KYSUCE/BANSKÁ BYSTRICA. Veľká ozdoba Uhorska. Aj tak nazývali Mateja Bela. Vďaka jeho rozsiahlemu dielu sa nám zachovali informácie o našich dejinách.
Pri príležitosti okrúhleho 340. výročia narodenia jednej z najväčších vedeckých osobností Uhorska jedného z najvýznamnejších európskych vedcov svojej doby a zároveň akademického diplomata uzrela svetlo sveta nová kniha Kysučanov Miloša Jesenského a Petra Kubicu Kým nezaschne atrament.
„S literárnym kolegom a priateľom Milošom Jesenským sa Belovi venujeme viac ako desaťročie a po preštudovaní zachovaných spisov tohto rodáka z Očovej, sme sa pred rokom zhodli v tom, že by sme si ho chceli uctiť. Lepší dátum sme si ani vybrať nemohli, pretože 22. marca to bolo presne 340 rokov od jeho narodenia,“ uviedol spoluautor knihy Peter Kubica.
Bohatá korešpondencia
Kniha popularizačnou formou, ale so zachovaním atribútov kladených na odborné monografie približuje vznik a tvorbu Notícií (Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku), teda najvýznamnejšieho diela tohto uhorského polyhistora. Zachytáva život, dielo a odkaz Mateja Bela z obdobia rokov 1718 až 1733.

S podtitulom „Boj Mateja Bela o Notície v rokoch 1718-1733" vychádza zo zachovanej korešpondencie uhorského encyklopedistu s panovníckymi dvormi, vedcami, historikmi a pedagógmi z celej Európy.
Autori originálne kombinujú citácie z tejto korešpondencie s vlastnými komentármi a hodnoteniami. Práve tie predstavujú zaujímavé exkurzy do života intelektuála v prvej polovici 18. storočia.

„Keďže Bel bol veľmi plodným autorom a spolupracoval s mnohými európskymi mysliteľmi, historikmi i kartografmi a takisto vybudoval celú sieť uhorských spolupracovníkov, jeho písomná pozostalosť je taká bohatá, že sme museli jeho príbeh rozdeliť do dvoch častí,“ doplnil Kubica.
Akademický diplomat Bel
Knihu do literárneho života uviedli v pondelok 25. marca rozviazaním stuhy v univerzitnej knižnici Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár spoločne rektorom univerzity Vladimírom Hiadlovským.

Minister Juraj Blanár vyzdvihol osobnosť Mateja Bela aj v diplomatických súvislostiach.
"Bol uznávaným polyhistorom nielen v rámci vtedajšieho Uhorska, ale súčasne komunikoval s kráľovskými dvormi v Dánsku, Anglicku a ďalšími učenými spoločnosťami od Petrohradu cez Berlín až po Londýn. Dokázal nájsť diplomatický prienik i v náročných časoch a prostredníctvom svojho diela – Notície – vytvoril unikátny odkaz, ktorý presiahol za hranice Slovenska v rámci vtedajšieho Uhorska až do celej Európy," priblížil šéf slovenskej diplomacie, podľa ktorého zanechal Matej Bel pre spoločnosť unikátnu studnicu poznania o tom, ako v 18. storočí fungoval svet.

"Dielo Notície, v ktorých zachytil Matej Bel život, geografiu i históriu stolíc vtedajšieho Uhorska, len dokladá veľkosť osobnosti, na ktorú môže byť Slovenská republika hrdá," doplnil J. Blanár.
Obvinený zo špionáže
"Dielo, o ktorom premýšľam, sa volá Znalosť Uhorska, starovekého, stredovekého a novovekého", napísal v roku 1718 Matej Bel svojmu priateľovi, aby ho upozornil na svoj ambiciózny vedecký a zostavovateľský projekt.

Notitia hungariae novae historico-geographica vzišli z celoživotného vedeckého snaženia Mateja Bela, z koncepcie výskumu dejín a geografie Uhorska. Na diele spolupracovalo množstvo významých osobností súvekého Uhorska (Ján Matolay, Ján Tomka-Sásky, Samuel Mikovíni a i.) Zhromaždili veľké množstvo informácií a vytvorili tak „monografie“ o jednotlivých stoliciach.
Belove dielo ocenil, podporoval a financoval aj cisár Karol IV a povýšil Mateja Bela do šľachtického stavu. Nariadil svojim úradníkom, aby pomáhali Belovi v styku s uhorskými stolicami, ktoré s Belom museli spolupracovať. s vlastivedným úsilím Mateja Bela sa však cisár oboznámil bizarným spôsobom. Voči Belovi skrslo v Uhorsku podozrenie, že môže robiť výskum pre cudziu mocnosť, teda akoby z vlastizradných pohnútok. Musel tak obhájiť priamo pred Karolom IV.

„V Banskej Bystrici sme tak uviedli do života prvý diel knihy o tom, ako vznikalo najväčšie encyklopedické dielo barokového obdobia na našom území. Len doplním, že v jednej časti, Trenčianskej stolici, opísal aj Kysuce. Vďaka tomu máme veľmi cenné informácie o tom, ako a čím žili naši predkovia,“ dodal Kubica.