ČADCA. Do roku 1929, kedy anglický mikrobiológ Alexander Fleming objavil penicilín, boli infekčné ochorenia jedným z najväčších strašiakov ľudstva. Spôsobili najvyššiu celosvetovú úmrtnosť, vyššiu ako samotné vojny.
S mikroorganizmami sa stretávame každý deň a sú významnou súčasťou systému živej prírody. Aj v tele človeka žije mnoho baktérií, ktoré sú „dobré“, teda potrebné pre život. Na druhej strane sú ale choroboplodné baktérie.
V tele človeka sú približne dve kilá oboch skupín mikroorgnizmov. Tie musia byť v rovnováhe. Túto rovnováhu môže narušiť napríklad stres, pitie alkoholu či zlá strava.
Každé infekčné ochorenie je podmienené prítomnosťou mikroorganizmu, ktorý ho vyvoláva. Pôvodcami takýchto infekcií môžu byť rôzne baktérie, vírusy a parazity. Kvasinky sa môžu podieľať na zhoršení chorobného stavu.
O tom, ako sa diagnostikujú rôzne infekčné ochorenia, sme sa rozprávali s primárkou úseku klinickej mikrobiológie a centrálnej sterilizácie Kysuckej nemocnice v Čadci JANOU LIŠČÁKOVOU.
Ktoré najčastejšie infekčné ochorenia vyšetrujete na úseku mikrobiológie v Kysuckej nemocnici?
Medzi najznámejšieho pôvodcu infekčného hnačkového ochorenia patrí Salmonella enteritidis. Ochorenie salmonelóza vzniká prenosom na človeka sekundárne z chorých zvierat alebo z ich produktov, napríklad zo zmrzliny, pokazených vajíčok a mäsa.
Podobné ochorenie vyvoláva aj Schigella. Schigelóza je ďalšia infekčná choroba, ktorá sa prenášaná rukami od nakazeného človeka a kontaminovanými predmetmi. Borelióza a kliešťová encefalitída sú nie menej známe infekčné ochorenia, ktoré sú prenášané kliešťami a ich nymfami.

Pôvodcom ochorenia známeho pod názvom čierny kašeľ je baktéria Bordetella Pertusis, ktorá sa nachádza v ústach, nose a hrdle infikovanej osoby. Do doby zavedenia očkovania u detí bola považovaná za veľmi nebezpečné ochorenie.
Z vírusových infekčných ochorení je známa žltačka, odborne hepatitída, čo znamená zápalové ochorenie pečene. Vyvolávateľom je vírus hepatitídy typu A,B a C.
S ktorými ďalšími ochoreniami sa stretávate pri vašej práci?
Ďalšie sú vírusy chrípky, respiračné vírusy, vírusy detských hnačiek a sezónnych viróz. Vyvolávateľmi sú medzi inými aj rotavírusy, adenovírusy a norovírusy.
Parazitárne infekčné ochorenia sú ťažšie liečiteľné. Pri toxoplazmóze sa môžeme nakaziť infikovaným surovým mäsom alebo kontaktom s mačacími fekáliami alebo psími fekáliami, kedy vzniká ochorenie toxokaróza. Vrodená toxoplazmóza je špeciálna forma, pri ktorej sa plod nakazí cez placentu od matky.
Echinokokóza sa vyskytuje pri chove oviec, ale nakaziť sa môžeme aj od fekálií lesnej zveri. Veľkými parazitmi v tráviacom trakte človeka sú detské hlísty, škrkavky a pásomnice.
Ďalšou skupinou infekčných ochorení sú kontaktné parazitárne ochorenia ako svrab, vši a podobne. Netreba zabudnúť aj na sexuálne prenosné ochorenia, napríklad AIDS, syfilis a kvapavku.
Aké vyšetrenia robíte pre dôkaz zistenia mikroorganizmov, ktoré spôsobujú takéto ochorenia?
Sú to predovšetkým kultivačné vyšetrenia, odobrané zo všetkých odberov od pacienta. Napríklad výtery z horných a dolných dýchacích ciest, kultivácie moču, výtery z konečníka, kultivácia stolice, ale môže to byť aj iný biologický materiál v závislosti od typu infekčného ochorenia.
Čo znamená výraz kultivačné vyšetrenia, akým spôsobom sa vykonávajú?
Je to priamy dôkaz existencie mikroorganizmu na základe naočkovania, respektíve natretia výterov alebo iného biologického materiálu na sterilné kultivačné agarové pôdy, ktoré sú vyliate v Petriho miskách. Zaujímavosťou je, že Petriho misky majú 100-ročné výročie.

V týchto miskách nám rastú baktérie 24 hodín, pri teplote ktorá simuluje teplotu ľudského tela. Každý takýto odberový materiál je naočkovaný aj do tekutej kultivačnej pôdy, aby sa baktérie mohli lepšie hýbať a rozmnožovať sa. To znamená, že môže trvať 24 až 48 hodín, aby sme v testovanom materiáli dokázali nájsť pôvodcu infekčného ochorenia.
Ďalších 24 hodín je potrebných , kým baktéria narastie v prostredí testovaných antibiotík. Týmto spôsobom zistíme, ktoré antibiotiká sa môžu použiť na liečbu alebo ktoré antibiotiká nemožno použiť na liečbu, pretože mikroorganizmy sú voči nim odolné.
Dá sa urýchliť čas, aby sme rýchlejšie zistili prítomnosť nebezpečnej baktérie?
Áno, dá, ale nie pri metóde kultivácie. Veľmi rýchlym dôkazom pre prítomnosť baktérie, parazita alebo kvasinky, je mikroskopické vyšetrenie. Biologický materiál sa natrie na sterilné podložné sklíčko, ofarbí sa a pozerá sa pri 1000 násobnom zväčšení, pod mikroskopom. Mikrobiológ sa môže na základe mikroskopického vyšetrenia okamžite a veľmi rýchlo rozhodnúť o ďalšom diagnostickom postupe.
Ďalším významným pomocníkom , ktorý dokáže za pár minút zistiť prítomnosť baktérie, kvasinky alebo mycoplazmy a ureaplazmy v moči, je náš japonský prietokový cytometer UF 4000i.
Používame ho pre vyšetrenie každého tekutého biologického materiálu, akým je napríklad mozgomiešny mok, hlieny, hemokultúra, moč, punktáty, hnis a podobne.
Ako vyzerá výsledok takýchto rýchlych vyšeterení?
Výsledkom analýzy je potom grafický dôkaz prítomnosti baktérie, spolu s ukazovateľmi zápalu – množstvo leukocytov a iných zápalových parametrov. Naše laboratórium robí tieto vyšetrenia od roku 2013.

Pre rýchly dôkaz niektorých mikroorganizmov používame aj imunochomatografické testy, ktoré fungujú na podobnom princípe ako u známych rýchlotestov na Covid 19.
Analyzátor, do ktorého sa tieto testy vkladajú, nám dokáže za krátky čas zistiť množstvo testovaných mikroorganizmov vo vyšetrovanej vzorke pacienta. Týmito vyšetreniami dokazujeme prítomnosť vírusov, parazitárnych cýst a vajíčok v stolici alebo prítomnosť klostrídiových, helikobaktériových a iných črevných infekcií.
Významnou metódou ktorou dokážeme v priebehu troch hodín zistiť prítomnosť vyvolávateľa infekcie, je vyšetrenie PCR-polymerázová reťazová reakcia, z angl. polymerase chain reaction.
Počas pandémie Covidu 19 to bol dôkaz vírusu SARS-CoV-2, dnes sme vyšetrenia rozšírili o vyšetrenie chrípky, respiračného vírusu a z krvi pacienta robíme vyšetrenia hepatitídy B,C, chlamýdií a mykoplaziem.
Ďalšie vyšetrenia z krvi pacienta trvajú dve až tri hodiny a robia sa každý deň, priebežne. Sú to vyšetrenia typu ELISA, určené pre dôkaz protilátok typu A, M, G a vyšetrenia typu western blot, kde dokazujeme špecifické protilátky akútnej fázy ochorenia .
Čo ovplyvňuje kvalitu mikrobiologických vyšetrení?
Predovšetkým je to správny odber materiálu pre mikrobiologické vyšetrenie. Najkvalitnejší odber materiálu určeného na kultiváciu je ranný odber, pretože mikroorganizmy sa počas spánku v našom tele premnožia.
Naopak, po rannej hygiene a umytí zubov, po príjme tekutín a stravy, sa počet mikroorganizmov ktoré potrebujeme zistiť u pacienta, znižuje. Pri akútnom zápale v organizme môže byť takýto materiál odobraný aj neskôr. Vtedy je v ľudskom tele počet patogénnych mikroorganizmov vysoký, u pacienta sa môžu prejaviť niektoré klinické príznaky, ako horúčka, zvracanie , úporný kašeľ a podobne.
Dôležitou vecou pre kvalitu vyšetrení je rýchly transport odobraného biologického materiálu do laboratória. Naša nemocnica má obrovskú výhodu v tom, že oddelenie klinickej mikrobiológie sa nachádza priamo v nemocnici.
Materiál od nemocničných pacientov alebo z ambulantnej sféry sa k nám dostáva rýchlo. Pre odber biologických vzoriek kde sa nedá zaručiť skoré doručenie do laboratória, majú lekári k dispozícii transportné odberové súpravy. Vyšetrenia v našom laboratóriu sú na špičkovej úrovni.
Ak zistíte niečo nebezpečné, aký je postup?
Pri potvrdení niektorých vyšetrení spolupracujeme s národnými referenčnými centrami v SR. Nebezpečné mikroorganizmy ohrozujúce ľudskú populáciu sú denne nahlásené nemocničnému epidemiológovi a na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Čadci.