KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Tvorbu Erika Šošku môžete vidieť na stenách v Kysuckom Novom Meste, ale aj na telách okoloidúcich. Vyštudoval strednú aj vysokú školu s výtvarným zameraním a jeho cesty skončili v tetovacom štúdiu.
Tridsaťsedemročný tatér v rozhovore prezradil, ako sa k tetovaniu dostal, ako sa zmenili trendy a motívy aj ako by mala vyzerať starostlivosť o tetovanie.
Podľa čoho si má človek vybrať tatéra?
Základnými parametrami pri výbere dobrého tatéra je štýl jeho práce a dobre zvládnutá technika, určite nie cena. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že tetovanie si vyberáte na celý život. Pri tetovaní nie je priestor pomýliť sa. Tatér musí byť pripravený aj na to, že každý má iný prah bolesti a môže kedykoľvek zareagovať. Presnosť a precíznosť je preto v tomto povolaní veľmi dôležitá.

Ako ste sa k tetovaniu dostali?
V podstate cez kamaráta na vysokej škole. Najskôr som si to skúšal na umelej koži, neskôr na kamarátoch a postupne som sa dostal do tetovacieho štúdia.
Funguje to dnes ešte tak, že si človek vyberá motív z nejakého katalógu?
Dnes sú ľudia oveľa otvorenejší. Tetovanie už dávno nie je o čínskych znakoch alebo ružičkách na ramene. Obrovskou inšpiráciou je internet a odzrkadľuje sa to aj v pestrosti tetovaní.
Ak sa aj motív opakuje, je veľmi veľa štýlov a prevedení, do ktorých ho vieme nasmerovať. Tetovania sú dnes určite originálnejšie ako pred pár rokmi.
Mali ste niekedy aj motív, ktorý ste odmietli?
Asi každý tatér sa stretol s tým, že klient chcel vytetovať nejaké zakázané symboly. To však, pochopiteľne, odmietam robiť.
Hovorí sa, že keď už sa človek odhodlá dať si tetovanie, tak neskončí iba pri jednom. Je to podľa vás pravda?
Určite je to pravda, ľudia sa radi opätovne vracajú. Mal som len jedinú klientku, ktorá sa už nevrátila, pretože si to tetovanie naozaj odtrpela.
Väčšinou keď klienti vyskúšajú, že tá bolesť nie je vôbec taká strašná a výsledok je lepší, než čakali, tak sa vrátia s novým nápadom na nové tetovanie.
Sú nejaké miesta, kde tetovanie bolí viac?
Za najbolestivejšie sa považuje chodidlo a dlaň, no tie sa netetujú až tak často. Farba tu totižto zle drží a tetovanie treba niekoľkokrát obťahovať. Z tých častí tela, ktoré sa tetujú bežne, sú najviac citlivými a bolestivými hrudný kôš, rebrá a píšťala.
Veľmi však záleží od prahu bolesti konkrétneho človeka. Mal som klienta, ktorý vydržal pri tetovaní ruky celý deň. No väčšinou majú ženy vyšší prah bolesti.
Stalo sa, že klient tetovanie nevydržal?
Stalo sa aj, že nám klient odpadol. Ale to je skôr o tej komunikácii, že ľudia častokrát nechcú priznať, že potrebujú pauzu. Vtedy sa dá tomu ľahko predísť. Komunikácia je veľmi dôležitá. Či už pri konzultácii pred samotným tetovaním, alebo počas neho.
Aj v tetovaní teda prichádzajú nové metódy a trendy. Dostupné sú už dokonca vegánske farby. Mení sa aj pohľad verejnosti na tetovanie?
Pri staršej generácii poväčšine prevláda negatívna emócia, ale aby som tejto generácii nekrivdil, mávam aj klientov vo vyššom veku.