ČADCA. Montessori pedagogika je na Slovensku čím ďalej tým populárnejšia, napriek tomu, že vo svete nejde o žiadnu novinku.
Čo však v prípade, ak dieťa prestúpi z montessori vzdelávania na to štátne? Dokáže sa prispôsobiť? A v čom sú vlastne rozdiely? Pýtali sme sa zakladateľky prvej montessori škôlky na Kysuciach Miroslavy Kapraľovej.
Aké vzdelanie musí mať pedagóg, ktorý sa venuje montessori metódam?
Ja osobne mám vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore vychovávateľstvo pre deti a mládež, v ktorom mám dvadsaťročnú prax. Po druhom dieťati som pričuchla k montessori pedagogike, a urobila si potrebné kurzy Montessori pedagogiky do šiestich rokov veku dieťaťa.
Neskôr som sa rozhodla otvoriť prvú montessori škôlku na Kysuciach, čo v podstate pramenilo z potrieb aj môjho syna.
Čo to tá montessori pedagogika je?
Opiera sa hlavne o zrenie centrálnej nervovej sústavy a o obdobia dieťaťa, ktoré voláme Open Windows, to je senzitívne obdobia na osvojenie si určitej aktivity. Veľakrát stačí intuícia a pozorovanie dieťaťa.
Hlavnou myšlienkou montessori je výchovou formovať sebavedomé, slobodne uvažujúce a tvorivé deti, aby z nich vyrástli slobodne uvažujúci a tvoriví dospelí, ktorí sú zároveň aj rešpektujúci. To znamená pomáhať im v tom, aby veci dokázali samé. Pri tejto výchove sa používajú rôzne pomôcky a aktivity na rozvoj dieťaťa.
Syn prepadol drogám. Pre dieťa je jednoduchšie zohnať lieky, ako psychológa, vraví Čítajte V čom je rozdiel medzi klasickou a montessori škôlkou?
Rozdiel je vo všetkom. Aj čo sa týka priestorov, vzdelávacích metód, ale aj bežného chodu. Jeden z hlavných rozdielov je ten, že výučba v takýchto zariadeniach je výsostne individuálna.
V štátnej škôlke učiteľka vyučuje deti väčšinou fronálne, napríklad všetky deti naraz kreslia. V montessori je trieda rozčlenená do určitých oblastí a konkrétnemu dieťaťu ukazujeme aktivity, ktoré môže vykonávať.
O deťoch si vedieme záznamy, ako im tá daná aktivita išla. Predovšetkým či ju robí so záujmom, lebo len vtedy je dieťa vnútorne odovzdané a sústredené.
Ak dieťa predstavenú aktivitu zvládne, nasleduje akási nadstavba danej aktivity alebo ďalšia aktivita. Vzdelávanie je prispôsobené konkrétnemu dieťaťu a jeho tempu.
Väčšina ľudí si myslí, že takéto metódy sú benevolentnejšie. Je to naozaj tak?
Vôbec by som to takto nedefinovala. Skôr sú prirodzenejšie. Tiež máme svoje pravidlá, ktoré je nevyhnutné dodržiavať, aby kolektív fungoval. Rituály a hranice sú pre deti veľmi dôležité, pretože z nich pramení pocit bezpečia.
Čo ak dieťa nespolupracuje a niečo robiť nechce?
Nepoužívame pri deťoch vety ako musíš, nedokážeš a podobne. Netlačíme na neho, čím mu dávame signál, že je medzi nami dôvera a priateľské prostredie. Ak mu ponúkneme aktivitu , v ktorej bude úspešné, buduje sa jeho sebavedomie, to postupne prechádza do samostatnosti, lebo si verí.
Pre nás je dôležité pomôcť dieťaťu zaradiť sa do kolektívu. Ak sa v kolektíve cíti dobre, pomáha mu to budovať zdravé sebavedomie a dobré medziľudské vzťahy. Ak sa cíti bezpečne, robí veci automaticky, pretože je členom kolektívu.
V rozhovore sa dočítate:
- ako deťom pomáhajú zmiešané triedy,
- či deti z montessori škôlky majú problém v štátnej škole,
- čo je to domáce vzdelávanie a kto môže dieťa vzdelávať doma,
- v čom pedagogička vidí najväčší problém štátneho školstva.
Rozdiel medzi štátnou a montessori škôlkou je aj v tom, že sú v triede deti rôznych vekových kategórií. Prečo to tak je?
Všetky montessori triedy sú miešané, dochádza tak k omnoho väčšiemu sociálnemu zreniu. Mladšie deti sa rýchlejšie učia od tých starších a prirodzenejšie napredujú.
Ručná práca bude vždy cennejšia ako masová produkcia, hovorí kožiar Marek Stráňavský Čítajte To určite, ale nie je to kontraproduktívne pri tých starších deťoch, ktoré sú s mladšími?
Nie, hoci sme si to na začiatku mysleli aj my. Staršie deti sa učia byť empatické, starostlivé a trpezlivé. Učí sa tiež povedať tým mladším deťom, aby im nerobili niečo, čo sa im nepáči.
A navyše, máme dobu jedináčikov, deti si skôr cenia seba navzájom a sú za takýto kolektív vďačné.
Na Slovensku sú stále bežné skôr klasické výchovné metódy. Žiaľ,aj fyzické tresty, vyhrážky a krik. Má montessori vzdelávanie zmysel, aj ak ho rodič nepraktizuje aj doma?
Rozhodne je to pre dieťa prínosom, pretože ak sa niekde cíti dieťa bezpečne, tak ho to pozitívne poznačí. V praxi však máme veľmi veľa pozitívnej spätnej väzby v tom, že sa rodič na základe dieťaťa začal zaujímať o montessori, pretože vidí, že to má zmysel.
