NOVÁ BYSTRICA. Kysucko-oravská lesná železnica patrila k najvýznamnejším lesným úzkokoľajným tratiam na území Slovenska. Smutnou a neoddeliteľnou súčasťou jej histórie boli nehody so smutným koncom.
V Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke si v utorok 14. mája podvečer pripomenuli tragickú nehodu na bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnici spred 54 rokov.
Práve v tento deň v roku 1970 sa na druhej úvrati kvôli zlému počasiu vykoľajil vlak plne naložený drevom.
"Ide o poslednú väčšiu zdokumentovanú nehodu. Pri havárii vlaku v úvraťovom systéme medzi stanicami Chmúra a Sedlo Beskyd sa zranili tri osoby a zomrel 59-ročný Vavrín Grofčík, rodák zo Zákamenného," priblížila tragický historický okamih riaditeľka Kysuckého múzea Helena Kotvasová.
Na mieste nehody, pri ktorej zahynul, dnes stojí pamätný kríž.
"Na kríži sa v minulosti nachádzal aj pamätný štítok, ktorý bol časom odcudzený. Vďaka dobrovoľníkom historickej lesnej úvraťovej železnice bol počas utorkovej spomienky na toto pietne miesto pripevnený nový štítok z 3D tlače," uviedla riaditeľka múzea.
Úradoval aj alkohol
„Bola to zhoda nešťastných náhod, no pri tejto nehode úradoval aj alkohol,“ ozrejmil príčiny tragédie dobrovoľník historickej lesnej úvraťovej železnice Adam Barbuščák.
Diaľničný privádzač na Kysuciach mešká už pol roka. Bude drahší o tri milióny Čítajte „Koľaje boli klzké, vlak riadil náhradný rušňovodič, ktorý ani nemal do práce nastúpiť, no musel. Bolo treba plniť plán. Bol však po prehýrenej a pretancovanej noci, v krvi mu stále koloval alkohol. Pri vykoľajení sa do strmého zrázu z oplenových vagónov vysypali tony guľatiny. Brzdár Vavrín Grofčík, ktorý zhodou okolností tiež nemal v ten deň pracovať, sa pokúšal zachrániť a z vagóna vyskočil. Nešťastne sa napichol na drevený konár, čo sa mu stalo osudným,“ opísal priebeh nehody Adam Barbuščák.
Nehoda na železničke si vyžiadala aj jednu obeť. (zdroj: Kysucké múzeum)Doplnil, že nešlo o jedinú nehodu, ktorá sa na lesnej železnici stala. Dôvodom problémov, hlavne ku koncu prevádzky, bola podľa neho nedostatočná údržba trate.
„V polovici 60. rokov sa kúsok od miesta tragédie prevrátila parná lokomotíva a padala dole strmým zrázom. Našťastie rušňovodič a kurič nejakým zázrakom vyviazli a prežili,“ povedal dobrovoľník s tým, že aj tieto nehody stáli za postupným zánikom lesných železničiek.
Jedna z posledných
Kysucko-oravská lesná železnica s rozchodom 760 milimetrov bola jednou z posledných preživších. Predstavovala komplex tratí s dĺžkou 110 km.
Z toho 61 kilometrov bola hlavná trať, zvyšok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvážať vyťažené drevo. Fungovala od roku 1916. V roku 1972 bola trať od Zákamnenného až po Oščadnicu zrušená a postupne demontovaná.
Na Kysuciach vyrastie nový závod, vyrábať bude inovatívne slovenské batérie Čítajte „Už v roku 1969 sa ju pokúšali historici zachrániť kvôli jedinečnému úvraťovému systému. Jedným z nich bol aj môj otec, ktorý ma k železniciam priviedol,“ spomínal dobrovoľník Petr Joachymstál, ktorý po prvý krát absolvoval jazdu z Oščadnice do Zákamenného ako deväťročný v roku 1969. Odvtedy sa úzkorozchodné železničky stali jeho záľubou. Láska k železnici v ňom rástla odmala.
Kysucko-oravská lesná železnica po prepojení, stav v roku 1926 (zdroj: Juloml)„Do Vychylovky som začal pravidelne jazdiť or roku 1977, kedy sme začali dávať do poriadku parný rušeň U.34, ktorú za cenu šrotu vtedy odkúpilo Kysucké múzeum v Čadci zo zámerom funkčného využitia. Po dôkladnej oprave v Švermových železiarňach v Podbrezovej bola v roku 1977 prevezená na Vychylovku. Začali sme skúšobne jazdiť do sedla Beskyd aj s pomocou rušňovodičov z Veselí nad Moravou,“ dodal Joachymstál.
Tento parný rušeň U.34, prezývaný Malá Maďarka, by sa mal už o dva roky po rekonštrukcii opäť postaviť na koľajnice vo Vychylovke.
Memento pre rušňovodičov
Pietnej spomienky a položenia vencov pri kríži sa zúčastnil aj rušňovodič Matúš Kompan. Povedal, že nehody na železničke sú pre nich mementom, aby počas prevádzky železnice dávali obrovský pozor. Rušňovodič si musí byť stopercente istý svojím konaním. Inak môže dôjsť ku nehode.
Ikonickému storočnému rušňu sa píska na lepšie časy, opäť ho chcú postaviť na koľajnice Čítajte „Hlavne za dažďa a vlhka jazdíme pomaly a opatrne, aby sme neohrozili cestujúcich. Profesia rušňovodiča je krásna, no náročná a zodpovedná. Žiaľ, v niektorých prípadoch je riadenie takéhoto ťažkého kolosu aj nebezpečné. Ak chceme prísť do cieľa bezpečne, musíme mať aj prehľad o všetkých úsekoch, podrobne poznať trať a vedieť, či je úsek pred nami v poriadku,“ konštatoval.
Nehodu budú cestujúcim pripomínať výkladom a krátkym prerušením jazdy vláčikom na mieste tragédie.
Z histórie železničky:
Kysuckú a oravskú lesnú železnicu vybudovali v rokoch 1915 - 1918 na prepravu dreva a v roku 1926 vznikla ich spojením Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ). Do roku 1971 slúžila na zvážanie dreva z oblasti Bielej Oravy a Bystrickej doliny do Oščadnice.
Vďaka húževnatosti historikov, nadšencov a dobrovoľníkov sa v Múzeu Kysuckej dediny podarilo zachovať úsek medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom. V roku 1991 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
