OŠČADNICA. Deväť truhiel ležiacich vedľa seba v spoločnom hrobe na úpätí veľkej Rače. Spolu chodili do školy, spolu spočívajú i v rodnej zemi v Oščadnici.
Pred päťdesiatimi rokmi, 6. júna v roku 1974, sa stalo nešťastie pri obci Podolínec v Staroľubovnianskom okrese. Tragédia, pri ktorej vyhasli životy deviatich detí, otriasla pokojným životom ľudí v kysuckej obci Oščadnica.
Tragédia sa začala skoro ráno. Deviataci z tamojšej základnej školy sa ráno rozlúčili so svojimi rodičmi a posadili sa, nič netušiac, na sedadlá autobusu smrti. Všetci sa tešili na poznávací výlet do Vysokých Tatier, veď okrem Čadce a Žiliny zatiaľ nepoznali iný kút Slovenska.
V ten istý deň vyrazil na cestu po stavebný materiál do Podolínca aj šofér Tatrovky Juraj. Na Ružbašskom kopci na mokrej ceste dostala tatrovka šmyk. Osudná chvíľa nastala, keď sa príves nákladiaka rozkýval a to uvoľnilo bočnicu, ktorá doslova napoly rozrezala ľavú stranu oproti idúceho autobusu s 36 pätnásťročnými deťmi.
Na mieste dotĺkli srdcia siedmim z nich, ďalšie dve deti zomreli počas prevozu do nemocnice.
Slzy, ktoré čas nevysuší
Päťdesiate výročie tragickej havárie detí z Oščadnice, ktoré zahynuli pri autonehode na Ružbašskom kopci, si pripomenuli desiatky ľudí, rodinní príslušníci aj súčasní deviataci a pedagógovia z Oščadnice.
Okrem verejnosti si deväť obetí pripomenuli aj priami účastníci nehody, ktorým sa ju podarilo prežiť. Po 50 rokoch ich zostalo dvadsaťdva. Prišli všetci.
Šiestak z Rakovej pomáha nevidiacemu susedovi, vyslúžil si audienciu u prezidentky Čítajte Margita Hrtánková mala v osudný štvrtok v tomto nešťastí obrovské šťastie. Miesto na sedadle si vymenila so spolužiačkou, tým prežila. Spoločne s ďalšími, ktorí zázrakom zostali nažive, pomáhali zraneným.
„Myšlienky sa stále vracajú a tých niekoľko sekúnd pred zrážkou už z mysle nikdy nevymažem. Zabudnúť sa nedá, keď zatvorím oči, stále to mám pred sebou. Vidím farbu nákladiaka, pamätám si aj šoféra, ako si trhal vlasy a kričal: „Detičky moje, čo som to urobil!“. Mali sme vtedy dlhé vlasy, ktoré boli celé od krvi a plné kúskov skla. Spolužiačku Danku sme ťahali von z autobusu, nebola taká krvavá, snažili sme sa jej pomôcť, no bola mŕtva. Mala zlomené väzy,“ opisuje so slzami v očiach.
Spolužiaci, ktorí prežili, na svätej omši v Oščadnici. (zdroj: Pavol Stolárik)Pedagógovia, ale aj ich rodiny pritom niesli nešťastie veľmi ťažko. Uctiť si pamiatku prišla aj triedna učiteľka Marta Barešová. Hovorí, že s touto jazvou na srdci musí žiť celý život.
„Aj keď je to už 50 rokov, nedá sa na to zabudnúť. Každý rok 6. júna sú spomienky ešte oveľa živšie. Keď som sa pozrela do autobusu, vyšla von a videla telá vedľa autobusu, vtedy som sa pýtala, prečo som tam nezomrela aj ja. Všetko, to trápenie, ktoré prežívali rodičia mŕtvych detí, som prežívala s nimi. Sviečky na laviciach svietili do konca školského roka. Ale bolo treba žiť ďalej a pomôcť tým, čo prežili,“ spomína triedna učiteľka.
Tragédia, ktorá šokovala Československo
Tragédia, ktorá v roku 1974 šokovala celú republiku, patrí medzi najväčšie nehody autobusov. V rokoch, keď na cestách nebola taká veľká intenzita dopravy ako dnes, sa takéto udalosti dali spočítať na prstoch.
Mladým sa na salaš nechce. S mobilom v ruke sa dojiť nedá a deťom ovce smrdia, hovorí farmár Čítajte Po svätej omši v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Oščadnici sa prítomní odobrali na miestny cintorín, kde ležia vedľa seba obete tragédie.
“Tragédia ovplyvnila život v celej farnosti. Mali ste pätnásť rokov, stáli ste na začiatku života, túžili po živote. Teraz tu spomínate, v dôchodkovom veku, obklopení rodinami, vnúčatami,” prihovoril sa žijúcim pamätníkom nešťastia správca farnosti Oščadnica Ondrej Rašovec.
Obete tragédie ležia v spoločnom hrobe na cintoríne v Oščadnici. (zdroj: Pavol Stolárik)
Na turistické trasy na Kysuciach, kde medveď napadol hasiča, osadili infotabule Čítajte Dodal, že takéto tragédie sú mementom a treba prosiť Pána Boha, lebo sú to nešťastné chvíle, keď zlyhá technika, zasiahne nevyspytateľná príroda. Spomenul, že aj v uplynulých dňoch sa udiala tragédia, zrážka dvoch vlakov v Českej republike, pri ktorej zahynuli štyria ľudia a desiatky ďalších sú ťažko zranení. Nedávnom prišli o život tri maturantky pri Spišskej Kapitule.
