OŠČADNICA. Kysucká Oščadnica je známa hlavne vďaka lyžiarskemu stredisku Snowparadise. Pritom len kúsok od centra obce sa pod zemou nachádza zlatý poklad. Tým je geotermálny vrt zo šesťdesiatych rokov.
Vybudovanie rekreačného strediska s bazénom by dokázalo prilákať turistov aj v lete a nielen v zime, čo by celoročne výrazne finančne pomohlo celému regiónu. Odvážny plán obce ale stroskotal.
Pred takmer dvomi dekádami ho obec opäť otvorila a dala preskúmať odborníkom. Plány boli veľkolepé, vybudovať kúpeľný areál v lokalite Hanzlov, kde sa tento prieskumný vrt jódo-brómovej vody nachádza. Na liečebné účely by využívali práve minerálnu soľanku.
V dome určenom na búranie sú stále nájomníci. Nikde nás nechcú, budeme sa brániť, hovoria Čítajte „Výhodou je, že obsahuje aj metán, ktorý sa dá odseparovať a používať na vyhrievanie. Voda je vhodná na liečenie dýchacích ciest, štítnej žľazy, astmy, kĺbových ochorení a kožných ochorení, takže má kúpeľné využitie,“ skonštatoval v roku 2005 vtedajší starosta Miloslav Šulgan s tým, že minerálna jódo-brómová voda má v hĺbke 1000 metrov teplotu 26 až 28 stupňov Celzia.
V článku sa dočítate
- prečo odvážny plán obce Oščadnica stroskotal,
- aké škody tu v šesťdesiatych rokoch napáchali,
- koľko by stála investícia, ak by chceli vrt obnoviť,
- ako minerálny poklad využívajú za kopcom v Poľsku.
Odvážny plán stroskotal
Ako to však na Slovensku býva, plán na využitie miliónov litrov liečivej vody stroskotal najskôr na neodbornej práci a nevhodnej vŕtacej súprave, neskôr na nedostatku peňazí.
„Kúpalisko tu veľmi chýba, predovšetkým deťom. Ja by som dokonca privítal aj nejaké wellness centrum. Zatiaľ je však všetko v rovine prianí. Všetko bude záležať od toho, či sa podarí nájsť investora, získať peniaze a prípadne napraviť napáchané škody zo šesťdesiatych rokov a vrt ešte prehĺbiť. Je možné, že nové technológie by mohli tento stav ešte zvrátiť,“ povedal starosta Oščadnice Marián Plevko.
Stav vrtu, ako ho zaznamenali po prieskume v roku 2005. (zdroj: autori štúdie)Doplnil, že v tomto stave, v akom je vrt, je ho možné využiť napríklad na vykurovanie neďalekého Centra sociálnych služieb Slniečko.
Jeho slová o zbabranej práci v šesťdesiatych rokoch potvrdzuje aj štúdia z roku 2005, ktorú vypracovali odborníci Miroslav Král a Robert Vitaloš. Vrtné práce sprevádzali už od začiatku veľké technické problémy. Počas nich bolo zaznamenaných až 25 havárií.
„Projektovaná hĺbka vrtu bola 2000 m, nebola však dosiahnutá kvôli veľkým technickým problémom počas vŕtania. Odvŕtaných bolo 1347 metrov,“ opísali stav vrtu odborníci a dodali, že už v hĺbke 1111 metrov vrták z dráhy vybočil a vŕtal šikmo do hĺbky 1177,6 m.
Po dosiahnutí tejto hĺbky vrtné práce zastavili, súpravu demontovali a odviezli. Vrt bol zapažený a zakonzervovaný.
Tento stav bol podľa ich vyjadrenia spôsobený zlým technickým projektom vrtu, použitím nevhodnej vrtnej súpravy, nesprávnym technologickým vystrojením, zlým vrtným náradím a dlátami a nevhodne zvoleným výplachom.
Použitý materiál a technológia neboli vhodné pre vŕtanie v týchto geologických podmienkach.
V Poľsku ju pijú aj inhalujú
Nápad s využitím liečivej minerálnej vody v okolí Oščadnice pretavili do reality hneď za kopcom, v susednom Poľsku. V obci Soľ pohli rozumom a vystavali verejné studničky, kde si liečivú vodu môžu ľudia načapovať do džbánov, prípadne inhalovať slaný aerosól.
V roku 2021 tam dokonca vyrástla technológia na ťažbu a fľaškovanie tejto vody, ktorá je považovaná za jednu z najviac mineralizovaných vôd v Poľsku.
Liter takejto vody si môžu kúpiť ľudia približne za pätnásť eur, ponúkajú aj nosný sprej.
V Poľsku vyrástol areál s inhalačnými stenami. (zdroj: Pavol Stolárik)"Trvalo viac ako štyri roky, kým sme vybavili všetky povolenia. Až potom sme mohli túto vodu bohatú na minerály začať ťažiť a používať na liečenie. Vybudovali sme aj takzvané vodné veže, ktoré fungujú ako rozprašovače. Dve hodiny dýchania takéhoto aerosolu je ako dva týždne pri mori,” prezradil Jacek, majiteľ areálu s liečivou vodou v obci Soľ v Poľsku.
Ako ďalej povedal, využiť liečivé účinky prichádzajú ľudia zo širokého okolia, aj zo Slovenska.
"Liečivá voda uvoľňuje a čistí dutiny, zbavuje pľúca nečistôt a škodlivín, ničí plesne na nohách. Chodili sa k nám liečiť aj ľudia, ktorí mali pľúca poškodené po pandémii Covid-19. Veľký úspech má nosný sprej, inhalačné roztoky s vôňou levandule aj litrové balenia našej liečivej vody,” dodal Jacek.
Slaná voda ako v Soli aj Polhore
Že aj v Oščadnici by mohlo ísť o vodu s rovnakým zložením, uvádza štúdia ako príklad výver slano chutiacej vody na samote Hanzlovci, ktorú si tamojší ľudia naberali do džbánov a bez obáv pili. Ten však zanikol práve po realizácii prieskumného vrtu.
Aj geologická stavba sedimentov v Oščadnici je podľa prieskumu identická s lokalitou Soľ v Poľsku, kde namerali pri vrte Sól-5 teplotu v hĺbke 1300 metrov až 39 stupňov Celzia.
Mapka hydrogeofaktorov zo štúdie z roku 2005. (zdroj: autori štúdie)„Uvedené skutočnosti nás vedú k úvahe, že na základe analogickej geologickej stavby bude možné s veľkou pravdepodobnosťou získať prítok slanej ložiskovej vody aj z vrtu Oščadnica 1. Bude sa jednať o vysoko mineralizovanú vodu so zvýšeným obsahom jodidov a bromidov silne preplynenú metánom s ložiskovými teplotami do 25 stupňov Celzia,“ skonštatovali Král a Vitáloš.
Soľanku s rovnakým zložením využívajú aj v Oravskej Polhore. Z prameňa vyviera alkalická slaná jódo-brómová minerálna voda s obsahom soli do 50 g/1 liter vody. Obsah jódu je približne 135 mg/liter. Soľanka preto patrí k najhodnotnejším jódovým liečivým vodám známym na území Slovenska aj Európy.
Na tomto mieste robili prieskumný vrt do hĺbky 2400 metrov. Teplota vody na ústí dosiahla 41 stupňov Celzia, obsah jodidov bol 18 mg/l a bromidov 137 mg/l.
Málo výziev aj peňazí
Bolo by nádherné mať kúsok od domova liečebné kúpele, prípadne aspoň výver takejto liečivej vody pôvodom z treťohôr. Náklady na prieskum sú privysoké a výsledok neistý.
Objem investícií iba do geotermálneho vrtu bez ďalšieho napojenia a infraštruktúry sa pohybuje rádovo v miliónoch eur, a takéto riziko si samosprávy v dnešnej situácii, kedy chýbajú peniaze aj na ich základný chod, dovoliť nemôžu.
Zároveň je však výsledok v podobe jeho reálnej využiteľnosti neistý. Nie vždy sa očakávaný potenciál v konkrétnych parametroch ako je teplota vody, výdatnosť, či obsah minerálov, potvrdí.
Radšej užívať v rámci prevencie jednu tabletku, ako päť po infarkte, tvrdí lekár Čítajte Na prieskum a overovanie zdrojov geotermálnej energie využiteľných na energetické účely je v novom programovacom období do roku 2027 vyčlenených 13 miliónov eur, čo nestačí ani na jedno prieskumné územie.
„Ak by sa objavila výzva na čerpanie mimorozpočtových zdrojov, ktorá by sa dala využiť na naše podmienky, určite by sme sa zapojili. Aspoň pre prípad obnovy žriedla minerálnej vody a jej využitie pre ďalší rozvoj turistického potenciálu Oščadnice,“ dodal na záver starosta Marián Plevko.
Netečie a nepotečie?
Zatiaľ však minerálna voda netečie, ani nepotečie. Podľa vyjadrenia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky výzva na podporu vyhľadávania a prieskumu zdrojov geotermálnej energie je špecificky pripravovaná pre oprávnené regióny Fondu na spravodlivú transformáciu, do ktorého okres Čadca nespadá.
„Preto by sme vás nasmerovali na zdroje z politického cieľa 2, kde je vyčlenených 13 miliónov eur na podporu vyhľadávania a prieskumu zdrojov geotermálnej energie za účelom ich sprístupnenia na energetické účely. Gestorom tejto výzvy a alokácie je Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), na ktorú vám odporúčame sa obrátiť,“ uviedol odbor komunikácie MIRRI.
S otázkou, ako to bude s výzvami, sme sa obrátili aj na spomínanú Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru. Hovorkyňu SIEA Zuzana Valentová pre redakciu MY Kysuce uviedla, že z prostriedkov z cieľa 2 Programu Slovensko nie je možné financovať vrty minerálnych a termálnych vôd využívané na liečebné, rekreačné alebo iné neenergetické účely.
"Podporiť bude možné vyhľadávanie a prieskum zdrojov geotermálnej energie za účelom ich sprístupnenia na energetické účely, teda na využitie pri zásobovaní teplom," povedala Valentová.
Na vhodný operačný program, ktorý by myslel aj na využitie minerálnych vôd na liečebné účely si tak v Oščadnici budú musieť ešte počkať.
