KYSUCE. Nedotýkajte sa vystavených exponátov! Aj keď v múzeách a galériách stále takéto upozornenia existujú, je ich čím ďalej menej.
Rovnako ostať v múzeu plnom exponátov v úplnej tme nie je príjemný pocit. Donedávna nepredstaviteľné, no postupne sa výstavné priestory stávajú rovnako atraktívne aj pre ľudí, ktorí spoznávajú svet hmatom.
Sklenené vitríny miznú, k tým, ktoré ostávajú, pribúdajú reliéfy a haptické modely, teda zmenšeniny či dokonalé napodobeniny exponátov. Tie si ľudia so zrakovým postihnutím môžu doslova ohmatať.
Podľa vyjadrenia tajomníka Základnej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých v Čadci Petra Haladu je takáto iniciatíva prínosom, pretože môže nevidiacim a slabozrakým návštevníkom múzeí sprístupniť vizuálne vnímanú architektúru a umelecké diela prístupným a atraktívnym spôsobom a podnietiť v nich tak záujem o kultúrnohistorické diela.
"Treba však myslieť na to, aby si nevidiaci človek napríklad aj sám spustil elektronickú aplikáciu bez asistencie inej osoby a urobiť nevidiacu skupinu návštevníkov čo najviac nezávislou od iných. To znamená, aby si mohli návštevu múzea vychutnať sami, bez sprievodcu či človeka, ktorý by musel v každom okamihu stáť pri nich, hovoriť im, na čo pozerajú a na čo pri pohybe dať pozor," priblížil Peter Halada s tým, že práve rok 2024 bude v komunite zrakovo postihnutých venovaný práve prístupnosti a bariéram.
Astronaut so slovenskými koreňmi strávil na Mesiaci 22 hodín. Dožil by sa 90 rokov Čítajte Expozície a zbierkové predmety pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, zrakovým aj sluchovým postihnutím, postupne sprístupňuje aj Kysucké múzeum. Pomáhajú v tom nové interaktívne prvky. Zdraví návštevníci zároveň lepšie pochopia spôsob zmyslového vnímania ľudí s hendikepom.
„Ako to v galériách býva, hodnotné exponáty stále ostávajú kvôli bezpečnosti, alebo z dôvodu vysokej úrovne konzervácie za ochranným sklom, nemožno sa ich dotknúť. Avšak ich haptické modely nám umožňujú ideálne doplniť vnem, či už je návštevník nevidiaci, alebo nie je,“ informovala riaditeľka múzea Helena Kotvasová.
Vďaka takýmto zmenšeninám budov, prostredníctvom reliéfnych pôdorysov, bokorysov, 3D modelov či zväčšeninám exponátov získajú lepšiu predstavu o veľkosti, tvare a zvláštnostiach týchto pamiatok, ale spoznajú aj históriu či iné zaujímavosti. Svoje miesto nájdu vo výstavných priestoroch kaštieľa Radoľa.
Z malého domčeka až medzi oscarové hviezdy. Herecká legenda by oslávila sto rokov Čítajte Ohmatať si renesančný kaštieľ
V zadaní architektonickej súťaže pre novú stálu expozíciu v Kaštieli Radoľa – Cesta dejinami, ktorej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, kysuckí múzejníci mysleli aj na nevidiacich či nepočujúcich návštevníkov.
Do priestorov kaštieľa tak privádzajú nové publikum, ktorému umožnia zažiť atmosféru renesančného kaštieľa úplne novým spôsobom, doslova na vlastnej koži.
Haptický model Kyšteiľa v Radoli. (zdroj: Kysucké múzeum)Víťazný architektonický návrh Studia Brut počíta s myšlienkou debarierizácie a využitím nových interaktívnych prvkov a smart technológie. Podľa slov autorov Juraja Izraela Simony Fischerovej využité budú aj interaktívne dotykové tablety, ktoré sprístupňujú informácie zdravotne znevýhodneným osobám so sluchovým či zrakovým hendikepom.
„Tablety môžu disponovať audio nahrávkami predčítaného textu z panelov expozície ako aj videá s posunkovým jazykom. Tie možno prehrať načítaním markerov obsahujúcich odkazy v QR kóde a NFC čipoch umiestnených priamo v priestoroch expozície aj na internete. Počítali sme aj s osadením textov v Braillovom písme pre nevidiacich návštevníkov,“ uviedli autori návrhu.
