ČADCA. „V minulosti bol úspech, keď sa niekto dožil šesťdesiatky. Dnes keď človek v tomto veku zomrie, často ešte ani nie je v dôchodku. Rozdiel je práve v možnostiach prevencie. Môžeme odovzdane čakať na osud, alebo budeme so sebou niečo robiť a dĺžka a najmä kvalita nášho života sa dostanú na oveľa vyššiu úroveň,“ hovorí Oleksandr Olashyn, ktorý si v Čadci otvoril spojenú ambulanciu vnútorného lekárstva a všeobecného lekára pre dospelých.
Pacientov chce naučiť, že tlak 160/90 je vysoký aj vo vyššom veku, nadváha je zdravotným rizikom a nenavštevovať lekára, aby nám náhodou niečo nenašiel, nie je v poriadku.
V rozhovore sa dočítate
- čo povedal pacientovi, ktorý tvrdil, že tlak 160/90 je normálny,
- s akými ďalšími podobnými tvrdeniami pacientov sa stretáva,
- prečo dnes nie je úspech dožiť sa len šesťdesiatky,
- prečo ľudia neužívajú predpísané lieky,
- ako chce meniť pohľad ľudí na prevenciu.
Ľudia všeobecne podceňujú prevenciu a k lekárovi idú, až keď sa objavia rôzne komplikácie. Prečo zanedbávame zdravie?
Často sa u nás v regióne stretávam s názorom, že u ľudí po päťdesiatke a niekedy dokonca už aj po štyridsiatke je normálne byť chorý. Zatiaľ čo v zahraničí sa po päťdesiatke ako keby ešte len začína život.
Vy sa s takými rečami pacientov stretávate v praxi často?
Áno. Uvediem príklad. Jeden môj 45-ročný pacient mi povedal, že v jeho veku sú hodnoty tlaku 160/90 normálne.
Čo ste mu na to povedali?
Že to teda rozhodne nie je normálne. V spoločnosti chýba všeobecná informovanosť. Ľudia často nevedia, čo je ešte zo zdravotného hľadiska v poriadku a čo nie, vďaka čomu prežijú dlhší a kvalitnejší život. To sú pre mňa dôležité veci a je to aj jeden z dôvodov, pre ktoré som otváral ambulanciu.
Žiaľ, dnes pre nedostatok lekárov často nie je v ambulanciách čas na širšiu debatu s pacientom. A to je chyba.

Myslíte si, že lepšou komunikáciou s pacientmi sa môže niečo zmeniť? Nie sme jednoducho lajdáci?
Sme ľudia. Tak, ako robíme dobré veci, robíme aj chyby. Komunikácia rozhodne má zmysel. Ľudia dnes majú čas na všetko, len nie na seba. Veľa mojich pacientov chodí na týždňovky a zdravie je u nich na poslednom mieste.
A majú čas?
Tak ako si ho musia nájsť, tak zároveň potrebujú vedieť, čo je dôležité. Veď aj na týždňovku si môžu zbaliť tlakomer a dodržiavať diétu. Keď sa budú denne nezdravo stravovať, dajú si cigaretku, večer presedia pri televízore alebo mobile, tak rýchlo dôjdu do bodu, odkiaľ je návrat veľmi ťažký. A následne už práca bude to posledné, čo budú riešiť. Človek nie je stroj. A to sa vlastne týka celej populácie.
V spoločnosti chýba väčšie zameranie sa na prevenciu. Ľudia často nevedia, čo je v zdraví norma. Nevnímajú napríklad, že aj keď meriam 190 centimetrov, tak hmotnosť 130 kilogramov nie je úplne v poriadku.