RAKOVÁ. Leto je v plnom prúde a s jeho príchodom sa rozbehli aj letné grilovačky či varenie gulášov. Kto však dúfal, že hlavné ingrediencie, potrebné na tieto letné zábavky, budú lacnejšie, mýlil sa.
Ceny mäsa a mäsových výrobkov sa dlhodobo držia na maximách a dokážu poriadne prevetrať peňaženku. Ušetriť sa dá, len ak natrafíte na výhodnú zľavu.
„Spotreba potravín sa týka úplne každého, nedajú sa len tak nahradiť. Ľudia sú nahnevaní. Hovoria, že takéto ceny nikdy nezažili,“ opisuje náladu nakupujúcich mäsiar František Mackovčák z Rakovej, ktorý sa už viac ako štvrťstoročie zaoberá výrobou mäsových špecialít a spracovaním bravčového, hovädzieho a hydinového mäsa.
V rozhovore tiež priblížil, či je záujem u mladých o povolenie mäsiara a prečo sú mäsové výrobky lacnejšie v susedných štátoch.
Je pravdou, že ľudia si v tomto roku za dobrú grilovačku priplatia?
Žiaľ, je to pravda. A nielen za grilovačku a pri varení gulášov. Za kvalitnejšie mäso si treba priplatiť aj vtedy, keď ide človek variť doma obed. Veď dobre poznáme heslo kuchárov, že hlavnou ingredienciou pri varení je okrem lásky aj čerstvosť ingrediencií.
Mäso chýba nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Aj keď sa hovorí o dovoze mäsa z tretích krajín, nie je to jednoduché.

Napríklad lacnejšie mäso z USA sa do Európy dovážať nesmie. Dôvodom sú geneticky modifikované kŕmne zmesi využívané na kŕmenie zvierat v USA a ktoré sú v Európe zatiaľ zakázané. Všetkým týmto faktorom zodpovedá aj jeho cena. Tá je aktuálne je jedna z najvyšších v histórii Slovenska. Nikto nevie, čo bude o mesiac, o dva.
Gulášoviek a grilovačiek sa ľudia vzdať nechcú. Aby však ušetrili, pri varení gulášu napríklad hovädzie mäso miešajú s bravčovým, prípadne varia len z bravčového mäsa. Hlavné je, aby bola zábava.
Prečo je teda cena mäsa taká vysoká?
Cena bravčovej polovičky stúpla najviac pred dvomi rokmi, kedy začala vo veľkom mäso aj živé ošípané skupovať Čína. Nárast bol vtedy od 50 až do 80 percent. Aj potom, ako Čína prestala bravčové mäso skupovať, cena sa už naspäť nevrátila. Ceny mäsa určujú burzy.
V Nemecku sa aktuálne kilogram bravčovej polovičky pohybuje okolo troch eur. Len na porovnanie, v období pred pandémiou, sa pohybovala okolo 1,7 eura.

Podľa dát zo štatistického úradu SR stálo napríklad kilo hovädzieho zadného v januári 2022 9,57 eura, v januári 2023 cena stúpla na 12,05 eura. V máji tohto roka bola jeho cena 11,06 eura. Skutočné ceny mäsa z domáceho chovu sú však ešte vyššie, hovädzie zadne sa predávalo aj za 15 eur.
Pri bravčovom mäse, napríklad obľúbenej krkovičke bez kosti, bola cena v máji tohto roku podľa ŠÚ SR 5,52 eur. Oproti januáru tohto roka narástla o takmer 50 centov za kilogram, v porovnaní s januárom 2022 až o euro za kilo. Cenový strop bol v septembri 2023, kedy sa kilo krkovičky predávalo v priemere za 6,98 eura. Aj pri bravčovine je cena z domáceho chovu vyššia.
V letákoch obchodných reťazcov je cena v akcii aj o tretinu nižšia. Ako sa im darí dopracovať k tejto cene?
Na pultoch slovenských obchodných reťazcov sa obrovské nárasty cien mäsa prejavujú málokedy. Ak si dobre pozriete ich letáky, striedajú sa medzi nimi zľavy a akcie akoby v jednom kolotoči.
Ceny bravčového mäsa z dovozu klesli v akciách obchodných reťazcov aj o dve až tri eurá. Obchodníkov dnes nezaujíma kvalita, ale iba ceny. Spomínal som už pred chvíľkou, že základom dobrej kuchyne je čerstvosť mäsa. Také mäso, ktoré je vákuovo balené na pultoch v reťazcoch neraz aj niekoľko dní cestuje po celej Európe, kým sa dostane na Slovensko. Keď ho doma rozbalíte, vytečie z neho voda. Keď ho hodíte na gril, odparí sa ďalšia voda, teda stratí na hmotnosti
Reťazce nakupujú lacné mäso vo veľkom množstve zo zahraničia. Niekedy práve lacnejšie mäso funguje ako lákadlo pre zákazníkov, ktorí potom túto zľavu zaplatia v inom tovare.
Dokáže slovenský spracovateľ mäsa vôbec konkurovať cenám, ktoré ponúkajú nadnárodné potravinové reťazce? Prečo je mäso lacnejšie aj v okolitých štátoch?
Slovenské predajne im v tomto konkurovať nevedia. Napríklad v Poľsku je a bude mäso stále lacnejšie. Problém sa ukrýva vo výške dane z pridanej hodnoty aj v štátnych aj skrytých podporách, ktoré dostávajú poľskí chovatelia a spracovatelia.
U nás nie je vôľa prijať legislatívu, ktorá by farmárom pomohla. No aj na Slovensku sú však ľudia ochotní priplatiť si za čerstvé mäso zo slovenských chovov.

Ocenia jeho pôvod a výrazne vyššiu kvalitu a toľko spomínanú čerstvosť oproti lacnému mäsu ponúkanému v reťazcoch.
Čo sa udeje v prípade, že mäso zo zahraničia bude ešte lacnejšie? Nepoloží vás to na kolená? Veď takéto rozdiely cien medzi slovenský a zahraničným mäsom sú takmer likvidačné.
V prípade ďalšieho poklesu cien bravčového mäsa dovážaného najmä z Nemecka a Španielska, by na to doplatili hlavne slovenské bitúnky aj slovenskí spracovatelia, ktorí spracovávajú čerstvé mäso z domácej produkcie.
Rozdiel v cene by bol ešte výraznejší. Na maximách sú aj ceny za obľúbené mäsové výrobky. K tomu najmä prispel nárast cien suroviny, energií aj mzdové náklady.
Mäsiarsky, aj celkovo potravinársky priemysel je energeticky veľmi náročný. Potrebujete rôznu chladiarenskú techniku, rôzne konvektomaty, pece a ďalšie stroje, ktoré zožerú veľmi veľa elektriny. Stúpli aj rôzne poplatky za rozbory, toto všetko treba potom premietnuť do koncovej ceny.
Pri týchto problémoch, je ešte vôbec záujem o mäsiarčinu, ako remeslo?
Je to pravda, nie je to len surovina, ktorá momentálne tuzemským mäsiarom chýba a je drahá.
Chýba aj kvalifikovaná pracovná sila. Slovenské odborné školy dokážu za rok vyučiť približne 15 mäsiarov, údenárov. Mäsiari na trhu práce chýbajú. Dôvodom je najmä malý záujem mladých ľudí o učňovský odbor mäsiar-údenár.

Mäsiarčina je fyzicky náročná práca, a mladým sa fyzicky pracovať nechce. A tí starší, ktorí idú do dôchodku to z biedy nevytiahnu, už toľko nevládzu. Rozporcovať napríklad také prasa nie je vôbec jednoduché.
Štatisticky Slováci zjedia najviac bravčového mäsa. To tvorí viac ako 56 percent z podielu skonzumovaného mäsa. Za ním je na druhom mieste hydina s 35 percentným podielom, ani desať percent v našom jedálničku nedosahuje hovädzie mäso.
Ak by Slovensko chcelo byť v produkcii najviac konzumovaného bravčového mäsa sebestačné, jeho produkcia by sa musela strojnásobiť. Domáci chovatelia nevyprodukujú ani 70 tisíc ton.
Sebestačnosť vo výrobe bravčoviny upadla na 27 percent, vyše dvoch tretín spotreby pokrýva dovoz. Na prvých dvoch miestach v produkcii bravčoviny sú Španieli s viac ako 5 miliónmi ton a Nemci s piatimi miliónmi ton.
Čo bude ďalej, to ukáže až budúcnosť. Uvidíme, ako sa k slovenským spracovateľom mäsa zachová štát, aké zákony sa budú prijímať na podporu farmárov.
Zväz spracovateľov mäsa predpokladá ďalší nárast cien
Nárast cien mäsa a mäsových výrobkov po zrušení odvodovej úľavy od 1. júla predpokladá aj Slovenský zväz spracovateľov mäsa.
Ako uviedla Eva Forrai, výkonná riaditeľka zväzu, spracovatelia vnímali odvodové úľavy pre potravinárov ako účinné opatrenie, ktoré prispelo k stabilizácii cien mäsa a mäsových výrobkov na trhu.
„Výška odvodového zaťaženia priamo vplýva na cenotvorbu potravín vyrobených na Slovensku. Rozumieme, že zrušenie odvodovej úľavy pre potravinárov nebolo rozhodnutím vlády. Je však nutné, aby boli vládou čo najskôr prijaté také systémové opatrenia, ktoré podporia slovenských potravinárov v ich konkurencieschopnosti,“ uviedla Eva Forrai.
Riaditeľka zväzu spracovateľov mäsa zároveň doplnila, že slovenskí spracovatelia mäsa budú opäť menej konkurencieschopní.
„Príspevky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky naviazané na výšku minimálnej mzdy ako aj nárast odvodov zamestnávateľov do zdravotnej poisťovne vytvára ďalší tlak na cenotvorbu mäsa a mäsových výrobkov, čo budú musieť slovenskí spracovatelia mäsa dôkladne prehodnotiť. Zvyšovanie nákladov na strane zamestnávateľov negatívne vplýva nielen na tvorbu ďalších pracovných miest, ale aj na ich zachovanie.“ zdôraznila Eva Forrai.
Slovenský zväz spracovateľov mäsa je dobrovoľným združením fyzických a právnických osôb, podnikajúcich v oblasti spracovania mäsa, výroby mäsových výrobkov alebo v oblasti súvisiacej s touto podnikateľskou činnosťou.
Zdroj: TASR