BRATISLAVA, KRÁSNO NAD KYSUCOU. Zahral si na majstrovstvách sveta v roku 1990, ktoré boli poslednými pre Československo. Po zápase s Talianskom si vymenil dres so Salvatorom „Totom“ Schillacim.
V tíme bol spolu s futbalovou hviezdou Weissom, historicky najlepším odchovancom Nitry Moravčíkom a s ďalšími zvučnými menami, ako František Straka, Peter Fieber či vtedajší kapitán a súčasný tréner českej reprezentácie Ivan Hašek.
V roku 1984 mal isté miesto v zostave na Olympijských hrách v Los Angeles, kam nakoniec výprava z Československa nevycestovala. V Slovane hrával s Tittelom, Peckom aj Krištofíkom.
V závere kariéry hral vo francúzskom FC Bourges, kde pôsobil aj Ján Kozák či Peter Herda. Vladimír Kinier zažil jedinečnú kariéru a futbal je jeho súčasťou dodnes.
V rozhovore sa dozviete
- ako si Vladimír Kinier spomína na MS v roku 1990,
- prečo sa rozhodol prestúpiť do Slovana aj napriek lukratívnym podmienkam v Žiline,
- prečo československý futbalový tím nevycestoval na Olympiádu v roku 1984,
- aké boli jeho futbalové začiatky,
- čo robí Vladimír Kinier po ukončení kariéry.
Ste odchovancom Krásna nad Kysucou. Ako si spomínate na vaše futbalové začiatky?
V tom čase, keď som začínal, prevládal všade futbal a v zime hokej či lyžovanie. Začal som v Krásne ako žiak, následne za dorast a mužov. Následne som v 20 rokoch prišiel do Kysuckého Nového Mesta, kde som pôsobil rok.
Mnoho hráčov z Krásna hralo ligu, Pecko, Podolák, Škereň, Targoš, Chlebek, Zatek, Štrba, ale aj ďalší. Aj to ukazuje, že Krásno sa športu venuje a robí to dobre.
Sledujete úspechy klubu aj dnes?
Z diaľky pozorujem, ako sa Krásnu darí. Je to skvelý úspech aj pre klub, prajem im to, nech sa zviditeľnia a užijú si aj vyššiu ligu. Budú hrávať so zvučnými klubmi, napríklad Inter, ktorý bude hrať na Pasienkoch, ale aj Galanta či Nové Zámky.
Bude to atraktívne nielen pre Krásňanov, ale aj pre celý región. Tretia liga už má svoju kvalitu. Krásno má dobrú infraštruktúru a pod vedením primátora sa to pekne zveľaďuje. S primátorom Grapom sme dokonca spolu chodievali do školy.
Po roku v Kysuckom Novom Meste ste odišli do Žiliny. Aké bolo toto obdobie?
Keďže som študoval v Žiline, prestúpil som tu aj do klubu v roku 1988. Začínali sme v druhej lige, potom sme postúpili do prvej. Medzitým som bol na vojenčine v Banskej Bystrici. S tou sme si zahrali pohár UEFA proti Borussii Mönchengladbach, doma sme prehrali 2:3 a ako favoriti vyhrali Nemci aj u nich doma.
Desiatky rokov regiónu na sever od Žiliny chýbal hokejový klub. Zmena nastane tento rok Čítajte V Žiline sme pravidelne hrávali prvú ligu a následne som sa dostal aj do reprezentácie. Dokonca som mohol ísť na olympiádu do Los Angeles v roku 1984, no v tom období bol bojkot. Olympijské hry boli predtým v Moskve a USA aj ďalšie štáty sa vtedy nezúčastnili. Československo v Moskve v roku 1980 vyhralo zlato. Aj preto sme sa do Los Angeles nedostali, pričom som mal isté miesto v zostave.
Neúčasť na olympijských hrách určite zamrzela, no potom ste si to čiastočne vynahradili v roku 1990 na majstrovstvách sveta v Taliansku.
Áno, bol to krásny zážitok. Bolo to akurát po Nežnej revolúcii, otvorili sa hranice a ľudia už mohli cestovať. Mali sme tam veľké množstvo fanúšikov, vo Florencii bola výborná atmosféra. Potom v Ríme proti Taliansku sa naši fanúšikovia v hľadisku stratili, no aj tak to bolo nezabudnuteľné.
Aký moment z majstrovstiev sveta vám najviac utkvel v pamäti?
