KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. 38-ročný výtvarník Lukáš Priečko hovorí, že hoci sa umením na Slovensku uživiť dá, pozná tisíc spôsobov, ako sa dá zarobiť jednoduchšie.
Od skončenia štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sa venuje realistickej olejomaľbe a grafitovej kresbe.
“Nevnímam rozdiel medzi krajinkou, zátiším a nahým ľudským telom. Napriek tomu sa snažím nevnášať do obrazov sexuálny podtext, aj keď ani to by mi nevadilo, pretože aj to je úplne prirodzená súčasť života,“ prezrádza v rozhovore.
Vyštudovali ste odbor dizajn nábytku. Kedy a ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu?
K výtvarnému umeniu som mal vzťah už pred vysokou školou. Keď sa na to tak spätne pozerám, voľba školy bola do istej miery pragmatická. Vydať sa na dráhu umelca vyžaduje veľkú dávku talentu, ale najmä odvahy a asi aj šťastia.
V dizajne je predsa len väčšia možnosť uplatnenia.
Z obľúbeného podniku je dnes obhorená ruina. Tanečný klub skončil po dvadsiatich rokoch Čítajte Pred vysokou školou ste chodili na gymnázium. Nechýbala vám stredná umelecká škola?
Pri štúdiu dizajnu sa kladú celkom vysoké nároky na kvalitu vizuálneho prejavu. Nakoľko väčšina spolužiakov absolvovala strednú umeleckú školu, tak som mal v prvom ročníku trochu ťažkosti ich dobehnúť. Vtedy som trávil celé dni dlho do noci v ateliéri a zdokonaľoval som sa v kresbe a maľbe.
Nakoniec to prinieslo aj nejaký ten úspech. Školu som ukončil s vyznamenaním, ale aj uvedomením si, že väčší vzťah než k dizajnu mám práve k výtvarnému umeniu, a hlavne teda k maľbe a kresbe.
Keď si s odstupom času porovnáte vaše prvé diela, ako ich spätne hodnotíte?
Ako keď sa človek pozrie na svoju vlastnú fotografiu spred niekoľkých rokov. Zvyknem byť veľmi kritický k sebe a svojej tvorbe. Postupom času som si však uvedomil, že umenie je pre mňa určitá výpoveď v čase, o mne a mojom okolí, o tom čo vidím a cítim.
A obraz je iba jazyk, akým to môžem vypovedať, a ten sa časom mení a vyvíja. Nesnažím sa viac obrazy hodnotiť, či sú dobré alebo zlé, skôr či mi majú čo povedať alebo nie.
Ako taký obraz vzniká?
Rád zobrazujem bežné, každodenné veci. Ono to však nie je tak jednoduché podať zaujímavým spôsobom, aby to diváka vtiahlo a oslovilo. Inšpiráciu sa snažím hľadať okolo seba. Niekedy ma osloví určitý moment, činnosť, objekt, inokedy je to farba či svetlo.
Keď nejaký obraz nájdem, urobím si fotku a nejaké skice a načas to odložím. Potom neskôr, keď eufória opadne, sa k tomu vrátim a zhodnotím, či stojí za to si k tomu sadnúť na mesiac, dva.
Potom už len napnúť plátno, základný náter, podmaľba, prvá vrstva, druhá, tretia, až kým nie som spokojný alebo unavený. Je to naozaj pomalý a zdĺhavý proces, ktorý vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti a energie.
Málo kto si uvedomuje že za každým takým obrazom sú stovky hodín práce. Kedysi som rátal vytvorenie obrázku na hodiny, dnes skôr na mesiace.
Autizmus u dieťaťa niekedy jeden z rodičov nezvládne a odíde, hovorí mladá mamička Čítajte Je to teda skutočne dlhodobý proces. Dá sa na Slovensku uživiť umením?
Určite je to možné, ale musím povedať, že poznám tisíc spôsobov ako sa dá zarobiť jednoduchšie. V umeleckom svete sa toho veľa preceňuje a veľa nedoceňuje. Myslím si že o umenie záujem vždy bol a vždy bude, ide skôr o to, či si ho ľudia môžu dovoliť alebo nie.
Dnes je ručná práca doslova luxusná záležitosť, takže predaj originálu nie je jednoduchá vec. Internet a sociálne siete však priniesli obrovské množstvo príležitostí a spôsobov, ako tvorbu speňažiť nielen predajom originálov.
Pred dvomi rokmi ste mali svoju prvú výstavu. Aké boli reakcie divákov?
Bol som milo prekvapený, musím povedať, že ma to celkom motivovalo do ďalšej práce.
Vo vašej tvorbe nájdeme aj nahotu.
Na toto budem mať zrejme trošku svojský pohľad, ale ja nevnímam rozdiel medzi krajinkou, zátiším a nahým ľudským telom. Napriek tomu sa snažím nevnášať do obrazov sexuálny podtext, aj keď ani to by mi nevadilo, pretože aj to je úplne prirodzená súčasť života.
Skôr sa však snažím zamerať na svetlo, formu a náladu, a je jedno, či ide o ľudské telo alebo ovocie.
S ktorým z vašich obrazov ste najviac spokojný?
Tak väčšinou je to ten, na ktorom pracujem, kým nie je hotový. Vtedy mám o ňom iba predstavu, to zhmotnenie už väčšinou nie je také perfektné, ako som si to predstavoval. Asi najviac za poslednú dobu naplnil moje očakávania obraz s názvom „Kým spíš“, je to taká snehovo biela krajinka perín s ženskými nohami.
Snažil som sa verne zachytiť každý záhyb látky, jej mäkkosť i tie najjemnejšie nuansy odtieňov, každú vrásku na chodidlách... a myslím že sa to podarilo, divák má pri obraze doslova pocit či nutkanie sa ho dotknúť, ohmatať, či je to obraz alebo skutočnosť.
Kým spíš, kresba na papieri, 90x67, 5cm, 2024 (zdroj: Lukáš Priečko)Spája sa vaša tvorba s nejakými vtipnými zážitkami? Či už pri samotnej tvorbe, alebo pri následnom prezentovaní?
Myslím že okrem toho, že ma mačka Yumi pri práci čas od času ošpliecha vodou z akvária, sa dajú považovať hodiny a hodiny pri plátne za jednu veľkú nudu.
Počas kreslenia už spomenutého obrazu „Kým spíš“ som na sociálnej sieti postoval video z procesu kresby v momente, keď som tieňoval chodidlá. Jeden z divákov v komentároch napísal, že si myslel, že ceruzkou šteklím niekoho po nohách, čo bol pre mňa taký úsmevný moment.
Máte doma vystavené vlastné obrazy?
Áno mám, väčšinou moje, ale mám aj iných autorov, no samozrejme nie originály. Sledujem iných autorov, študujem ich práce, zaujímam sa o nové techniky, inšpirujem sa nimi a dúfam, že aj ja inšpirujem ďalších. Nie som typ autora, ktorý by si išiel v uzavretej bubline iba to svoje.
Keď spomínate uzavretú bublinu, potrebujete pri práci ticho? Alebo počúvate hudbu?
Hudbu iba občas, skôr uprednostňujem ticho alebo dobrú audioknihu, najlepšie nejaké krimi alebo sci-fi, to mi pomáha na koncentráciu.
Má ju aj vaša obec? Umelecký knihár vyrába kroniky nielen pre Kysučanov Čítajte Je pri výtvarnom umení dôležité investovať do použitých pomôcok a materiálov? Odráža sa to na výsledku?
Jednoznačne áno, hlavne je to dôležité pri pigmentoch a podkladoch. Tam končí väčšina mojich úspor.
Máte nejaké umelecké ciele, ktoré chcete v budúcnosti dosiahnuť?
Nedávam si nijaké špecifické ciele, skôr rozmýšľam, aké obrazy chcem ešte svetu priniesť.
Kto je Lukáš Priečko?
Slovenský maliar Lukáš Priečko sa od skončenia štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave venuje realistickej olejomaľbe a grafitovej kresbe. Ako umelec nachádza inšpiráciu v kráse, ktorá sa mu odohráva priamo pred očami. Jeho tvorba je odrazom estetiky nachádzajúcej sa v realite, zahŕňa hlbokú krásu v každodenných chvíľach.
