KYSUCE/TURZOVKA. Mnohé samosprávy sa boria s nedostatkom pozemkov vhodných na hrobové miesta. Niekde je po nich dokonca väčší dopyt, než po stavebných parcelách. Rozšírenie cintorína aktuálne riešia aj v Turzovke.
Podľa štatistických údajov zomrelo v meste za posledné tri roky 287 ľudí, pričom najviac úmrtí zaznamenali v roku 2021, konkrétne 111.
V tamojšej časti Hlinené zostala už len tridsiatka prehĺbených dvojhrobov (krýpt) a pätnásť voľných hrobových miest na kopané jednohroby.
Tento počet by vystačil na pochovávanie zosnulých asi na dva roky.

O miesta v staršej časti cintorína nie je záujem
V starej časti cintorína sa nachádza niekoľko hrobových miest, ktoré sú po skončení takzvanej tlecej doby a dlhodobo sa o ne nikto nestará. O tie však nie je veľký záujem. Pozostalí chcú, aby ich zosnulých pochovali v novšej časti cintorína.
Kapacita existujúceho cintorína by sa tak čoskoro vyčerpala. Preto radnica naplánovala rozšírenie cintorína o štyri terasy s počtom 420 hrobových miest.

„Tento krok sme plánovali už dlhšiu dobu. Vysporiadali sme pozemky pod nový cintorín s pozemkovým fondom, odkúpili od súkromných vlastníkov, dali vypracovať štúdiu vplyvov na životné prostredie, ktorá je teraz v štádiu posudzovania. S nedostatkom hrobových miest sa tak nemusíme potýkať,“ uviedol primátor Turzovky Ľubomír Golis.
Dodal, že o tradičné pochovávanie v truhle v kopaných hroboch je v porovnaní s minulosťou menší záujem. Aj preto mesto pristúpilo k vybudovaniu urnovej steny, ktorá sa rýchlo plní, a vyčleneniu miesta pre urnové hroby.

„O modernejší spôsob pochovávania je veľký záujem. Tretina urnovej steny je už zaplnená. V blízkej budúcnosti sa chceme pustiť do vybudovania urnového hája, ktorý by tvorilo šesť stien s kazetami umiestnených v príjemnom prostredí so zeleňou, lavičkami a štýlovými svietidlami, aby mohli ľudia v pokoji spomínať na svojich blízkych,“ doplnil primátor Turzovky s tým, že vybudovanie kolumbária je jedným z riešení, ako šetriť miesto aj peniaze. Ľudia si miesto v urnovej stene dokonca predplácajú dopredu.
Tí, ktorí si volia klasické pochovávanie, siahnu aj hlbšie do peňaženky. Len prenájom hrobového miesta v Turzovke stojí 25 eur na päť rokov, dvojhrobu 50 eur. Urnové miesto vyjde len na 12,50 eur.
Kremácia je čoraz populárnejšia
To, že tradičné pochovávanie v truhle s cirkevným obradom, typické pre historický vývoj nášho územia, už nepreferuje väčšina ľudí, potvrdzujú aj kamenári a pohrebné služby.

„Čoraz viac z nich si v dnešnej dobe volí spopolnenie v krematóriu. Od januára tohto roka sa pre kremáciu rozhodla viac ako polovica pozostalých. Starší ľudia nechcú o takomto pochovávaní ani počuť, aj keď je to jednoduchšie a hlavne lacnejšie. Urna môže byť umiestnená aj do existujúceho hrobu a pozostalí tak nemusia investovať do nového pomníka,“ uviedla Mária Bielešová z pohrebníctva Michal Poštek z Kysuckého Nového Mesta.

Pohrebné služby sa tak často stretávajú s tým, že pre nedostatok hrobových miest na cintorínoch sú pozostalí často nútení zosnulého pochovať už do obsadených hrobov, prípadne hrobov po neplatičoch. V tých sa však neraz aj po tlecej dobe nachádzajú pozostatky a dokonca aj celé truhly.
„Áno, aj to je jeden z dôvodov priklonenia sa ku kremácii. Tá vychádza z dlhodobého hľadiska lacnejšie, keďže ušetria za nové hrobové miesto a samozrejme aj pomník. Myslím si, že kremáciu často ľudia riešia už počas svojho života a je to ich slobodné rozhodnutie. Je už len na pozostalých, či takéto rozhodnutie po smrti príbuzného budú akceptovať. Veľmi by pomohlo postaviť urnové steny, žiaľ, obce a mestá nemajú na to dostatok peňazí,“ doplnila riaditeľka pohrebnej služby Nádej zo Zborova nad Bystricou Miroslava Šimková.
Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb uvádza, že na Slovensku sa aktuálne vykonáva až 70 percent spopolnení v porovnaní s 30 percentami pochovávaní.
Menšie hroby aj lacnejšie náhrobky
O trende zmenšovania náhrobkov hovorí aj Martin Comorek z Kamenárstva Comorek v Rakovej. Podľa jeho slov tak ľudia ušetria nielen na mieste, ale aj na použitom materiáli.
„Nie je to len o nedostatku miesta. Doba je zlá, ľudia sa snažia šetriť, kde sa dá. Slovensko je ešte dosť konzervatívna krajina, kde stále pretrvávajú tradičné katolícke zvyky, ale začína sa to preklápať, zvyky sa začínajú meniť. Súčasné trendy dbajú na dôstojný odpočinok, ktorý nie je založený len na vytvorení čo najväčšieho hrobu,“ vysvetlil kamenár s tým, že ľudia si čoraz častejšie volia menšie urnové hroby, kam možno uložiť štyri urny.

Dodal, že cintorín by nemal byť len miestom, kam len uložíme pozostalých. Mal by dýchať harmóniou a dôstojnosťou, vzbudzovať úctu.
„Tomu by mali byť prispôsobené aj pomníky a náhrobky. Mali by vyjadrovať rovnaký rešpekt a lásku k blízkym po smrti, aký sme k nim mali aj za života,“ podotkol Martin Comorek.
Trendy v zahraničí
Vo Veľkej Británii odborníci predpokladajú, že k zaplneniu miest na cintorínoch vo veľkomestách dôjde do desiatich rokov. Rozhodli sa teda pre recykláciu hrobov a na pochovávanie používajú staré hroby.
Aj tu sa však do popredia dostáva kremácia. Čoraz populárnejšie sú aj prírodné pohrebiská, kde sa proces rozkladu urýchľuje použitím kompostovateľných truhiel či truhiel z hubových vlákien. Pozostatky potom možno dokonca vykopať a použiť ako kompost.

V Grécku a Španielsku si ľudia prenajímajú nadzemnú kryptu, kde sú telá uložené na odpočinok a prirodzeným spôsobom sa rozložia predtým, ako sa telesné pozostatky odstránia a uložia do spoločného hrobu.
V Nórku leží telo v hrobe dve desaťročia, potom ho uvoľnia pre ďalšieho zosnulého.
Lídrom v takzvaných vertikálnych cintorínov je Ázia. V mnohých ázijských kultúrach už existuje tradícia pochovávať mŕtvych vo viacposchodových pagodách.
Myšlienku pochovávania v mrakodrapoch rozvinuli v Brazílii. Memorial Necrópole Ecumenica v Santose má 32 poschodí a priestor na uloženie 25-tisíc pozostatkov ľudí. Okrem hrobiek má budova na streche bdiace miestnosti, krypty, mauzóleá, kaplnku a bufet. Budova je obklopená krásnymi záhradami, lesom, lagúnou a vodopádom.
V tureckom Istanbule čierny trh s pohrebiskami, kvôli preplneným cintorínom, viedol k úvahám o výstavbe viacposchodových budov. V Jeruzaleme kopú hroby do hĺbky až 22 poschodí.
