NOVÁ BYSTRICA. „Kamera, zvuk, klapka, akcia!“ Zima, až sa človeku trasú kolená. Schyľuje sa k večeru, nebo je šedivé. Na dvore zvyšky špinavého snehu, blato. Vietor hvízda v korunách stromov. V osade U Romana stoja tri drevenice. K jednej z nich beží žena zababušená do kabáta so šatkou na hlave a rýchlo mizne vo dverách.
O pár sekúnd zarachotia motory a medzi chalupy vrazí maskovaný nákladiak plný vojakov. Hneď za ním starý mercedes, z ktorého vystupujú dve postavy a náhlivo smerujú za ženou do útrob drevenice nasledované ozbrojeným sprievodom.
„Stop! Potrebujeme viac dymu!“ Ozve sa z vysielačky rázny pokyn. Režisér Jan Sebechlebský zastaví záber a do vysielačky žiada ďalšie opakovanie.
Z domu vychádzajú postavy. V žene so šatkou spoznávame slovenskú herečku maďarskej národnosti žijúcu v Prahe Judit Pecháček. Aj muži z Mercedesu vyzerajú povedome.
V čiernom plášti v klobúku kráča dole kamenným schodiskom Daniel Fischer. V pätách mu ide v zelenej uniforme s vojenskou baranicou na hlave Roman Poláčik.
Dvor medzi domami sa mení na mravenisko, všetci sú v pohybe. Maskérka pridáva hercom na tvár púder, muži ovešaní skobami zatemňujú okná na domoch, komparzisti sa ponevierajú pri vojenských autách, asistenti s vysielačkami upravujú okolie a chlapi s lopatami dohadzujú chýbajúci sneh. V tejto kose všetkým padne vhod horúca bryndzová polievka.

Nikto nevie, koľkokrát sa bude ktorá scéna opakovať, všetci však musia byť pripravení okamžite nastúpiť. Zrazu asistent režiséra požiada všetkých o úplné ticho, herci sa stavajú na miesta, ostatní miznú zo záberu. A ide sa znovu.
Oživili starú pílu
Po Legende o lietajúcom Cypriánovi, Želary, Živej vode či Čertovskom pere sa opäť do Múzea Kysuckej dediny vo Vychylovke vrátili filmári. Režisér Jan Sebechlebský si túto lokalitu vybral pre scény rodinného dobrodružného filmu v česko-slovenskej koprodukcii Tichá pošta.
Podľa vyjadrenia vedúcej správy Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke Miroslavy Jančulovej si okrem usadlosti U Romana filmári vybrali aj ďalšie miesta. V mlyne museli pracovníci múzea oživiť aj gáter, ktorý nefungoval dvadsať rokov, odkedy sa v skanzene točil film Želary.
"Nakrúcalo sa aj v usadlosti Do Hruškuliaka, pri Kríži nad políčkami. Aj samotné chalupy sa museli pripraviť tak, aby v nich mohlo prebiehať nakrúcanie. Zbierkové predmety sa poodvážali do depozitárov, priestory sa poupratovali a pripravili na nadchádzajúce natáčanie," povedala Jančulová.
Deti nasadzujú vlastný život
"Hlavnými hrdinami dojemného príbehu o odvahe a priateľstve z druhej svetovej vojny sú deti, ktoré sa rozhodnú zachrániť zostreleného francúzskeho pilota.
Princíp akcie pripomína hru na tichú poštu, kedy si detskí hrdinovia odovzdávajú pilota medzi sebou od dediny k dedine ako balík sena na saniach," priblížila producentka za slovenskú stranu Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm.
Film vznikol podľa predlohy spisovateľa, scenáristu a dramatika Jiřího Stránského. Pod scenár sa podpísali jeho dcéra Klára Formanová spoločne s režisérom Jánom Sebechlebským.

V tejto riskantnej hre nasadzujú deti svoj vlastný život, musia prekabátiť hliadky nemeckej okupačnej armády, zradcov aj udavačov a prežiť krutú neľútostnú zimu na horách.
„Keď som do toho išiel, tak som sa veľmi bál. Ide o realizačne náročný historický film, v zime, s deťmi a so zvieratami. Pre režisérov je táto kombinácia postrachom. Aj ja som mal obavy, ale veril som, že to všetko zvládneme. S deťmi som už niekoľkokrát nakrúcal. A aj pri tomto filme sa nám podarilo, aby detským hercom boli oporou dospelí herci. Bola to výzva, no zároveň zodpovednosť,“ prezradil režisér.