ČADCA. Za prítomnosti rodiny a blízkych priateľov uviedli v Kysuckej knižnici v Čadci do literárneho života novú zbierku básní Pavla Kužmu Za organ si sadni.
Knihu básní oslavujúcu milovanú domovinu s fotografiami Jaroslava Veličku vydalo vydavateľstvo Magma.
Pavla Kužmu poznajú mnohí ako človeka plného života a energie, ktorý svoj život zasvätil Kysuciam a folklóru.
Mnohí ho obdivujú, ako celý život obetoval deťom, ľudovým tradíciám, zbieraniu piesní a zvykov, aký je spevák, aký má podmanivý hlas, ako vie zahrať na gajdy, fujaru, trombitu či píšťalu.
Zbierka básní Pavla Kužmu Za organ si sadni (zdroj: Pavol Stolárik)Po dvoch rokoch opäť zamenil jeho typický spev za verše a ľudia ho mohli zas spoznať ako básnika a filozofa, ktorý si po náročnom dni sadá k stolu a v tichu noci či za svitania, v samote, ktorá neraz bolí a nedá spať, kladie slová na papier, odkrýva poryvy svojej duše, doslova sa vyzlieka zo svojich pocitov.
Vo veršoch Pavla Kužmu má láska mnohé definície. V jeho zbierke poézie ide o lásku v domovu. Je to oslava rodného kraja, Kysúc, svojej vlasti, Slovenska, ale aj človeka, ktorý má dušu i svedomie.
"Mali by sme si uvedomiť, že bez vlasti človek akoby neexistoval. Vlasť tvoria ľudia, no nielen slovami, ale predovšetkým skutkami a láskou," uviedol v rozhovore Pavol Kužma.
Na svojej životnej ceste postretal Palko Kužma mnohých ľudí a tých, ktorí ho najviac ovplyvnili, predstavil na toto slávnostnom popoludní.
K mikrofónu sa postavil fotograf Jaroslav Velička, niekoľkými slovami opísal stretnutia s Palom Kužmom aj Miroslav Ďurica. Básne z novej zbierky predniesli Milan Gacík spoločne s dcérou Gabrielou.
Semená poznania
Drahá naša domovina, si žula, do ktorej lásku k Tebe vpísali naše dejiny, by z nich časom neostali ruiny.
Si výron povedomia, čo nás hrdosťou napája. Veď sme tvoje verné deti, plody z nebeského raja.
Vrúcnym a teplým dychom rozdúchavaš pahreby skutkov s nádejou, že v nás vzplanie oheň poznania, prameň odkazu predkov, by sme kyprili roľu skutkami, zveľaďujúc a skrášľujúc ich ušľachtilými pohnútkami.
Nuž, orieme, sejeme, úrodu zbierame, čo vyklíčila a urodila sa v našej duši. Plníme odkaz, by sme ducha úrody nehľadali vo vyprahnutom buši.
Pri krste knižky nemohol chýbať spev a hudba detí z folklórneho súboru Kelčovan. Klavírnymi skladbami doprevádzala Nadežda Podmanická a popoludním sprevádzala moderátorka Katarína Šulganová. Vlastnú báseň na počesť Pavla Kužmu predniesla spisovateľka Juliána Belková.
Samotného krstu lipovou halúzkou sa ujali autorova manželka Amálka spoločne s vnučkami Veronikou, Valériou a Zuzkou.Bohatá tvorba Pavla Kužmu sa tak rozrástla o ďalšie nové a krásne dielo, ktorého obsah zasiahne čitateľa tak intenzívne a precítene ako poslucháča spev či hudba v podaní Pavla Kužmu.
Tento mladý, energiou prekypujúci osemdesiatnik má ešte mnoho plánov a prezradil, že pripravuje cestopis s názvom Modrý vláčik na Atlantiku, ktorým chce ľuďom priblížiť svetobežníctvo súboru Kelčovan, jeho úspechy i zážitky, spomienky členov a funkcionárov súboru.
„Folklórny súbor Kelčovan vyhral svetovú súťaž vo Francúzsku. Celý svet bol hore nohami od prekvapenia. Veď to bol súbor z osadovej školy vo Vysokej nad Kysucou-Hornom Kelčove. Pričom tam súťažili súbory z hlavných miest z mnohých krajín sveta. Fantastické, však?! Pieseň „Chcel som ísť vláčikom, na výlet do Modry...,“ sa stala po mnohé roky hymnou DFS Kelčovan,“ prezradil kúsoček z pripravovanej prózy Pavol Kužma.
Folklorista, etnológ, pedagóg a zakladateľ folklórneho súboru Kelčovan či speváckeho zboru Kysuca, Pavol Kužma, je tiež prozaikom, autorom a spoluautorom monografií, cestopisných esejí, poviedok, odborných a popularizačných publikácií o tradičnej ľudovej kultúre Kysúc.
Pavol Kužma
- Narodil sa 17. februára 1942 v obci Čierne pri Čadci. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici pôsobil v rokoch 1971 - 1990 ako učiteľ matematiky a telesnej výchovy v Čadci a v Turzovke a ako riaditeľ ZŠ vo Vysokej nad Kysucou - Hornom Kelčove.
- V roku 1972 založil spoločne s manželkou pri ZŠ vo Vysokej nad Kysucou - Hornom Kelčove Detský folklórny súbor Kelčovan (od roku 1982 pôsobí pri DK v Čadci), ktorý významnou mierou prispel k zviditeľneniu Kysúc a Slovenska v zahraničí. Pod vedením Pavla Kužmu sa Kelčovan vypracoval medzi vrcholné folklórne súbory na Slovensku, stal sa viacnásobným laureátom národných súťažných prehliadok, uskutočnil stovky vystúpení na prestížnych domácich a zahraničných festivaloch. K najvýznamnejším úspechom patrí hlavná zlatá cena Zlatý Ajhasson na Svetovom festivale hier vo Francúzsku v roku 1981. Popri práci v oblasti folklóru sa venoval aj výkonnostnému športu v atletike a rozvíjal svoj literárny a vokálno-interpretačný talent.
- V roku 1977 bol zakladajúcim členom a stal sa sólistom Miešaného speváckeho zboru Kysuca. V rokoch 1990 - 1999 viedol Kysucké múzeum v Čadci a odbor kultúry Krajského úradu v Žiline. Vo vedeckovýskumnej práci sa v oblasti ľudovej kultúry zameral na ľudovú pieseň a ľudové hudobné nástroje. Ako riaditeľ Múzea kysuckej dediny a ľudovej architektúry vo Vychylovke sa zaslúžil o jej vyhlásenie za Národnú kultúrnu pamiatku. Za svoju prácu získal mnoho ocenení a vyznamenaní, štátne vyznamenania Za vynikajúcu prácu , Poctu Ministra kultúry SR významným osobnostiam.
- V roku 1984 získal za prózu Amálka Osobitnú cenu za najlepšiu prácu s kysuckou tematikou v národnej literárnej súťaži Jašíkove Kysuce. Vo vedeckovýskumnej práci v oblasti ľudovej kultúry sa zameral na ľudovú pieseň a ľudové hudobné nástroje. Spolupracoval so Slovenskou televíziou, ako scenárista a dramaturg pripravil dva ucelené tematické programy s DFS Kelčovan (Drotári, Koničkári) a ako sólista účinkoval v profilovom televíznom programe Lúčnice.
