KYSUCE. Keď genealóg Pavol Vlček odkryl tajomstvo schátranej hrobky v Čiernom a predstavil ho vedeniu obce, spoločne sa zhodli, že unikátny objekt, jediný svojho druhu na Kysuciach, si zaslúži rekonštrukciu.
V rozhovore priblížil prácu genealóga, prezradil, kam až sa v histórií dokáže dopátrať, a aj to, prečo je dôležité odkrývať a pripomínať históriu.
Z malého domčeka až medzi oscarové hviezdy. Herecká legenda by oslávila sto rokov Čítajte Pomohli ste objasniť históriu jedinej hrobky na Kysuciach. Nachádzajú sa v Žilinskom kraji aj iné podobné objekty?
V Žilinskom kraji sa z obdobia Rakúska-Uhorska (1867 – 1918) dochovalo viacero objektov tohto typu. V kontexte funerálnej architektúry možno spomenúť napríklad hrobku baróna Poppera v Hliníku nad Váhom, mauzóleum Rakovských (Rakovszky) v Rakove, kaplnku s hrobkou rodu Ňári (Nyáry) v Gbeľanoch, kaplnku s hrobkou rodu Moravských (Moravszky) v Čiernom a ďalšie.
Stavba týchto objektov v minulosti, samozrejme, vyžadovala určité majetkové zázemie. Svojou architektonickou podobou prezentovali objekty úctu, ale do istej miery aj postavenie jednotlivca či rodov. Pochovávaní tu teda boli príslušníci vyššej spoločenskej vrstvy, vo väčšine prípadov šľachta.
Určiť, ktoré stavby sú najvzácnejšie, by bolo problematické. Myslím si, že každá z nich má osobitné atribúty, ktorými môže zaujať. Zaiste sa dá na problematiku pozerať aj na základe súčasnej dochovanej podoby. Osobne tieto historické objekty vnímam ako cennú súčasť našich dejín, ktoré si zasluhujú našu pozornosť a starostlivosť.
Aké vzdelanie musí mať genealóg?
Genealógia sa ako súčasť pomocných vied historických vyučuje v rámci štúdia histórie, archívnictva a tiež ďalších kultúrne či spoločensky zameraných oborov. Prvýkrát som sa s ňou stretol v rámci absolvovania študijného oboru kultúrne dedičstvo, konkrétne na predmete muzeológia a archívnictvo.
S ohľadom na dobový kontext a za predpokladu, že genealóg báda v matrikách rímskokatolíckej cirkvi z obdobia Rakúska-Uhorska či Uhorska, je potrebné, aby mal aspoň základy latinčiny a maďarčiny.
Nutná je tiež znalosť čítania dobového písma, ktorá sa vyučuje v rámci paleografie. Nie je to však tak, že by sa genealógiou mohol zaoberať len človek, ktorý absolvoval podobné štúdium. Verím, že sa jej môže priučiť každý, kto sa o tematiku úprimne zaujíma.
Priblížte nám prácu genealóga. Ako konkrétne vyhľadávate informácie, aké zdroje pri práci používate?
Primárnym prameňom sú, samozrejme, matriky narodených, sobášených a zomrelých. Dôležitými sú taktiež súpisy a sčítania obyvateľstva. V neposlednom rade môžu zaujímavé informácie poskytnúť rôzne typy kroník.
Osobitnú kapitolu tvoria staré mapy. Žijeme v dobe, keď je veľa materiálu zdigitalizovaného a prístupného. Návšteva archívu však býva tiež potrebná.
Kedysi luxusný hotel dvadsať rokov chátral. Objekt konečne vyčistili, zvažuje sa jeho využitie Čítajte Ovplyvňuje vašu prácu ochrana osobných údajov?
Ochrana osobných údajov je nepochybne dôležitým faktorom, na ktorý musí každý výskumník dbať. Totiž pri spracovaní citlivých informácií, ako sú dátumy či bydlisko, je dôležité dodržiavať pravidlá, ktoré systém nastavuje. Napríklad, nie je možné, aby genealóg v rámci výskumu v živých matrikách bádal bez úradne overeného splnomocnenia.
