KYSUCE. Máj je odpradávna považovaný za mesiac lásky. Tú symbolizujú aj štíhle vysokánske kmene stromov s vrcholcami ozdobeným pestrofarebnými stuhami, rastúce v tomto období ako huby po daždi.
V našom regióne nenájdeme mesto či dedinu, ktorá by sa na stavanie mája nepripravovala. Nádherné máje sa vždy týčia v každej kysuckej obci na dobre viditeľných miestach, na námestiach, pri kostoloch, aby sa ľudia popýšili aj potešili pri muzike.
Jeden z najvyšších májov v histórii postavili v predvečer 1. mája na námestí pred mestským úradom v Krásne nad Kysucou. Po starom, teda ručne, s pomocou drevených lanom zviazaných žrdí, ho opäť postavili miestni dobrovoľní hasiči.
Pri rekonštrukcii drevenice našli dvestoročnú mincu. Mala mať magické schopnosti Čítajte „Postaviť máj tradičným spôsobom nie je jednoduché, strom je ťažký. K tomu, aby sme máj takýmto spôsobom postavili a poriadne ukotvili, potrebujeme desať až pätnásť statných chlapov, aby bezpečne bdel nad obcou počas celého nasledujúceho mesiaca. Hasiči sa tejto úlohy zhostili opäť na výbornú, takto je to už dlhé roky,“ prezradil primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Dvadsaťdva metrový obor
Máj sa v Krásne nad Kysucou stavia takpovediac od nepamäti. Je to udalosť, pri ktorej sa zídu na námestí stovky Krásňanov.
Stavanie mája v krásne nad Kysucou. (zdroj: Pavol Stolárik)
„Nielen túto veselú a farebnú tradíciu, ale aj mnohé ďalšie, udržiavame v meste pre ďalšie generácie po dlhé roky. Tento máj má dvadsaťdva metrov a vybrali ho zamestnanci z mestskej prevádzky. Vybrať máj nie je jednoduché. Už dopredu treba nájsť, rovnako ako v minulosti, rovný, vysoký strom, aby odolal vetru,“ doplnil Jozef Grapa s tým, že niekedy sa jama na usadenie mája kopala ručne.
„Dnes chlapi využívajú pripravenú dieru, ktorá v zime slúži na umiestnenie vianočného stromčeka,“ vysvetli.
Podľa jeho slov sú podujatia, ktoré predstavujú slovenské zvyky, stále populárnejšie a čoraz viac navštevované aj mladými ľuďmi.
„Niekedy to mladí považovali za dedinský výmysel, dokonca akoby sa hanbili, že vôbec takéto zvyky existujú. Ale tým, že tie dospievajúce deti chodia do zahraničia, vidia, ako si tam veľké národy udržiavajú tradície, začínajú si vážiť aj slovenské tradície našich otcov a dedov, už ich nepovažujú za zastaralé a nemoderné,“ priblížil primátor Krásna nad Kysucou.
Včelári aj hasiči sú v pohotovosti, pripravujú sa na boj so sršňom ázijským Čítajte Hasičom pri stavaní mája asistovali spevom, tancom a hrou na heligónky deti z folklórneho súboru Drevárik, ktorý pôsobí pri základnej umeleckej škole. Vystúpenie detí odetých do kroja s krpcami na nôžkach, spievajúcich májové ľudovky, zožalo veľký úspech.
„Je dôležité uchovávať u detí lásku k folklóru a k tradíciám, aby aj tá najmladšia generácia vedela, aké zvyky a tradície sa v našom regióne dodržiavali a aby sa aj snažili ich takto spoločne vo folklórnych súboroch chrániť ako vzácny poklad, aby neupadli do zabudnutia,“ povedala umelecká vedúca Drevárika Zuzana Zuzčáková Gacíková.
Okrúhle výročie stavania mája na Trojmedzí
Spoluprácu, dobré vzťahy a súdržnosť troch národov už dvadsať rokov dokazujú spoločné stretnutia na Trojmedzí na severe Kysúc, kde sa Slovensko v jednom bode dotýka Poľska a Českej republiky. Každá krajina má na svojom území žulový monolit, pričom všetky tri tvoria trojuholník, v ktorého strede je priamo v koryte potoka styčný bod.
Stavanie mája na Trojmedzí (zdroj: Pavol Stolárik)
Aj v tomto roku v prvý májový deň sa zišli na tomto mieste stovky ľudí, aby si pripomenuli tradície, aj sa spoločne zabavili. Každá z národností prináša na podujatie kus svojej kultúry.
Ozdobený máj za spevu folklórnej skupiny Ozvena postavili tradične bez použitia techniky hasiči z Jaworzynky, dobrovoľní hasiči z Čierneho a hasiči z Hrčavy.
„Na robotu sú naši hasiči naučení,“ povedal predseda dobrovoľných hasičov z Čierneho Jozef Jurga.
„Pomáhajú všade, kde je to potrebné. A to nielen pri požiaroch, ale napríklad aj pri autonehode, pátraní po nezvestnej osobe, ale pri pomoci počas nejakej živelnej pohromy, povodniach, veterných smrštiach. Je to poslanie a sme pri všetkom, čo sa v obci deje. Nielen pri zlom, ale aj pri dobrom. A stavanie mája je jedna z tých dobrých vecí, kde tiež radi pomáhame,“ ozrejmil predseda dobrovoľných hasičov.
Trójstyk, ako to tu miestni volajú, dostal v posledných rokoch novú tvár. Stal sa častým cieľom mnohých turistov počas celého roka a práve to je trend, ktorý chcú samosprávy obcí Čierne, Hrčava a Gminy Istebna využiť pri ďalšom rozvoja tohto zaujímavého turistického bodu.
Master Chef varil v školskej jedálni: Deti ofrflú každé jedlo, ak to nie sú hranolky s kečupom Čítajte „V Poľsku sa máje stavajú v inom období a majú inú symboliku, ale naši susedia si túto tradíciu osvojili a veľmi radi sa k nej pripájajú. Aj to svedčí o nadštandardných priateľských vzťahoch troch obcí, Čierneho, Hrčavy a Istebnej.
Ich spoluprácou sa podarilo vybudovať toto miesto a o jeho obľúbenosti hovorí aj dnešná návštevnosť, kedy je tu viac ako tisíc ľudí,“ uviedol Peter Staňo, starosta Čierneho a zároveň gazda z Trojmedzia.
Doplnil, že práve Trojmedzie je jedným z najväčších lákadiel Kysúc, keďže je tu vybudovaná infraštruktúra, cyklistické prepojenie, ľudia sú si blízki aj jazykovo, rozumejú si. Podujatia na Trojmedzí sa začínajú 1. mája a končia na Silvestra.
Jeho slová potvrdil aj Stanislav Legierski, starosta Gminy Istebna (Jaworzynka spolu so susednými dedinami Koniaków a Istebna). Tá žije hlavne cestovným ruchom. najväčším strediskom je komplex Zagroń, kde sa nachádza vodný park, lyžiarske stredisko, často ich využívajú aj Slováci.
„Stavanie mája je tradícia, ktorá nás práve tu, na Trojmedzí spája. Niekedy nás hranice rozdeľovali, no teraz sme spolu v Európskej únii, hranice sa otvorili dokorán a my sa tešíme, že sa môžeme spoločne stretávať bez hraničných kontrol, ako to komu vyhovuje,“ dodal.
Stavanie mája a jarné trhy v Turzovke
V Turzovke sa tento rok veselili o niečo skôr. S pestrým programom stavania mája spojili po prvýkrát aj jarné trhy. Už od ranných hodín si mohli návštevníci trhov zakúpiť pestrú paletu domácich výrobkov. Nechýbali mäsové výrobky, syry, dobrý pečený chlebík či koláče frgále. Domov si mohli odniesť aj priesady, kvety, ovocie aj zeleninu.
Stavanie mája v Turzovke. (zdroj: archív mesta)
V poobedňajších hodinách si prišli na svoje i deti. Zdarma sa mohli zošmyknúť na pestrofarebnej šmýkačke či odfotiť so strieborným láskavým zajačikom. Potešiť sa mohli aj z maľovania na tvár či cukrovej vaty.
Kultúrne bohatstvo našich predkov ožilo vďaka vystúpeniam obľúbených folklórnych súborov a hudobných skupín. Účinkovali ŽFS Turzovanka, Katka a dedko Kubačákovci, ĽH Dlhovanka, Božka Rejdová, Štefan šteiniger, FS Bukovinka, Majka a Radko Záhumenskí a Hlavičorskí pajtáši. Program moderovala Zuzana Zuzčáková Gacíková.
Vychutnali si posledný studený kúpeľ, otužilci z troch štátov ukončili sezónu na Kysuciach Čítajte Vyvrcholením podujatia bolo stavanie mája, symbolu jari, lásky a obnovy života. Ako už tradične máj postavili ručne členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Turzovke.
Jarné trhy v Turzovke ponúkli nielen možnosť nakúpiť si jedinečné produkty a užiť si bohatý kultúrny program, ale boli aj príležitosťou stretnúť sa s priateľmi a rodinou v príjemnej atmosfére plnej tradícií a jarného oživenia.
Tradícia stavanie mája na Kysuciach
- Takmer týždeň pred prvomájovou nocou mládenci chodili po blízkych lesoch a vyberali tri až päť metrov vysoké smrečky. Vybraný smrečok úzkostlivo strážili, aby im ho „konkurencia“ nevzala. Deň pred prvým májom ho odrezali, tajne odkôrili a pripevnili naň krepovými papiermi (farebné pásiky) ozdobenú polazničku. Polaznička sa naspodu zdobila čečinovým vencom. V noci zistiac, že jeho milá rezignovala na pozorovanie svojho okolia, s priateľmi pripevnili máj alebo o plot, alebo ho zasunuli do vykopanej jamky vedľa plota svojej milej.
- Medzi mládencami panovala konkurencia, kto postaví svojej milej väčší a krajší maj. Bolo zvykom, že niektorí mládenci striehli na príležitosť, ako by podpílili „konkurentovi“ máj, čím by ho zosmiešnili nielen pred vyvolenou, ale aj pred celou dedinou. Mládenci si preto pozorne strážili svoje máje až do rána, pokiaľ sa neotvorilo okienko na komôrke. Milá ho pozvala dnu a podala mu dôkaz lásky..., kalíštek doma vyrobeného vínka, alebo pálenky. Potom sa okienko na komôrke zatvorilo ... a do roka bola svadba.
- Zdroj: Kysucké kultúrne stredisko
