HAVÍŘOV/ČADCA. Plastové obaly a plechovky z nápojov zakúpených v zahraničí sa dajú vrátiť aj v zálohomatoch na Slovensku. Susedné štáty, okrem Maďarska (systém povinného výkupu plastových fliaš spustili od januára tohto roka), totiž zálohový systém nemajú.
Obaly vyhodené do kontajnerov v prihraničí sa tak stávajú lákavou komoditou. Za každú takto odovzdanú PET fľašu či plechovku tak špekulant môže zarobiť 15 centov. Do zálohomatov sa vracia viac obalov, ako bolo registrovaných.
Takýto spôsob, ako si privyrobiť, využívajú mnohí vynaliezavci. Vyberajú plastové fľaše zo žltých smetných nádob u našich západných susedov a pokúšajú sa ich vrátiť do fľašomatov na Slovensku.
Že sa tak skutočne deje, potvrdila aj nová aktivita Ministerstva životného prostredia Českej republiky. Pomocou prieskumu sa chceli dozvedieť, kde končia obaly zo smetiakov.
Sledovali pohyb fliaš zo smetiakov
Využili pri tom novú technológiu dátovej spoločnosti Adastra Lab na sledovanie pohybu nápojových PET fliaš vytriedených do žltých kontajnerov. Po troch mesiacoch od vhodenia do kontajnera na plasty v rôznych častiach Česka sa do niektorého z recyklačných zariadení dostala len štvrtina sledovaných PET fliaš.
Výsledky experimentu naznačujú, že zo všetkých PET fliaš uvedených na trh sa v Českej republike dostane na recykláciu len niečo vyše polovice. Niektoré fľaše skončili aj na Slovensku.
Obal z kontajnera z Čiech skončil v tomto fľašomate v Čadci. (zdroj: Pavol Stolárik)„Chceli sme zistiť, čo sa stane s PET fľašami potom, čo ich vyhodíme do žltého smetiaka a kam doputujú. Skúsili sme preto sto prázdnych fliaš sledovať,“ povedal minister životného prostredia Českej republiky Petr Hladík.
Do stovky plastových fliaš umiestnili autori prieskumu sledovacie zariadenia a v rôznych častiach krajiny ich hodili do žltých kontajnerov. Pohyb týchto PET fliaš potom analytici sledovali tri mesiace, 70 z nich vysielalo počas celej doby projektu dáta.
„Použili sme naše lokalizačné čipy, navrhnuté s ohľadom na životné prostredie aj nízke náklady, a zároveň tak, aby nijako neobmedzili celý proces nakladania s odpadmi. Prepojili sme ich s IoT platformou, ktorá poskytovala vizuálny prehľad o pohybe fliaš v reálnom čase,“ hovorí CEO Adastra Lab Petr Blabla.
Skončili na Slovensku
Ministerstvo tiež zverejnilo mapu, ktorá ukázala, kde skončili jednotlivé fľaše zo žltých kontajnerov. Štyri zo stovky fliaš doputovali na Slovensko. Tri do Banskej Bystrice a jedna skončila v Čadci na Kysuciach.
Výrobca nápojov používa rovnaké obaly v Čechách aj na Slovensku. (zdroj: Pavol Stolárik)„Táto konkrétna fľaša bola vhodená do žltého kontajnera v Havířove. Počas dvoch dní išla priamo do Čadce (bez zastávky v triedičke), kde sa naposledy ohlásila od vstupu do Kauflandu. Táto cesta merala 51 kilometrov,“ informovala Veronika Krejčí, tlačová hovorkyňa Ministerstva životného prostredia Českej republiky.
Dokazuje to, že špekulanti vyberajú smetiaky na Morave a vhodné plastové fľaše vracajú do tuzemských automatov. Aj keď sú to len štyri percentá, pri celkovom objeme obalov v Českej republike môže byť toto číslo poriadne vysoké.
Vybrali sme sa do Českej republiky do Jablunkova, ktorý je len pár kilometrov za hranicou. V jednom z obchodných domov sme zistili, že aj tu sú v predaji plastové fľaše označené známym písmenom Z, ktoré symbolizuje slovenský zálohovací systém. Práve tento spôsob využívajú podvodníci.
Na Slovensku sa dá za takúto fľašu z fľašomatu vytiahnuť 15 centov, aj keď ste žiadnu zálohu pri nákupe v zahraničí nezaplatili.
Odberné miesta monitoruje polícia
„Medzi najčastejšie spôsoby patria pokusy o podvody zo strany niektorých fyzických osôb, ktoré sa snažia vracať do zálohomatov obaly, ktoré u nás neboli zakúpené alebo dokonca u nás nie sú ani registrované a obsahujú falošné etikety,“ informovala vedúca oddelenia pre vonkajšie vzťahy Správcu zálohovacieho systému Monika Farka.
Podľa jej vyjadrenia nie je individuálnych konaní jednotlivcov veľa. „Môžeme ich rátať v jednotkách. Robíme v tomto smere rôzne opatrenia, ktoré by mali odrádzať od podvodných pokusov jednotlivcov. Zaberá primárne prevencia, hlavne monitoring odberných miest,“ doplnila Monika Farka.
Podozrivé aktivity na odberných miestach monitoruje polícia. (zdroj: Správca zálohovacieho systému)Doplnila, že ide o dieru v systéme, ktorú vytvára používanie medzinárodných etikiet výrobcami nápojov snažiacimi sa ušetriť náklady. Používajú medzinárodný čiarový kód, vďaka ktorému rovnaké produkty distribuujú na Slovensko, do Česka, ale aj na iné európske trhy. Vtedy sa na fľaši objaví známy symbol zálohovania.
„Takéto nastavenie rešpektuje voľný pohyb tovarov, je férový a nediskriminačný voči výrobcom, ktorí uvádzajú zálohované obaly na trh na Slovensku,“ vysvetlila Monika Farka s tým, že akákoľvek špekulatívna manipulácia s obalmi na nápoje, za ktoré nebol riadne uhradený záloh a pochádzajú z územia mimo Slovenskej republiky, je porušením platnej legislatívy a môže byť prísne postihovaná príslušnými orgánmi, ktoré sú na to určené.
Správca zálohového systému však upozorňuje, že takéto pokusy sa dajú veľmi ľahko odhaliť. Podozrivé je totiž už len to, keď zákazník vracia veľké množstvo obalov s rovnakým kódom.
Polícia vyšetruje už viacero takýchto prípadov. Je súčinná najmä s odbernými miestami, ktoré identifikujú nezákonné konanie priamo v jeho priebehu a na špekulantov zavolajú hliadku, ktorá to prešetrí na mieste.
Špekulujú aj obchodníci
Druhú rovinu tvoria konania, ktorých sa dopúšťajú aj niektorí obchodníci či výrobcovia. Boli zaevidované zistenia súvisiace hlavne s predajom neregistrovaných nápojov, za ktoré bol účtovaný záloh. Za každý jeden nápoj si potom obchodník účtuje 15 centov, ktoré mu idú do vrecka a v zálohovom systéme potom chýbajú. Vracia sa tak opäť viac obalov, ako ich je registrovaných.
„V tomto smere spolupracujeme napríklad so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá vykonáva pravidelné kontroly v obchodných prevádzkach. Aj tu zaznamenávame pozitívny trend, keď tieto kontroly odrádzajú od akýchkoľvek ďalších pokusov o podvody. Koncom marca inšpektori informovali, že skontrolovali 147 prevádzok, pričom nedostatky zistili takmer v každej piatej.
Od zavedenia zálohovania sa na Slovensku vyzbieralo takmer 2,5 miliardy plastových fliaš a plechoviek. Miera návratnosti presiahla minulý rok 92 percent, čo je viac, ako sa očakávalo. Porovnanie dát od januára do mája ukazuje, že počet vyzbieraných obalov každým rokom výrazne rastie. V roku 2022 to bolo za prvé štyri mesiace 176 miliónov obalov a tento rok za rovnaké obdobie 423 miliónov.
