mária, ktorá pokračuje lesným chodníkom ďalej.
Spomienka na legendu je stále živá
Jozef Kroner zomrel po ťažkej chorobe 12. marca 1998 ako 73 ročný. Aj dnes, po takmer 30 rokoch na neho obyvatelia jeho rodnej obce s úctou a láskou spomínajú.
„Keď bol Jožko ešte malým chlapcom, môj pradedo bol kováčom. Mal vyhňu blízko staničky, neďaleko betónového mostu. V tej dobe bol nedostatok železa a tak bol pradedko vďačný za každý kúsok, z ktorého by mohol vyrobiť napríklad motyku. Práve malý chlapec, ktorý sa neskôr stal česko-slovenskou legendou, mu nosil železo, ktoré našiel popadané na koľajniciach. Kováč mu za to dal nejakú korunku, aby sa mu žilo lepšie,“ prezrádza nám Staškovan Peter Jurga.
