ČIERNE. Tradičné slovenské ovčiarstvo a salašníctvo je dlhodobo na ústupe, o náročnú prácu s ovcami dnes ľudia nemajú záujem.
Romantické predstavy o pasúcich sa stádach na kopcoch, ktoré vychádzajú zo starých filmov a rozprávok, tiež nie sú úplne pravdivé.
Práca okolo oviec je totiž veľmi namáhavá a venuje sa jej čoraz menej ľudí, vysvetľuje KAROL PECKO , predseda družstva Čierne – Svrčinovec na Kysuciach.
Vydarený Deň býka v Čiernom odkryl stáročné pastierske tradície regiónu Čítajte Aká je teda skutočná pravda o chove oviec na Kysuciach? Je to naozaj taká romantika?
Takáto romantická predstava u ľudí je vyvolaná hlavne filmovými spracovaniami zvykov a tradícií. Ovčiarstvo na Slovensku tvorí od 17. storočia podstatnú časť hospodárenia v tunajších podhorských oblastiach a má tu svoju tradíciu.
Boli časy, kedy malo svoje vzostupy, boli aj časy, kedy malo svoje pády. Záležalo od toho, aká garnitúra bola pri moci. V súčasnosti ovčiarstvo upadá a je na ústupe aj preto, že je to fyzicky náročná práca.
O ovce sa treba starať 24 hodín denne po celý rok. Pastier, ktorý pasie jarky a jahničky na kopcoch, je s nimi sám po celý deň a toto trvá aj niekoľko týždňov. Bez internetu, kontakt s ľuďmi je len minimálny, musí si navariť, oprať a neustále sa starať o ovečky. Aj keď sa o neho staráme, vozíme mu potrebné veci, človek, ktorý chce bačovať, musí mať na to náturu. Z tridsiatich vydrží jeden.
No nielen bača je dôležitý, ale aj pastieri a dojiči, ktorí sa starajú o bahnice v doline. A to je náročná a ťažká práca. Prvé dojenie sa robí ráno o štvrtej, teda vlastne ešte za tmy, aby bolo o šiestej podojené a ovce mohli s východom slnka vyraziť na pašu. Musia sa napásť, kým začne páliť poludňajšie slnko. Druhé dojenie robíme o štvrtej popoludní. Následne sa pokračuje v pasení až do večera. Ovečkám sa treba venovať celý deň.
Na salaši sa robí každý deň, neexistuje ani jeden deň voľna a mladí už nemajú o tento typ práce záujem. Nemajú sa už pomaly od koho učiť a získať k tomu vzťah.
V článku sa dočítate:
- Čo všetko má vplyv na kvalitu mlieka,
- prečo sa ľudia boja nepasterizovaných potravín,
- či je dopyt po čerstvom ovčom mlieku,
- ako vidí budúcnosť salašníctva na Slovensku.
Mení sa postupne aj zaužívaný vzor baču? Chlapisko v kabanici, širák na hlave, v jednej ruke fajka, v druhej kyjak.
Aj keď takým zaužívaným vzorom baču je statný muž, tak verte, že ani ženy sa nedajú pri tejto práci zahanbiť. Niektoré sa mužom rovnajú, niektoré sú dokonca lepšie ako muži. Aj jedna pastierka u nás dovedie ovce také spokojné a napasené, ako žiadny chlap. Dokonca som mal zamestnankyňu, ktorá so sebou po horách nosila harmoniku. Na obed sa posadila pod strom a hrala nielen ovciam a psom, ale často aj okoloidúcim turistom či hubárom.
V okolitých krajinách je kladený dôraz na prírodné farmárčenie, ovečky tam slúžia ako ekologické kosačky, štát to podporuje. Ako je to u nás?
Okrem vlažnej pomoci štátu na podporu klasického chovu môže človek rovno zabudnúť. Väčšie chovy oviec preto prechádzajú na kŕmny systém, teda ovce sú po celý deň v maštali. Majú špeciálne pripravené a dávkované krmivo, teda produkujú mlieko dopredu určenej kvality. Aj keď vysokej, vytráca sa taký ten tradičný pohyb po vrchoch. Na Slovensku sú ešte ovčiari, ktorí sa držia starých spôsobov chovu, no celkovo v rámci Slovenska staré poctivé ovčiarstvo zaniká.
Je na tých výrobkoch poznať, že ovečky sa pasú na kopcoch, v prírode? Že majú ten svoj prirodzený pohyb a čerstvú pašu?
Samozrejme, je rozdiel, ak je ovca celý deň zatvorená v maštali, žerie veľmi kvalitné, nutrične vyvážené a technologicky počítačom nastavené krmivo, ktoré je presne dávkované v určitú hodinu a nadojí aj kopec mlieka, no kvalita mliečnej suroviny je iná, ako keď ovca voľne ide a pasúc sa sama si vyberá, čo a kedy bude žrať.
Medzinárodné taktické cvičenie v neprístupnom teréne preverilo súčinnosť hasičských jednotiek Čítajte Ja si dovolím tvrdiť, že ráno nadojené mlieko má úplne inú kvalitu, ako večer nadojené mlieko. Kvalita mlieka je priamo závislá aj od toho, na akých pasienkoch sa ovce pohybujú, aké je tam zloženie rastlín. Takže ak bolo treba mlieko na určité výrobky, bača vedel kam treba ísť pásť, aby boli čo najlepšie a najkvalitnejšie.
Čo ešte má vplyv na kvalitu mlieka?
Možno teraz všetkých čitateľov sklamem. Viete, darmo ja budem tie ovce pásť po kopcoch, a všetko okolo nich robiť vonku, keď potom príde odberateľ mlieka, ktorý ho vezme do továrne a tam spasterizuje.
To znamená, tepelne ho upraví, aby zabil všetky choroboplodné baktérie a mikróby, no tým zároveň zabíja aj všetky užitočné mikroorganizmy. Z kvalitného základu so živinami vznikne potravina určená na zasýtenie národa. Ak odstránite P zo slova potrava, vznikne úplne nové slovo, ktoré vystihuje význam dnešných vo veľkom vyrábaných technologicky spracovaných produktov.
Kto si teda sám nechová, nedojí, nepestuje, alebo niekoho takého nepozná, k tomu takzvanému zdravému "eko-bio" sa ani nedostane, pretože sa nemá ako. Stačí sa len pozrieť na dátum trvanlivosti, teda dobu spotreby, výrobkov. Čo všetko musia obsahovať technologicky spracované syry, bryndza či jogurty, aby vydržali v regáloch aj tri mesiace? Nič živé v tom nehľadajte.
Cítiť podporu tradičného ovčiarstva a salašníctva od ľudí v regióne? Je dopyt po zdravom ovčom mlieku?
Ak začneme podporou od štátu, tak nejaká podpora je, no nerozlišuje, či ide o tradičné ovčiarstvo. Každého podporí rovnako. Nehľadí sa na kvalitu, ale na kvantitu, veď národ sa potrebuje najesť.
Technologicky je to nastavené tak, že sa k spotrebiteľov dostane „mŕtva“ potravina. Spracovatelia mlieka ho pasterizujú, aby eliminovali rôzne potenciálne riziká, ktoré by mohli spôsobiť neželané baktérie, ktoré by sa v čerstvom mlieku mohli nachádzať.
Prečo teda ľudia nevyužívajú prírodnú silu a nepijú a nejedia nepasterizované potraviny?
Ľudia sa nepasterizovaného mlieka boja. Preto si v obchode kúpia to, čo je na výber. A potom z toho žije celý farmaceutický priemysel. Ľudia sa napchávajú vitamínovými doplnkami, pritom v jednom grame nepasterizovanej čerstvej bryndze sa nachádza asi jedna miliarda zdraviu prospešných mikroorganizmov. A je ich tam viac ako dvadsať druhov.
Sever Slovenska čaká kolaps dopravy. Začnú stavať D3-ku, spustia autostrádu z Poľska Čítajte Takéto účinky nemá nijaká potravina na svete. Bryndza chráni pred onkologickými ochoreniami a osteoporózou. Účinne bojuje proti civilizačným ochoreniam, ako je atopický ekzém na tvári, alergická nádcha, astma, cukrovka či roztrúsená skleróza. Navyše obsahuje mnohé mliečne baktérie vrátane tých, ktoré slúžia ako liečivá proti zápalovým a črevným ochoreniam. Mať to niekto iný, bol by to národný exportný artikel do celého sveta.
Produkty z ovčieho mlieka boli kedysi dávno významnou súčasťou stravovania našich predkov. Pred sto rokmi sa všetci napili mlieka pomaly z priamo z kravského vemena. Teraz si kúpite za pár centov jogurt prezentovaný v reklamách. Získate z neho tuk, bielkoviny, no pridanú hodnotu živín z energie slnka, čerstvo spásanej trávy v ňom nenájdete. Všetko živé sa zlikviduje, aby to vydržalo mesiace na pulte.
Treba otvorene povedať, že syr a bryndza sú sezónne potraviny. V minulosti nikoho nenapadlo žiadať ju v decembri, no a dnes si ju kúpite kedykoľvek a kdekoľvek.
Myslíte, že tradičné salašníctvo má ešte pred sebou lepšiu budúcnosť?
Starší, ktorí sa neboja fyzickej práce a nemajú obavu proste trochu smrdieť, tak tí už odchádzajú. A mladí, pokiaľ nemajú služobný mobil, služobné auto a prístup na sociálne siete, o to už nemajú záujem. Ovcu s jednou rukou nepodojíte, keď v druhej máte mobil. Už deťom sa protiví pohladkať od dažďa mokrú smradľavú ovcu.
Dnes je moderné všetko bez tuku. No kúpiť si odtučnené mlieko, to je vlastne biela voda. Do kvalitného ovčieho mlieka dávajú živú energiu ovečky, človek a potom príde niekto, kto ho doslova zabije varením a k tomu zmieša s kravským mliekom, aby toho bolo viac. Klasickú ovčiu bryndzu si v obchode hádam ani nekúpite. Stačí si prečítať zloženie. Štyridsať percent sušiny z ovčieho mlieka. A zvyšok? Kravské mlieko.
Nešťastná zhoda náhod aj alkohol. Na lesnej úvraťovej železničke si pripomenuli tragickú nehodu Čítajte Ovčiarstvo tak stráca perspektívu. Možnosťou je, že by sme sa navrátili k zdravšiemu spôsobu života. Ak by sa predávali regionálne výrobky, bol by o ne určite záujem. To, čo by si ľudia priplatili za čerstvý syr, by nemuseli investovať do umelých výživových doplnkov a drahej chémie. Dnešná legislatíva také niečo nepodporuje, alebo výrazne komplikuje.
Vo Francúzsku vytiahne gazda býka na dvor, zabije ho, zavesí ho na trojnožku a ľudia z dediny si prídu zobrať mäso. U nás nemysliteľné.
Ideme neprirodzenou cestou. Máloktorý človek sa nedopuje tabletkami. Ja, našťastie, nie, snažím sa stravovať tak, ako moji predkovia. Som vďačný za to, že mám prácu, ktorá mi to umožňuje.
Čerstvá ovčia bryndza
Z histórie
Výroba bryndze má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Najstaršia bryndziareň bola založená už v roku 1787 v Detve. Bryndzu v podobe, ako ju poznáme dnes, vyrobil ako prvý zvolenský bryndziar Teodor Wallo. Miesto soli vyrobil špeciálny soľný roztok. Po zomletí ovčieho syra s týmto roztokom získal mäkkú mazľavú hmotu - našu typickú bryndzu.
Májová bryndza je výnimočná
Za najkvalitnejšiu môžeme s pokojným svedomím označiť májovú bryndzu. Ovečky sú už nejaký ten týždeň na paši. Vďaka čerstvej tráve, ktorá je v tomto období najbohatšia na živiny, obsahuje ich mlieko najviac prospešných látok rastlinného pôvodu, esenciálne mastné kyseliny a iné bioaktívne látky. Tie sú pre zdravie človeka mimoriadne dôležité. Počas roka sa kvalita trávy mení a tým sa mení aj kvalita mlieka.
Bryndza ako liek
Bryndza napomáha vstrebávaniu vápnika. PH bryndze je totiž nižšie ako v pôvodnom mlieku a keďže sa vápnik v bryndzi nachádza v ionizovanom stave, organizmus ho dokáže efektívnejšie využiť. Je bohatým zdrojom minerálov, vitamínov a bielkovín, vďaka čomu má priaznivé účinky na ľudský organizmus. Právom je preto zaradená medzi funkčné potraviny.
Bryndza dokáže riešiť problémy s trávením, nakoľko je, najmä v surovom stave, silným probiotikom. Na svedomí to majú prospešné probiotické mliečne baktérie a kvasinky, ktoré sa množia v procese zrenia. V jednom grame bryndze sa nachádza približne miliarda takýchto mikroorganizmov, čo je minimálne stokrát viac ako napríklad v jogurtoch.
Bryndza tiež pomáha pri zápaloch a v boji proti vysokému krvnému tlaku, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, pozitívne pôsobí pri cukrovke, pri prevencii rakoviny aj osteoporózy, zvyšuje imunitu pri alergiách. Nakoľko počas spracovania dochádza k úbytku laktózy, je vhodná aj pre deti, ktoré majú alergiu na mlieko.
Zdroj: TASR
Raková je komunálnym lídrom v oblasti inovatívnych smart technológií na Slovensku Čítajte
