KRÁSNO NAD KYSUCOU. „Kulturistika nie je o zdraví, rovnako ako ani iné športy na profesionálnej úrovni,“ hovorí Adam Kupčík. S cvičením začal ako 16-ročný, keď patril k najchudším futbalistom v tíme a nevážil ani päťdesiat kilogramov.
Kulturistika chce dobrú psychickú a fyzickú kondíciu, no dôležité sú aj financie. Práve preto odišiel za lepšími podmienkami do Austrálie, kde získal na najprestížnejšej súťaži amatérov druhé miesto. Na celú jeho prípravu v zahraničí pritom minul 80-tisíc austrálskych dolárov (takmer 50-tisíc eur).
Dosiahol tak jeden z najlepších úspechov medzi slovenskými amatérskymi kulturistami. „Toto meno si dobre zapamätajte,“ hlásal na súťaži v Austrálii moderátor, ktorý pracuje aj pre samotnú Mr. Olympia.
Adam Kupčík má 27 rokov a pochádza zo Žiliny. Už pár mesiacov však trénuje vo fitness centre v Krásne nad Kysucou, ktoré uprednostnil pred pôsobením v Amerike.
Ako ste sa od futbalu dostali ku kulturistike?
Keď sme sa s rodinou presťahovali do Žiliny, našiel som inzerát, že do MŠK Žilina sa uskutočnia talentové skúšky. Tam ma zobrali, bol som vtedy v kategórii mladší žiaci, ale hrával som za FC Ajax Slimáčik, čo bol klub pre tých najmenších. Následne som pokračoval až do kategórie dorastenci, vtedy som už hrával za Podbrezovú, kde som aj chodil na Športové gymnázium. Tu som hrával rok prvú ligu.

V tom období som sa dostal ku cvičeniu s vlastnou váhou, mal som približne 16 rokov. Cvičiť som začal, pretože som bol veľmi chudý. Bol som najchudší zo všetkých chalanov, začal som teda sám v izbe, aby som zosilnel a vyrovnal sa rovesníkom. Mal som vtedy asi 48 kíl a časom som sa dostal až na váhu v objemovej príprave 112 kíl.
Vtedy som sa venoval skôr street workoutu, mali sme aj svoju skupinu a kulturistiku som vôbec neriešil.
Keď som mal 18 rokov, presťahoval som sa do Čiech, kde som začal pracovať. V Ostrave som prvýkrát prišiel do fitness centra a tam to všetko odštartovalo.
Ďalej sa dozviete
- čo o ňom povedal moderátor Mr. Olympie Anthony Doherty,
- koľko najdlhšie vydržal v diéte,
- ako vníma zdravotné riziká spojené s kulturistikou,
- ako sa dostal do Austrálie a aké tam mal ohlasy
- prečo vymenil Ameriku za Krásno nad Kysucou.
Aké boli vaše začiatky v kulturistike?
Veľmi ťažké. Nevedel som ako cvičiť, kopíroval som veci z internetu. Silovo som však na tom bol veľmi dobre. Z Čiech som sa vrátil opäť na Slovensko. Vždy som sa snažil nájsť prácu, v ktorej budem mať podmienky, aby som mohol dodržiavať celý ten kulturistický režim.
Stretávate sa s názorom, že celý váš progres od začiatku je len zásluhou genetiky?
Jasne, keď som bol ešte na internáte v Podbrezovej a začínal som cvičiť, všetko išlo veľmi rýchlo, či nárast svalovej hmoty a celkovo som sa menil. Všetci boli prekvapení, že čo robím a že to je genetikou a podobne.
Treba však povedať, že kulturistika je vo veľkej časti o genetike. Keď človek nemá predispozície na tento šport, nikdy nebude úspešný.
Ako vyzerala vaša prvá súťaž?
Prvýkrát som súťažil v roku 2018. Pamätám si, že tam bolo mnoho reprezentantov, išlo o jesennú sezónu a umiestnil som sa na treťom mieste.
Keď som sa prvýkrát postavil na pódium, tréner usúdil, že to vyzerá dobre a dá sa na tom stavať. Ja som však potom vymenil trénera, aktuálne spolupracujem s Dominikom Trkanom z Česka, s ktorým sa stále snažíme posúvať ďalej.
Určitú dobu ste pôsobili aj v Austrálii.
Áno, povedal som si, že chcem vyhrať profesionálnu kartu. Na Slovensku som nemal podmienky, aby som tento šport mohol robiť na najlepšej úrovni. V prvom rade to je drahá záležitosť. Povedal som si, že sa vydám do sveta, kde si na to celé zarobím a budem tam zároveň aj súťažiť.
V Austrálii som mal študentské víza a pracoval som ako zámočník, potom skladník, elektrikár a skončil som ako maliar. V rámci tejto práce som sa chystal aj na súťaž.
Po súťaži sa mi ozval jeden profesionál z Melbourne, že by som sa tam mohol presťahovať a že mi pomôže a zasponzoruje ma a budeme spolu trénovať.
V Austrálii sa vám podaril aj jeden z najlepších úspechov spomedzi slovenských kulturistov, na najprestížnejšej súťaži amatérov. O čo išlo?
Bol som na kvalifikačnej súťaži NSW State qualifier Sydney, z ktorej som sa mohol dostať na súťaž do Brisbane v rámci federácie NPC, kde už som mohol súťažiť o pro kartu. Teda z amatérskeho kulturistu prejdete ku profesionálom. Vtedy mi to ušlo o jedno miesto a skončil som druhý.
NPC je najlepšia federácia v kulturistike a teda to naj pre amatérskeho kulturistu. Prirovnal by som to k olympiáde, tí najlepší športovci sa dostanú tam a tí najlepší amatérski kulturisti práve tu.
Aké ste mali v Austrálii ohlasy?
Vynikajúce. Dokonca moderátor Anthony Doherty, ktorý robí rozhovory na Olympii a práve vtedy tam bol, o mne povedal: „Toto meno si zapamätajte, ešte o ňom budete počuť.” Bolo to pre mňa vtedy lepšie, ako zisk pro karty, pretože som vedel, že potenciál mám a má to význam pokračovať ďalej.
Potom ste sa opäť vrátili na Slovensko.
Prišiel som domov minulý rok v auguste, brat mal svadbu a tak som chcel spojiť tieto rodinné záležitosti a následne odísť, no tentoraz do Dubaja. Mal som tam známeho a bol mi ochotný pomôcť. Dubaj som vnímal ako veľmi vhodnú krajinu pre kulturistiku a moju kariéru. Prišiel som tam v novembri 2023, všetko bolo vybavené, no tá krajina ma vôbec neoslovila natoľko, že by som tam chcel zostať žiť.
Rovnako som plánoval aj Miami, Las Vegas, čo bolo v štádiu riešenia, keď sa mi ozval sponzor na Slovensku, ktorý mi dal možnosť byť práve tu na Kysuciach.
Ako by ste porovnali Austráliu a Slovensko, čo sa týka kulturistiky?
To sa porovnáva veľmi ťažko. Je tam úplne iná mentalita. Ľudia menej pracujú a zarábajú viac. Čo sa však týka kulturistiky, je tam nižšia úroveň tohto športu ako napríklad u nás. Je tam menej možnosti získať pro kartu ako v Európe či Amerika.
Čo vás oslovila na tomto športe natoľko, že sa mu už roky venujete?
Fascinuje ma tá neustála práca na sebe samom. Nikdy nie ste so sebou spokojný a je to celoživotný projekt. Záleží len od toho človeka, ako bude vyzerať, koľko obety tomu dá.
Kulturistika je veľmi spravodlivý šport. Čo tomu dáte, to sa vám vráti v podobe tej formy. Vždy sa na niečom odzrkadlí, či ten človek podvádzal počas prípravy.
Kulturisti nielen po ukončení kariéry majú viaceré zdravotné problémy, spojené práve s tým extrémnym spôsobom života, ktorý si kulturistika vyžaduje. Stretávate sa aj týmito názormi, že to, čo robíte, je nezdravé?
Stretávam sa s tým, ale každý človek má niečo, čomu sa venuje, ja som si vybral túto cestu a beriem za to zodpovednosť. Treba však povedať, že akýkoľvek šport na profesionálnej úrovni nie je o zdraví, to ide trochu bokom. Profesionálny športovec vždy zachádza do extrémov, aby dosiahol tie výsledky, ktoré by väčšina ľudí nedosiahla. Dá sa to však robiť spôsobom, aby ste aj to telo zaťažili čo najmenej.
Je náročné pripraviť sa na súťaž?
Určite áno. Človek musí byť na to pripravený psychicky, ale určite aj finančne. Taká príprava v Austrálii ma vyšla na 80-tisíc austrálskych dolárov. A, samozrejme, fyzicky, nemôžete sa pripravovať so zraneniami a podobne. Trvá to približne štyri až päť mesiacov, dokážu to spraviť aj rýchlejšie, no tie diéty sú oveľa hazardnejšie so zdravím. Keď telo vystresujete v krátkom časovom úseku, nemusí na to zareagovať najlepšie a tá forma nie je taká, ako keď na to idete postupne.

Čo je vašou silnou stránkou?
Určite moje nastavenie. Nikdy som nepodvádzal v príprave. Dokážem zájsť tam, kde nedokáže zájsť obrovské percento ľudí. Keď chcem dosiahnuť požadovaný výsledok, nejdem na sto percent, ale na 110. V príprave som veľmi striktný.
V Austrálii som držal diétu pol roka, bez akýchkoľvek výnimiek či takzvaných cheat dní, kedy si doprajete čokoľvek.
To už je naozaj extrém.
Je to extrém, už som doslova nevládal, ale stále som to musel držať, pretože sme mali vidinu spraviť profesionálnu formu, ktorú sa nám aj podarilo dosiahnuť.
Aký je váš najväčší sen v kulturistike?
Samozrejme, ako pre každého, je to Mr. Olympia. A aktuálne zisk PRO karty.
Čo plány na najbližšie obdobie?
Mám v pláne súťažiť, len sa dávam dokopy zo zranenia kolena. Súťažiť by som mal až na jar 2025. V pláne mám len súťaže, kde môžem získať pro kartu, to je ten hlavný cieľ.