OCHODNICA. Alkoholizmom v rodinách trpia vždy najmä deti. Svoje o tom vie aj 30-ročná Lucia, ktorá vyrastala s otcom alkoholikom, neskôr túto závislosť pocítila na vlastnej koži.
„V ten večer som sa pokúsila otráviť alkoholom. Nevyšlo to. Zobudila som sa vo vlastných zvratkoch. Pomočená, ponížená a ešte stále značne opitá,“ prezrádza v rozhovore.
Vzhľadom na citlivosť témy neuvádzame jej priezvisko, redakcia ním však disponuje.
Ako začali vaše problémy s alkoholom?
Dlho som mala pocit, že ma najviac ovplyvnil vzťah mojich rodičov. Dnes to riešim s mojou psychologičkou a postupne riešime traumy z detstva. Musím hneď na úvod povedať, že ma rodičia nikdy nezbili, a to bol ich častý argument, že sa vlastne nemám na čo sťažovať. Dodnes to od matky počúvam.
To, že som nikdy nedostala výchovnú, však neznamená, že som netrpela a hoci som vtedy alkohol vôbec nepila, utápala som sa v depresiách.

Aký bol vzťah vašich rodičov?
Môj otec mal problém s alkoholom. Dlhé roky som o tom ani nevedela, myslela som si, že je proste unavený, a preto cez deň spí. Nikdy po mne nekričal, nikdy nerobil scény ani sa nepotácal zo strany na stranu. Chodil do krčmy, to som vedela, ale som z dediny a tam to je úplne bežnou súčasťou spoločenského života.
Dlhé roky ste o tom nevedeli. Kedy a ako ste sa to dozvedeli?
Mama mi to povedala, no nie úplne najvhodnejším spôsobom. Prišla za mnou po ich hádke a nakričala na mňa, že ona ho už nebude obhajovať a kryť, že pije celé roky a ona je potom tá zlá, lebo sa hádajú.
Hádali sa rodičia často?
Hádali sa pravidelne, boli to také hádky, že to počula celá ulica. Raz som to na základnej škole napísala v slohovej práci a učiteľka ma vysmiala, že každý sa háda. No u nás doma to naozaj nebolo bezpečné prostredie plné lásky. Mama po každej hádke plakala a ja som cítila obrovskú zodpovednosť a tlak.
Zodpovednosť za čo?
Chcela som, aby prestala, aby proste bola šťastná. Otec po hádke odišiel a ja som bežala za ňou upokojovať ju. Tým som sa v podstate stále viac a viac vzďaľovala od otca.
Aký vzťah ste mali s otcom?
Môj otec bol na mňa vždy úžasný, a to absolútne nepreháňam. Miloval ma tak veľmi, že z tej lásky čerpám v mojich najťažších chvíľach dodnes. Vďaka nemu bolo moje detstvo plné zážitkov v prírode, plné príbehov a nezabudnuteľných okamihov. Žiaľ, zdedila so po ňom viac, než by som chcela.
V rozhovore sa dočítate:
- kedy Lucia začala mať myšlienky na samovraždu,
- prečo ju kamarátka nebrala vážne,
- ako zvládala pobyt na psychiatrii a následní liečenie,
- ako je na tom dnes.
Spomínali ste, že ste alkohol nepili vôbec. Kedy sa to teda zmenilo?
Pamätám si to úplne presne. Stála som v kuchyni, keď mi zazvonil telefón, bola to babka, ktorý mi oznámila, že otec zomrel. Mala som vtedy dvadsať rokov.
V tom okamihu som vytiahla fľašu whisky, ktorú som dostala od kamarátov na moje dvadsiate narodeniny a napila som sa priamo z fľaše. Sadla som si na zem a mala som pocit, že som práve prišla o jedinú istotu v mojom živote. O jediného človeka, ktorý ma miloval takú, akou som naozaj bola. Videl vo mne oveľa viac, než som v sebe videla ja.
Viete, čo sa otcovi stalo? Mohol za jeho skorú smrť alkohol?
Ťažko povedať. Mal rôzne traumy z detstva, ktoré nevedel vyriešiť, hoci chcel. Trikrát bol na protialkoholickom liečení, no podpora rodiny bola nulová. Vzťahy, ktoré mal s rodinou, boli plné výčitiek. Otec nakoniec zomrel na infarkt, ale či to tak bolo naozaj, alebo to bola len verzia pre mňa, to neviem. A nechcem vedieť.
No aby som sa ale vrátila k môjmu pitiu, od tej prvej otvorenej fľaše som bez alkoholu nebola osem rokov. Osem rokov som každý jeden deň zaspávala opitá.
Ako na to reagovalo vaše okolie? V tom čase ste bývali sama, vedel o vašom pití niekto?
Áno, bývala som sama. Dlho to nikto neriešil. Vždy sa našiel nejaký dôvod piť, takže som sa nemusela skrývať. To, že som doma vypila fľašu vína, už nikto nevidel. Do práce som chodila triezva, takže to ani nemali ako zistiť.
Pamätám si napríklad jeden môj vzťah. Trval takmer dva roky a bol to naozaj úžasný muž, ktorý ma však nikdy nevidel triezvu. Pred každým stretnutím som vypila minimálne pohár vína, niekedy aj pohár tvrdého alkoholu. Nebola som vyložene opitá, aby si to všimol, ale nebola som ani s čistou hlavou. Dnes ani neviem vyhodnotiť, nakoľko ten vzťah mohol byť reálny, keďže som sa naň nedokázala pozrieť triezvo.

Bol alkohol príčinou rozchodu?