ČIERNE. Vonku veterno a chladno, dážď sa strieda so slniečkom. V batohu uteráky, plavky, ale aj termosky s horúcim čajom.
Medzinárodný klub otužilcov Čierne wydry z Trojmezí ukončil zimnú kúpaciu sezónu, trvajúcu od októbra do apríla, veselo a hlučne. Mimoriadne chladná sobota znamenala, že títo milovníci mrazivého kúpeľa boli vo svojom živle.
Niekoľko desiatok ľudí prišlo počas tretieho aprílového víkendu na rozlúčkové kúpanie na sútoku Čierňanky a Čadečky. Všetkých zjednotila spoločná záľuba, ktorá utužuje zdravie a postupne sa stáva životným štýlom. Nechýbala dobrá nálada, hudba, spev ani sneh a posledný snehuliak. Teraz ich čaká niekoľkomesačná prestávka, počas ktorej budú čakať na príchod chladnej jesene a zimy, aby mohli opäť otužovať svoje telo.
Otužilci z Trojmedzia
Tohtoročnú sezónu považujú wydry za veľmi úspešnú. Klub naberá na sile, zapájajú sa všetky vekové kategórie a za zmienku stojí aj to, že tento rok oslávi piate výročie.
„Sezónu hodnotíme veľmi dobre. Opäť sme sa zúčastnili aj stretnutia otužilcov v Mielne na brehu Baltského mora v Poľsku. A že je dnes na plávanie tak trochu zima? Ani náhodou. Berieme také počasie, aké nám príroda pripraví,“ uviedol pre týždenník MY Kysuce Peter Staňo, starosta Čierneho a iniciátor založenia klubu otužilcov.

Rozlúčiť zo sezónou sa prišli domáce vydry z Čierneho, vydry z Bystřice śpoza českej hranice, užiť si prúd studenej Čierňanky prišli aj Zdravé mrože z Dubowej Kędzierzyn-Koźle, ktorí majú širokú členskú základňu a ešte väčší fanklub.
Prišli nadšenci od nováčikov až po starých borcov, teda takí s niekoľkými ponormi až po desiatky či stovky ponorov do studenej vody. Michał a Dagmara Sowizdrzal z klubu sa vyjadrili, že poľské mrože sa v sezóne dostávali do vody takmer každý deň.
„Nevynechali sme ani jeden deň. Cez týždeň ráno otužujeme na kúpalisku Stodola v Dubowej. Niekedy pláva len pätica ľudí, ale cez víkend chodíme vo veľkej skupine. Náš kolega Jurek Kocula vypočítal, že v uplynulej sezóne urobil celkovo 184 vstupov do ľadovej vody, v niektorých prípadoch aj 2-3x denne,“ pochválili sa manželia Sowizdrzal.
Michal dodal, že pred dvoma rokmi vytvoril rekord tým, že sa kúpal 137 dní v kuse.
„Z toho som plával dvakrát denne v rôznych časoch. Aj táto sezóna bola jedinečná, veľmi úspešná a zaujímavá,“ povedal Michał Sowizdrzal.
97-ročná mrožia babička
Po spoločnom fotení sa všetci pobrali na breh Čierňanky na poriadnu rozcvičku a spoločnú kúpeľ pri rezkej hudbe. Aj keď podľa kalendára už prišla jar, voda bola ešte poriadne studená.

Podľa oficiálnej správy mala len šesť stupňov Celzia, pocitovo však bola ešte chladnejšia. Skúsení borci môžu zostať vo vode desiatky minút, iným stačí len pár chvíľ. Každý, kto odchádza z vody, má úsmev na tvári, ktorý mu zostane na celý deň.
„Všetko preto, že prekonávame naše vnútorné bariéry. Je studená, to áno, ale podľa otužileckých tabuliek nie ľadová. Na to by musela mať pod štyri stupne. Plávanie v studenej vode rozprúdi krvný obeh a vyplaví hormóny šťastia, endorfíny, zlepší metabolizmus a dodá energiu na celý týždeň“ doplnil Peter Staňo.

Krystynu Galara z Poľska volajú mrožia babička. V januári oslávila 97 rokov. Posledných päť rokov oslavuje každé narodeniny v mrazivom kúpeli. Ukázala, že aj mnoho rokov po odchode do dôchodku sa môže človek postaviť pred nové výzvy.
„Dnešok mi pripomenul, keď som sa ako dieťa kúpavala v potoku. Áno, aj otužovanie je jeden z receptov na dlhovekosť,“ povedala vitálna seniorka.
Podľa jej slov si pravdepodobne vytvorila odolnosť voči mrazu vo vyhnanstve na Sibíri, kam ju ako 14-ročnú deportovali s rodinou. Otužovanie jej prináša viac energie aj chuti do života.
Miest na otužovanie ubúda
Po kúpeli, ktorý bol na koniec apríla mimoriadne studený, začali wydry spoločne s mrožmi hodovať a zabávať sa. Pripravené dobroty, ako horúci guláš, domáce koláče, rôzne syry a pochutiny od výmyslu sveta pomohli doplniť stratené kalórie.
Otužilci spoločne s kolegami z Poľska a Českej republiky upozorňujú aj na to, že do riek ľudia namiesto kanálov už vypúšťajú čokoľvek a miesta vhodné na otužovanie ubúdajú.
„Sme presvedčení, že prirodzená krajina a bohatá biodiverzita sú najväčším kultúrnym bohatstvom, ktoré sa nedá vyčísliť peniazmi. Naše potoky a rieky s čistou vodou a krásnou okolitou prírodou poskytovali osvieženie mnohým generáciám ľudí pred nami a bola by škoda ich zaplaviť odpadom a zničiť. Ľudia by sa mali k životnému prostrediu chovať priateľskejšie,“ vysvetlil na záver Peter Staňo.
