ČIERNE. Tradícia salašníctva je na poľskej strane hranice stále živá, no na Slovensku takmer vymizla. Stáročné pastierske zvyky našich predkov sa rozhodli oživiť pred rokom v obci Čierne, kde zorganizovali prvé miešanie oviec, takzvaný jarný redyk a vyháňanie oviec na salaše za sprievodu ovčiarov.
Počas minulej soboty 11. mája sa opäť rozozvučali čierňanským chotárom zvonce oviec z okolitých fariem a salašov. Na lúke v Dželniciach na rozhraní Čierneho a Svrčinovca v tento deň bačovia a valasi ukázali, aké boli starobylé jarné zvyklosti a tradície Gorlaov. Zároveň si pripomenuli aj 550. výročie udelenia vlašských výsad.
Stáročné goralské tradície
„Pastierske tradície opäť ožívajú. V Čiernom sa počas jarného redyku zmiešali dve stáda Družstva Svrčinovec – Čierne spoločne sčítajúce približne šesťsto oviec a po pastierskych obradoch ich bačovia s pomocníkmi vyviedli na pastviny. Je výborné, že naša história má stále svojich priaznivcov, ktorí dokážu pridať ruku k dielu, aby sme ľuďom z celého Slovenska mohli priblížiť aspoň malé čriepky z rozmanitých zvykov Goralov, kam patrí aj obec Čierne,“ uviedol starosta Čierneho Peter Staňo.
Symboly lásky v Krásne nad Kysucou, Turzovke aj na Trojmedzí stavali po starom, ručne Čítajte Zvyky miešania oviec si pod svoje krídla vzali pastierski majstri Michal Milerski, Ľubo Tatarka Čalamacha spoločne s predsedom Družstva Svrčinovec – Čierne Karolom Peckom a bačami Jánom Šuškom, ktorý roky bačoval v Oščadnici, a Janom Házym. Ten začínal bačovať v Podbanskom a potom sa prisťahoval do Čierneho.
„Miešanie oviec je moment, keď gazdovia odovzdávajú svoje zvieratá do opatery pastierov,“ priblížil majster Michal Milerski.
Podľa jeho slov sa celá sláva odpradávna začínala v dedine tak, že sa vytváral zástup, ktorý sprevádzal baču až na salaš. V jeho čele bača poháňal voz. Nasledovali ho valasi, kapela, stádo oviec a ovčiarske psy. Bača si vo voze viezol všetky veci a náradie, ktoré potreboval počas mesiacov, ktoré mal stráviť v horách.
Podujatie otvorili hrou na trombity bratia Štefánikovci. (zdroj: Pavol Stolárik)"Ovce sa k zástupu pridávali postupne. Niektorí hospodári vodili svoje ovce bačovi na dvor, iní ich pridávali k hnanému stádu, ďalší ich privádzali až priamo na pašu. Keď zástup vychádzal z dediny, dievčence mladých valachov polievali studenou vodou, aby nezaspávali pri pasení oviec," vysvetlil ovčiarsky majster.
Milerski tiež doplnil, že miešaním oviec na lúke okolo postavenej májky sa miešali aj ich pachy, zvykali si postupne na seba, aby zo stáda neodbehli, pretože každá maštaľ má svoj typický pach.
Bývalý elitný vyšetrovateľ: Mafiáni sa najskôr rešpektovali, potom sa začali boje o teritórium a vraždy Čítajte „Pri miešaní oviec sa často aj strieľalo, čím sa ovce, takpovediac, rozrušili, aby zabudli aj na svoje jahňatá, pre zjednotenie pachov zvierat sa okiadzali dymom a kropili svätenou vodou,“ dodal Michal Milerski s tým, že dym zároveň chránil pred démonmi a kúzlami.
Ovečky a pastierov požehnal aj miestny správca farnosti Anton Galus.
Zvyky, zábava aj plné brucho
Starosta Peter Staňo doplnil, že druhý Deň býka, alebo bačafest, nie je len o zvykoch, ale aj o tradičných výrobkoch, ktoré si naši predkovia pripravovali.
„Návštevníci si mohli pochutiť na prvej jarnej hrude syra, ktorú naši bačovia pripravili z ovčieho mlieka nadojeného po paši na lúkach, snažili sme sa ponúkať aj tradičné zemiakové placky, halušky, pečené prasiatko a jahňa. Poľovníci aj pozvaní hostia z Komárna varili guláš,“ doplnil Peter Staňo.
Deti si užívali rôzne hry a atrakcie. (zdroj: Pavol Stolárik)Okrem dobrôt a kultúrneho programu, v ktorom vystúpili regionálne folklórne skupiny a súbory, fujaristi, gajdoši a trombitáši zo Slovenska, Poľska aj Českej republiky, si Deň býka užili aj deti. Boli pre ne pripravené zaujímavé súťaže, skákanie vo vreci, vozenie vo fúriku či provizórne dojenie kravy.
Okrem toho sa mohli povoziť na koníku, zblízka si poobzerať domáce zvieratká, zoznámiť sa s prácou sokoliarov. Skvelú šou plieskania bičom, hru na trombity a strieľanie z dobových pištolí na pušný prach predviedli inštrumentalisti a trombitáši Bratia Štefánikovci z Púchovskej doliny.
Z komína zachránili nečakaného nočného hosťa Čítajte Zastúpenie mala aj regionálna značka Górlolsko Swoboda, ktorá ako jediná značka originálnych zdravých výrobkov v Európe združuje Čechov, Slovákov aj Poliakov po jednu strechu, pretože ich hranice tvorí goralské nárečie.
Prvý syr a žinčica, aby fujara stála
Bačovia Ján Šuška a Janko Házy sa potom pustili do výroby prvej jarnej hrudy syra a žinčice.
„Na dobrý syr treba dobré ovčie mlieko. A na dobré mlieko treba kvalitnú pašu, keď rastie jarná tráva, ktorá vyťahuje tie prvotné živiny z pôdy a sú plné gelety čerstvo nadojeného mlieka. Z takého mlieka je syr, ktorý až vŕzga medzi zubami a rozplýva sa na jazyku,“ zhodli sa obaja pastieri pri výrobe syra v provizórnej kolibe.
"Potom urobíme kvalitnú čerstvú teplú žinčicu. A to vám je liek. Jeden lekár chodil ku mne na salaš na túto teplú žinčicu, aby mu vraj dobre fujara stála," smeje sa bača Házy. A veru, po čerstvom syre sa len tak zaprášilo.
Bačovia vyrábali prvú jarnú hrudu syra. (zdroj: Pavol Stolárik)Ako sa vyrábajú tradičné bačovské trúby trombity, predviedol Piotr Kukuczka z poľského Konjakova. Tento hudobný nástroj svojou veľkosťou tromfne všetky hudobné nástroje na Slovensku.
"Kus dreva, ktorý schne ideálne dva až tri roky, sa zvonku brúsením opracuje a dá sa mu oblý tvar. Rozreže sa na polovicu a vnútro oboch polovíc sa dôkladne vydlabe. Následne sa obidve polovice zlepia lepidlom, vzniknutý nástroj sa naladí, obmotá ľanovým či konopným motúzom, prípadne čerešňovou kôrou a na konci sa zvykne spevniť mosadzným kruhom," popísal Piotr Kukuczka.
Ikonickému storočnému rušňu sa píska na lepšie časy, opäť ho chcú postaviť na koľajnice Čítajte Trombitu poznajú vo všetkých pastierskych oblastiach v Európe, keďže v časoch bez telefónov a bez mobilov ponúkala jednu z mála možností dorozumievania sa medzi valachmi pasúcimi na kopcoch vzdialených od seba aj niekoľko kilometrov.
„Takéto trombity sa niekedy používali na odplašenie divej zveri, no aj na komunikáciu medzi bačom a pastiermi, keď pásli stáda na kopcoch. Boli to také prvé mobily,“ priblížil majster ľudovej výroby.
Valašské privilégiá
Počas druhého Dňa býka si organizátori pripomenuli aj 550. výročie udelenia valašských privilégií Goralom z Kysúc, Oravy, Liptova, Spiša, Zamaguria a ostatných goralských enkláv kráľom Matejom Korvínom. Ich udelenie si Gorali pripomenuli aj v Ružomberku v apríli za prítomnosti predstaviteľov goralských obcí na Slovensku aj biskupa Mons. Františka Trstenského.
„Ku goralským obciam na Kysuciach patrí Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica. Podľa valašského privilégia boli Valasi na určitý čas (6 – 20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností, neskôr od platenia cirkevného desiatku a roboty, za čo museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu,“ ozrejmil starosta Peter Staňo.
Dodal, že na základe získaných privilégií sa v neskoršom období valašské obyvateľstvo rozširovalo do odľahlejších oblastí hlavne severného Slovenska, kde zakladalo nové osady.
„Ich príchod mal vplyv na kultúru a hospodárstvo regiónov, v ktorých sa usadili. Tieto zvyky treba uchovať pre ďalšie generácie,“ dodal na záver Staňo.
Goralská kultúra bola v roku 2021, odbornou komisiou, zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, v súčasnosti prebiehajú viaceré aktivity na zápis prvku Goralská kultúra pod ochranu UNESCO.
