ZÁKOPČIE. Počas obnovy drevených zrubových domov, a to pri výmene spodných, teda prahových (základových) trámov, môže dôjsť k zaujímavému nálezu, ktorý okrem iného pomáha datovať vznik samotného objektu.
Prednedávnom sa takýto nález podarilo objaviť pri rekonštrukcii drevenice v Zákopčí na Kysuciach, v miestnej časti U Gacov. V nároží zrubu našiel prekvapený majiteľ domu mincu, jednograjciar z roku 1816 z čias cisára Františka I. Obrátil sa na Krajský pamiatkový úrad, či má táto minca nejakú hodnotu, keďže na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé.
„Napriek tomu, že hodnota mince nie je veľká, jej význam spočíva v prehĺbení nášho poznania. V minulosti každý staviteľ nového príbytku dával do konštrukcie novej stavby, zvyčajne do nárožia zrubu, mincu. Niekedy doplnenú aj o krátku písomnú správu, citát z Biblie alebo o klasy obilia či liečivé byliny. Ľudia verili v hojnosť peňazí a obživy i dobré zdravie, pokiaľ budú mať v základoch svojho domu uloženú symbolickú obetu,“ uviedol Krajský pamiatkový úrad o náleze na sociálnej sieti.

V ďalších regiónoch, na Orave a Horehroní sa do začiatku 20. storočia zachoval aj zvyk vkladať do základov prvého rohu, teda tam, kde mal stáť stôl, na ochranu konskú lebku. Na Liptove sklo, na východe Slovenska chlieb, na mnohých miestach tiež listinu s údajmi o začatí stavby aj nádobku so svätenou vodou. Všetko na zabezpečenie ochrany budúceho ľudského príbytku.
Tri grajciare za chlieb
Podľa porovnania cien bola hodnota jedného grajciara v devätnástom storočí na úrovni dnešných 20 až 50 centov.

Historik Kysuckého múzea Martin Turóci prezradil, že bochník chleba sa na námestí v Banskej Bystrici v roku 1858 predával za tri grajciare. Ceny potravín sa pohybovali podľa úrody, dopytu, konkurencie.
„Viedenský funt hovädziny, čo bolo približne pol kila, sa predával v Levoči v polovici 19. storočia za 17 grajciarov a v Košiciach bol za 19, lebo mesto limitovalo cenu,“ doplnil historik Kysuckého múzea.
Slanina bola za 50 grajciarov a uhorská holba bravčovej masti (asi 0,9 litra) stála až 1 zlatku 30 grajciarov.
Za miešanie malty 36 grajciarov za deň
V devätnástom storočí dostávali murári a stavební robotníci dennú mzdu. Napríklad murársky majster zarobil 1 zlatku 30 grajciarov, tak isto tesársky majster, murársky a tesársky tovariš 1 zlatku, k tomu raňajky aj olovrant. Miešač malty dostal za deň 36 grajciarov a stravu, pomocný robotník na stavbe 30 grajciarov, ak to bola žena, 24 grajciarov.

Obvodný notár dostával ročne 315 zlatých, podnotár 223 zlatých. Obecné štatúty určovali základný plat richtárovi 80 zlatých, podrichtárovi, ktorý bol zároveň aj pokladníkom 120 zlatých, obecnému tútorovi 75, obvodnému lekárovi 180, pôrodnej babe 40 zlatých, nočnému strážnikovi, tak ako v mestách - 35 zlatých, policajtovi 120 zlatých. mestského osvetlenia zarábal ročne 35 zlatých, školné bolo 8 zlatých.