ČADCA. „Viete, kam ju volali kamarátky osláviť jej návrat z liečenia? V piatok večer do baru. Samozrejme, že sa opila,“ hovorí v úprimnom rozhovore 50-ročná matka dospelej dcéry závislej na alkohole.
Natália z Čadce začala piť v sedemnástich rokoch. Po piatich rokoch boja so závislosťou, protialkoholickom liečení a terapiách u psychiatra svoj boj otvorene vzdala.
Vzhľadom na citlivosť témy v rozhovore neuvádzame pravé mená, redakcia nimi však disponuje.
Spomeniete si, ako ste prišli na to, že vaša dcéra má problém s alkoholom?
Pamätám si to úplne presne. Čítala som si v nejakom ženskom časopise rozhovor s alkoholičkou, kde opisovala svoj príbeh. Vtedy som si uvedomila, že moja dcéra má rovnaký problém. Sedelo snáď úplne všetko. Práve preto si myslím, že podobné články sú nesmierne dôležité a dokážu ľuďom pomôcť.
Syn prepadol drogám. Pre dieťa je jednoduchšie zohnať lieky, ako psychológa, vraví Čítajte Mali ste už pred tým nejaké podozrenie?
Párkrát mi to napadlo. Najskôr som to brala tak, že je mladá a užíva si s kamarátmi, preto chodí domov opitá. Prvé podozrenie prišlo, keď som pri upratovaní našla schovanú prázdnu fľašu z vodky.
Mala vtedy čerstvých osemnásť rokov a tvrdila, že si ju len omylom doniesla domov v kabelke, pretože ju zabudla s kamarátmi vyhodiť.
Čo nasledovalo? Konfrontovali ste dcéru s vašim zistením?
Dala som tomu pár dní čas, kým som sa na to odhodlala. Najmä preto, ako sa na Slovensku alkohol normalizuje. Skôr som pochybovala sama o sebe, či len nie som prehnane emotívna.
Uvedomovala si, že má problém? Súhlasila s vami?
Okamžite sa priznala a ja som mala pocit, že sa jej uľavilo. Zdôverila sa mi so všetkým. Priznala, že pije už dva roky neustále. Denne vypila minimálne fľašu vína, ale často k tomu pridala aj tvrdý alkohol.
Žijete v jednej domácnosti, nevšimli ste si, že je dcéra doma opitá?
Asi to znie tak, že si svoju dcéru nevšímam. No opak je pravdou, trápilo ma, že je utiahnutá a komunikujeme spolu stále menej a menej.
Že je však denne pod vplyvom alkoholu som si nevšimla. To už potom skôr, keď prišla cez víkend z nejakej párty a bolo evidentné, že to prehnala s alkoholom. Ona však často pila už od rána a nevšimli si to ani v škole.
Čo bolo dôvodom, prečo začala piť? Zhovárali ste sa o tom?
Zhovárali, ale neprišli sme na to. Ona proste začala v mladom veku s kamarátmi na chatách a rôznych párty. Až to postupne prerástlo do bodu, kedy pila na dennej báze. Aj keď už tušila, že má s alkoholom problém, prestať ani neskúsila, pretože byť pod vplyvom jej skrátka vyhovovalo.
Nevedeli ste to vy, nevedeli to ani v škole. Zdôverila sa aspoň nejakej kamarátke?
Nie, Natália doma pila tajne a nevedel o tom nikto. Pokúšala som sa pochopiť, čo jej na tom vyhovovalo. Najmä keď každé ráno vstávala s migrénami a žalúdočnými problémami, ktoré sme dokonca jeden čas riešili s lekárkou, no tá na nič neprišla a predpísala jej len lieky od bolesti.
Extrémne som si celú situáciu vyčítala a považovala som to za moje osobné zlyhanie. S tým mi pomohla až dcérina psychiatrička na spoločných terapiách.
Začala Natália piť kvôli nejakým osobným problémom? Možno sa niečo dialo doma, alebo v škole.
Určite sa niečo dialo, no neprišli sme na nič konkrétne. Vždy sa dobre učila, bola obľúbená v kolektíve, mala milého priateľa, s ktorým sa rozišla až počas liečenia. Takže naozaj neviem, čo mohlo byť také vážne, že sa to rozhodla riešiť alkoholom.
Kde na ten alkohol brala peniaze?
Najskôr z vreckového a z predaja svojho oblečenia na internete. Keď jej peniaze chýbali, pýtala si odo mňa na výlety, na učebnice, na krúžok… Peniaze mi nikdy nekradla. Doslova som jej ich dobrovoľne dávala, pretože som jej verila.
Čo teda nasledovalo po jej priznaní? Pokúsila sa s pitím prestať sama, alebo ste rovno vyhľadali pomoc?
