KORŇA. Na stravovanie v školských jedálňach má väčšina z staršej generácie desivé spomienky. Na tanieri hmota bez chuti a vône od večne naštvaných kuchárok, obďaleč stojaca učiteľka dávajúca pozor, aby žiaci všetko zjedli.
Aby takto nejedli aj dnešné deti sa, viac či menej, snaží väčšina školských jedální. No nech sa snažia akokoľvek a deťom pripravujú tie najchutnejšie pokrmy, malí stravníci vždy radšej siahnu po hranolčekoch s kečupom a hamburgeri.
Varil kuchár bez hraníc
Reptanie nad školským obedom je v školskej jedálni v Korni skôr výnimkou, no tentokrát boli najmenší aj väčší stravníci doslova nadšení. „Výborné pán šéfkuchár, máte u nás jednotku s hviezdičkou,“ dobiehali k okienku po degustácii obedového menu pochváliť šéfa kuchyne.
Obed pre deti aj zamestnancov školy vo štvrtok 18. februára navaril svetový šéfkuchár Ján Duda, učastník mnohých kuchárskych súťaží a držiteľ titulu Master Chef anglickej organizácie World Master Chefs Society.

Uvariť lacno, výživne a zároveň chutne, pritom sa vtesnať do obmedzeného rozpočtu a splniť všetky nutričné normy nebolo zrovna jednoduché.
Kuchár výzvu prijal, dal sa na boj a varenie za rovnakých podmienok, ako majú kuchárky zo školskej jedálne, sa podarilo na výbornú. Za svoje školské menu mu stravníci z Korne udelili aj Rád zlatej varešky.
Podarená zmena v jedálničku
„Zelerová polievka babičky Karolínky, africký sumček s bylinkami, opekanými zemiačkami, hráškovým pyré a koreňovou zeleninou aj lievance s vanilkovým krémom a ovocím pošteklili všetkým chuťové poháriky a spestrili jedálniček,“ tešila sa vedúca jedálne Emília Juríková, ktorá prišla s nápadom prizvať do školskej kuchyne špecialistu.
Inšpirovať chcela tak aj svoje kolegyne v kuchyni aj ukázať, že práca v školskej jedálni je veľmi náročná a často nedocenená.
„Na školení nám práve tento pán šéfkuchár predviedol nové technologické postupy prípravy zdravých a chutných pokrmov zo surovín tak, aby to zodpovedalo normám stanoveným pre školské jedálne. Ukázal nám svoje umenie a vášeň z varenia. Po školení som ho oslovila a o neváhal, pozvanie prijal,“ doplnila vedúca školskej jedálne.
Sama bola zvedavá, aký bude výsledok, aké budú jeho dojmy po varení v oveľa väčšom nasadení a objeme, ako tomu býva v reštaurácii.

Školská kuchyňa však pod vedením skúseného kuchára šlapala ako dobre namazaný stroj. Deti sa s mužom v bielej zástere fotili, staršie ročníky ho zasypali otázkami o varení. Trpezlivo vysvetľoval postupy aj to, prečo by sa mali deti stravovať v jedálni.
Zdravo, lacno, soľ nad zlato
„Bolo super, veľa srandy, pohody, rozhovorov. A naozaj od vedúcej, cez pani hlavnú kuchárku až po dievčence môžem zodpovedne povedať, že som sa cítil vynikajúco. Sú šikovné, deti milé. Páčilo sa mi, že prebehla aj diskusia, ako a čo by sa dalo a mohlo zlepšiť. No ak mám byť úprimný, skladám pomyselný klobúk pred všetkými paniami kuchárkami, že za tak málo peňazí dokážu vyčariť na tanieri chutné jedlá,“ povedal šéfkuchár s tým, že pani kuchárky nechodia učiť variť, ale skôr trochu naštartovať.
„Aby dané jedlá začali aj trochu inak variť, odprezentovať iné spracovanie surovín, ako si vedia uľahčiť prácu, ako využívať modernejšie technológie, lebo nebudeme si klamať, ale v mnohých kuchyniach je personál v preddôchodkovom ak už nie dôchodkovom veku a ak to pôjde takto ďalej, nebude mať kto variť,“ doplnil.
V školskom stravovaní však vidí niekoľko problémov, hlavným je, že je finančne poddimenzované. Obmedzený rozpočet ide na úkor kvality, rodičia sa finančne nepodieľajú na stravovaní pre svoje deti, pričom ide o ich zdravie a vývoj.
„Ako sa vraví, z ničoho sa bič upliesť nedá. Ďalším problémom, ktorý registrujem je, že veľa surovín je nariadených ´zhora´ a kuchyne majú zviazané ruky na to aby mohli použiť iné suroviny. Mne je jasné, že sú určité výživové tabuľky, ktoré majú deti v rámci veku prijať, ale obmedzenie základného ochucovadla, teda soli, je na škodu. Kuchárky sa môžu snažiť koľko chcú, ale ak dobre nevychutíte jedlo, tak ho môžete aj nastajlovať na tanier najkrajšie ako viete, aj tak vám ho deti ofrflú,“ vysvetlil Ján Duda.
Dieťa obrazom rodiča
Vinu pripisuje aj prístupu rodičov, ktorí na jednej strane priveľa očakávajú a „šikanujú“ kuchárky v školských jedálňach, na strane druhej im však chýba sebareflexia pri tom, čo deťom varia doma.

„Po prečítaní jedálneho lístka ako keby hecujú deti, že nemusia jesť, lebo ani oni by to nejedli. Nám muselo chutiť všetko. Lebo muselo. Bola však iná doba, v jedálni stála pani učiteľka alebo vychovávateľka a stačil jej pohľad a všetci sme potichu jedli. Bohužiaľ, momentálne sa stretávam aj s tým, že sa vrátia do kuchyne celé kuracie stehná, deti zjedia iba ryžu a šťavu a celé stehno sa vráti naspäť, deti nie sú naučené jesť mäso s kosťou,“ ozrejmil.
Pre rodičov by bolo podľa neho prínosom, aby si zaspomínali na svoje detstvo, ako sa stravovali oni, ako im varili ich mamy a aby sa aspoň trochu priblížili k tomu čo oni zažívali v detstve.
Na záver dodal, že ľudia by mali byť za školské stravovanie vďační. „Napríklad v Holandsku nič také nemajú, ak rodič nedá dieťaťu obed do krabičky, tak dieťa je hladné,“ uzavrel šéfkuchár Jána Duda.
Ján Duda - šéfkuchár
- Gastronómii sa venuje už viac ako štvrťstoročie. Pracoval ako Executive Chef vo Facility System Hub Restaurant v Trenčíne.
- Je prezidentom Euro-Toques Slovensko, a členom World Master Chef Society i Aregala Slovensko – kuchári bez hraníc.
- Poznať ho môžete aj z televíznej obrazovky. Za najlepšieho šéfkuchára vo svojom živote (aj keď bez ocenení), považuje svoju starú mamu a svoju mamu. Taktiež pokladá za dôležité udržať Slovenské gastronomické bohatstvo a odovzdávať ho ďalej mladším.