KYSUCE. Mať v záhrade zlatobyľ kanadskú či obrovskú, astru novobelgickú a agát biely nie je žiadna výhra. Ak sa k vám dostanú, je ťažko sa ich zbaviť.
Sú to všetko pekné, ale nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na našom území správajú tak agresívne, že vytláčajú pôvodné druhy. Spája ich, že sa rýchlo množia a šíria, žijú v hustých populáciách.
Jediným účinným spôsobom je pravidelné kosenie. No nie všetci majitelia nehnuteľností myslia počas leta na túto veľmi dôležitú a potrebnú povinnosť. Veď komu by sa chcelo v horúčavách behať po záhrade či poli s kosou alebo kosačkou. Mnohí dokonca netušia, že za zanedbávanie úpravy trávnatých plôch, a tým aj množenia invazívnych druhov rastlín, hrozí mastná pokuta.
Na chodník pri nebezpečnej ceste sa zabúdalo desiatky rokov, končene ho postavia Čítajte Zaburinené pozemky môžu nielen kaziť vzhľad obce, ale aj škodia alergikom. Oveľa nebezpečnejšia je vysoká tráva či príliš starý strom v blízkosti krajníc ciest, kde môže dôjsť k dopravným nehodám.
Obce a mestá preto v týchto dňoch vyzývajú prostredníctvom svojich informačných kanálov verejnosť, aby si svoje pozemky pri rodinných domoch, no aj tie ostatné neobrábané, upravili.
Nespratníka môže nahlásiť sused
Koho by tešilo, keby sa mu na pokosenom trávniku začala množiť burina pretláčajúca sa cez plot z vedľajšej záhrady. Ak nepomôžu prosby ani dohovor, je možné takéhoto lenivca nahlásiť na príslušný obecný alebo okresný úrad. Tie každoročne riešia mnoho takýchto prípadov. Niektoré z nich na základe podnetov od ľudí, ktorí upozorňujú na dlhodobo nekosené plochy. Vlastníkov vyzývajú na zjednanie nápravy.
Zlatobyľ sa stala vážnym problémom. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Výzvu na kosenie pozemkov uverejnil aj Obecný úrad Skalité. Starosta Jozef Cech povedal, že väčšina vlastníkov sa o svoje pozemky stará, no nájdu sa aj výnimky.
„Ide o prípady, kedy vlastníci pozemkov dlhodobo na nich nevykonávajú činnosť a nestarajú sa o ne. Na takéto zanedbané pozemky poukazujú aj samotní občania žijúci v susedstve, ktorým takéto nehnuteľnosti znepríjemňujú život. Vlastníkov informujeme o povinnosti udržiavať pozemky pokosené formou rozhlasu, mobilných správ aj internetovej stránky obce. V praxi zväčša vlastníci na výzvu reagujú a pozemky pokosia,“ povedal Jozef Cech.
Podľa zákona je vlastník, nájomník či správca poľnohospodárskej pôdy povinný predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch. Ide o pôdu evidovanú v katastri ako orná pôda, záhrady, trávnaté porasty, sady či vinice.
Pokuta v stovkách eur
Sankcie za zanedbanie tejto povinnosti sa líšia. V zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy možno uložiť pokutu až do výšky 330 eur. Za nesplnenie takejto povinnosti uloženej orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy až do výšky 995 eur.
Pokuta vo výške 3 000 eur hrozí nepodnikateľovi aj vtedy, ak vlastníte nezaobstaraný pozemok s palinou a ambróziou. Peľ paliny a ambrózie totiž patrí spolu s trávami medzi najvýraznejšie alergény počas letných mesiacov. Ak teda nechcete prísť zbytočne o stovky eur, svoj pozemok si určite pokoste.
Na Slovensku sa samozber jahôd končí, v Poľsku sezóna pokračuje a sú neporovnateľne lacnejšie Čítajte V prípade, ak ide o podnikateľa, sú sankcie ešte vyššie. Právnickej alebo fyzickej osobe môže uložiť orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy pokutu od 166 do 33 200 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy.
Burinu musí zlikvidovať majiteľ
K likvidácii invazívnych rastlín každoročne vyzýva ja Štátna ochrana prírody (ŠOP).
"V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín," pripomínajú ochranári s tým, že vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný starať sa oň tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu týchto druhov na jeho pozemku a v prípade výskytu inváznych druhov je povinný ich odstraňovať.
Invazívne rastliny. (zdroj: CHKO Kysuce)Nepôvodné invázne rastliny môžu mať negatívny vplyv na zdravie ľudí. ŠOP uvádza, že samotná zlatobyľ obsahuje silný peľový alergén, ktorý spôsobuje citlivým osobám zhoršenie peľových alergií.
"V prípade umiestňovania včelstiev v blízkosti zakvitnutých porastov zlatobylí, kedy by bol zber z týchto druhov hlavnou zložkou medu, sa tak alergén môže vyskytovať aj priamo v mede," upozorňuje.
Užívateľom zdieľaných bicyklov hrozia pokuty za desiatky eur Čítajte "Odstraňovanie inváznych druhov rastlín je veľmi náročné a vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy. Ich účinná eliminácia bude možná len vtedy, keď každý z nás preberie svoju zodpovednosť a zabezpečí likvidáciu týchto inváznych rastlín na svojich pozemkoch," skonštatovali ochranári.
Pomáhajú aj študenti
Environmentalistka Katarína Kyselová zo Správy Chránenej krajinnej oblati Kysuce (CHKO Kysuce) informovala, že zo zoznamu inváznych nepôvodných druhov, ktoré vzbudzujú obavy na území Európskej únie, je na Slovensku potvrdený výskyt troch druhov suchozemských rastlín a jednej dreviny.
„V zozname nepôvodných inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky nájdeme ďalšie štyri druhy bylín a tri druhy drevín. Pre ich negatívne vplyvy na pôvodne druhy, biotopy a krajinu je zakázaná ich držba, preprava, dovážanie, pestovanie, rozmnožovanie a obchodovanie s nimi, zároveň povinnosť vlastníka (užívateľa) vybrané druhy odstraňovať,“ uviedla Kyselová.
Študenti pomáhali pri boji so zlatobyľou. (zdroj: CHKO Kysuce)Podľa jej vyjadrenia na Kysuciach bolo doteraz zistených z uvedených zoznamov najmenej osem druhov.
„Boľševník obrovský, zlatobyľ kanadská, pohánkovec japonský, netýkavka žliazkatá, ambrózia palinolistá. Z drevín beztvarec krovitý, javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý. Z druhov neuvedených v týchto zoznamoch, ale s inváznym potenciálom je to napríklad hviezdnik ročný, slnečnica hľuznatá (topinambur), roripovník východný, astra novobelgická, z drevín agát biely a sumach pálkovitý,“ konkretizovala ochranárka.
Ochranári zo Správy CHKO Kysuce spoločne so študentami odboru technológia ochrany a tvorby životného prostredia Strednej odbornej školy Krásno nad Kysucou strávili májové štvrtky bojom proti rozširovaniu invazívnych druhov rastlín. Zamerali sa na nepôvodnú zlatobyľ kanadskú a hviezdnik ročný v okolí cyklotrasy a brehových porastov rieky Bystrica.
Eva Pietorová, botanička a dobrovoľná strážkyňa prírody, študentom vysvetlila, ako dané druhy rozoznať, zaviedla ich aj do území európskeho významu NATURA 2000 – Starobystrické penovcové prameniská a Stredný tok Bystrice.
Korňania oslavovali cez víkend viaceré jubileá, ich obec je samostatná už 70 rokov Čítajte „Počas akcií sme zistili výskyt uvedených inváznych druhov jednotlivo alebo v skupinách najmä na zvyškoch návažok pri mostoch a v blízkosti zástavby. Rieka Bystrica nie je inváznymi druhmi zatiaľ výrazne zasiahnutá. Ich šírenie potláča taktiež kosenie okolia cyklotrasy,“ dodala Kyselová.
Čo sú invazívne rastliny
- Rastliny alebo dreviny, ktoré v nedávnej minulosti niekto preniesol z pôvodného areálu výskytu a udržiaval ich v novej domovine ako okrasnú alebo medonosnú rastlinu, môžu prejsť zo záhrad do voľnej prírody a prežívať v nej bez pomoci človeka.
- Invázne druhy rastlín reprezentujú extrémne životaschopné nepôvodné druhy, ktoré sa rýchlo šíria podzemkami, semenami s vysokou klíčivosťou či koreňovými výmladkami. Osídľujú prevažne ruderálne stanovištia, negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou – haldy a navážky piesku a zeminy. Často ich nájdeme v okolí železničných tratí či okrajov ciest.
- Získavajú prevahu nad lokálne pôvodnými rastlinami aj v brehových porastoch vodných tokov, ktorými sa rozširujú do ďalších lokalít. Nakoľko domáce druhy rastlín vytlačia, takéto lokality sú druhovo chudobné.
