KORŇA. V nedeľu 9. júna sa obyvatelia a pozvaní hostia aj verejnosť zo širokého okolia zišli na tradičných hodových slávnostiach v Korni, aby si pripomenuli viaceré dôležité okrúhle jubileá. Organizátori podujatia sa postarali o zaujímavý a pestrý program, aby si každý našiel to svoje.
Korňa, ktorá bola ocenená titulom Dedina roka 2023, oslávila sedemdesiat rokov svojej existencie.
Na oslavách si pripomenuli aj sedemdesiatku vzniku dobrovoľného hasičského zboru v Korni, 30. výročie konsekrácie farského kostola Božského Srdca Ježišovho aj 780 rokov od prvej písomnej zmienky o Kysuciach.
Slávnosť začala dopoludnia svätou omšou vo farskom kostole, ktorú celebroval správca farnosti Richard Folučka a so slávnostnou kázňou vystúpil aj turzovský dekan Ján Vrbata.

Po svätej omši začal program na miestnom futbalovom ihrisku, kde to vyzeralo ako na veľkej oslave. Do široka-ďaleka rozvoniavali všakovaké dobroty, nápojov bolo, čo hrdlo ráči. Ešte pred oficiálnou časťou zožalo obrovský úspech vystúpenie drobcov z Detského folklórneho súboru Lipovienka.
Hrdosť, ochota a spolupatričnosť
Sedemdesiatka v živote obce nie je veľa. Korňa je však bohatá životom i prácou mnohých generácií predkov, ktoré tu žili a usilovne zveľaďovali svoju existenciu a aj obec a zostali verní tomuto malebnému prostrediu.
“Životné jubileum je vždy dôvodom na oslavu, na slávnostnú chvíľu, ktorá je zastavením sa, ohliadnutím sa do minulosti, ale aj na premýšľanie o budúcnosti. Vždy som chcela, aby tu Korňania našli ten pravý domov, miesto svojho srdca, aby boli na svoje rodisko hrdí, aby sa aj návštevy, dobrí ľudia z iných kútov sveta u nás cítili ako doma. Teraz môžem smelo povedať, že sa nám to spoločne podarilo dosiahnuť,” uviedla na slávnosti v príhovore na miestnom futbalovom ihrisku starostka obce Marianna Bebčáková s tým, že výročie obce je sviatkom a dôvodom uvedomiť si spolupatričnosť k miestu, kde žijeme, k miestu, ktoré sme zdedili a ktoré odkážeme budúcim generáciám.

Doplnila, že jediná cesta, ktorá vedie k úspechu je cesta spolupráce, spoločného záujmu, vzájomnej pomoci a solidarity.
Korňa ako samostatná obec vznikla dňa 15. mája 1954. Jej stáročná história je spätá so susednou Turzovkou. V minulosti tu ľudia žili v roztrúsených osadách, vzdialených od seba. Aj dnes Korňu tvorí 29 osád. Krásna príroda, pracovitosť a skromnosť ľudí, ich hlboká viera boli základom pre celý historický vývoj obce. A je tomu tak aj dnes.
Ocenení jednotlivci aj spolky
Od vzniku obce do dnešných dní, teda za 70 rokov, na jej čele stálo dovedna šesť predstaviteľov. Päť mužov a jedna žena, súčasná starostka obce. Všetci pracovali na všestrannom rozvoji Korne, na jej materiálnom, kultúrnom aj duchovnom zveľaďovaní.

Preto sa obecné zastupiteľstvo v Korni rozhodlo udeliť Cenu obce Korňa všetkým bývalým starostom obce. Štefanov Jendrisekovi (in memoriam), predsedovi miestneho národného výboru (do 1964), Jozefovi Boháčikovi (in memoriam), predsedovi miestneho národného výboru (do 1986), Jánovi Tomášikovi, predsedovi miestneho národného výboru a neskôr starostovi obce (do 2002), Jozefovi Kontríkovi, starostovi obce (do 2014) a Štefanovi Belkovi, starostovi obce (do 2018).

Ocenenia obce si prevzali aj spolky a organizácie a združenia pôsobiace na je území. Základná škola (prevzala Jaroslava Srníčková, riaditeľka základnej školy Korňa v rokoch 2008 až 2023), Dobrovoľný hasičský zbor Korňa, Futbalový oddiel Telovýchovnej jednoty Kysučan Korňa, Folklórna skupina Nevädza, Detský folklórny súbor Lipovienka, Heligonkári z Korne, Včelársky spolok Korňa, Poľovnícka spoločnosť Beskyd, Jednota dôchodcov Korňa, Farnosť Božského Srdca Ježišovho Korňa, Materská škola Korňa. Spoločne boli ocenení aj poslanci obecného zastupiteľstva a zamestnanci obecného úradu.
Jubilovali aj hasiči
Rovnako, ako obec, sedemdesiatiny oslávil aj dobrovoľný hasičský zbor. Pri tejto príležitosti uzrela svetlo sveta aj Kronika histórie Dobrovoľného hasičského zboru Korňa. Dôvodom bolo priblížiť vznik dobrovoľného hasičstva v obci Korňa, vyzdvihnúť ťažkú a obetavú prácu zakladateľov tohto zboru, ich činnosti, ktoré vykonávali v každom okamihu svojho voľného času.

“Pri oslave jubilea nie je prvoradé, či pompézne alebo skromne si pripomenieme vznik nášho zboru. Rozhodujúce je, ako pokračujeme v ich odkaze a diele. Chvalabohu, dobrovoľne pracujeme s istotou, že naša obec a blížni nás potrebujú. Som hrdý na to, že som bol pri rozvoji a zveľaďovaní nášho zboru celých 45 rokov, z toho 33 rokov ako jeho predseda. Počas môjho pôsobenia som stretol tých správnych a obetavých ľudí, pre ktorých práca v zbore je srdcovou záležitosťou. Bez takýchto ľudí to jednoducho nejde,” uviedol predseda korňanských dobrovoľných hasičov Miroslav Smažák.
“Za tých takmer 30 rokov pôsobenia je čas pripraviť sa na odchod a pri pohľade na našu novú mladú generáciu, našich nástupcov nemám obavy o ďalšie pokračovanie Dobrovoľného hasičského zboru Korňa,” doplnil veliteľ hasičov Rastislav Fatura.
Kysučania pre Kysuce
Pripomenutím 780. Výročia prvej písomnej zmienky o Kysuciach boli vystúpenia rýdzo regionálnych folklórnych skupín a súborov aj báseň Pavla Kužmu Spievajme pieseň, ktorú predniesol sám majster Kužma osobne. V kultúrnom programe spríjemnili chvíle oslavujúcej verejnosti aj Heligonkári z Korne, Folklórna skupina Nevädza, Sestry Bacmaňákové z Oščadnice, Bratia Minárikovci z Horného Vadičova a Alžbeta Brezinová a Matej Kadúch.

“Učí nás to história a sme povinní učiť to aj naše deti. Korňa má pred sebou budúcnosť a dnes robíme všetko pre to, aby bola ich domovom. Sú hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť. Tými sú nadšenie a ochota ľudí priložiť ruku k spoločnému dielu,” uzavrela starostka Korne Marianna Bebčáková.
Z histórie obce
História obce Korňa sa začala písať od roku 1954, kedy sa oddelila od Turzovky. Snaha o svojbytnosť Korne a samostatné spravovanie svojich vecí siaha oveľa hlbšie ako do roku 1954. Viaceré dokumenty zachytili výroky zástupcov korňanských osád v turzovskom obecnom zastupiteľstve s výčitkami o nedostatočnej starostlivosti a záujme o riešenie ich problémov. Najviac ich bolo na adresu ciest a školských zariadení.
Ako samostatná obec vznikla 15. mája 1954 spojením osád Nižná a Vyšná Korňa. Do tohto roku boli osady súčasťou obce Turzovka. Z územia terajšej obce Korňa v rokoch 1920 - 1940 odišlo veľa ľudí, najmä mužov, za prácou do zahraničia. Po skončení druhej svetovej vojny sa tiež veľa rodín odsťahovalo do pohraničnej oblasti Sudet. Obyvatelia sa zaoberali výrobou šindľov a kolovratov. Časť obyvateľov odchádzala na sezónne práce. V rastlinnej výrobe sa najviac pestoval ovos, raž, jačmeň, pšenica a zemiaky. Živočíšna výroba bola zastúpená chovom hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a hydiny.
V roku 1950 žilo v obci Korňa v osadách 2 412 obyvateľov. V roku 2001 mala obec 2 266 obyvateľov. V rokoch 1990 - 1994 sa rozšírilo v obci verejné osvetlenie, obecný vodovod a zrekonštruovala sa elektrická sieť.
Pôvodný drevený kostolík v Korni vznikol roku 1948 prestavaním z bývalého súkromného domu istého korňanského učiteľa. V tomto roku bol aj zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu a z turzovského bočného oltára bol doňho prenesený obraz Božského Srdca od J. B. Klemensa.
Kostol slúžil až do vystavania kostola nového, ktorého stavba bola zahájená z iniciatívy vtedajšieho turzovského pána farára Ivana Mahríka v roku 1990. 18. júna 1994 ho konsekroval nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.
Zdroj: Korňa