KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Operný spevák Tomáš Dedič má vo svojich 31 rokoch rozbehnutú sľubnú umeleckú kariéru a množstvo hudobných projektov. K hudbe sa dostal pomerne neskoro, o to viac sa v nej našiel.
„ Mám šťastie, že ma živí hudba, ale robím toho veľmi veľa. Priznám sa, že niektoré veci by som nemusel a niektoré veci by som možno aj nechcel, ale nemôžem si to k mojej rodine dovoliť. Takto to má množstvo ľudí a umelcov. Mať jedno zamestnanie a dôstojne žiť je v rámci kultúrnych inštitúcií na Slovensku takmer nemožné,“ prezrádza Tomáš v rozhovore.
Pamätáte si ešte na svoje spevácke začiatky?
Pamätám si to celkom presne. Spieval som odmalička, ale len tak doma v izbe, keď som prišiel zo školy a keď nikto nebol doma. S tým je aj spojený príbeh, prečo robím to, čo robím.
Tip na výlet: Najväčšia lavička na Slovensku vám šťastie v láske nezaručí Čítajte Základnú umeleckú školu som v detstve nenavštevoval a nevenoval som sa ani spevu, ani hudbe. Zlomový bod prišiel, keď bol čas vybrať si strednú školu. Mali sme veľmi dobrú učiteľku, ktorá sa nás snažila povzbudiť k tomu, aby sme študovali a robili to, čo nás baví.
Prišiel som na to, že sa chcem venovať hudbe, a pretože som nemohol konkurovať v hre na hudobnom nástroji žiakom, ktorí sa tomu venovali odmalička, spolu s pedagogičkou sme vybrali spev.
Toto rozhodnutie ma priviedlo k človeku, s ktorým vlastne dodnes spolupracujeme, spievame a hráme, a to je vtedajší učiteľ spevu a dnes už aj kolega, ale najmä skvelý priateľ Zdenko Mravec, ktorý ma pripravil nielen na konzervatórium, ale naučil ma milovať zborový spev a základy dirigovania. Odtiaľ viedla moja cesta aj k zborovému a neskôr k orchestrálnemu dirigovaniu.
Mestský komorný orchester KNM (zdroj: Alexander Backa)Vráťme sa na začiatok. Akú hudbu ste vtedy rád spievali a počúvali?
Počúval som pop, pop-rock a niekedy až punk. Dnes počúvam najmä ticho. Ale aby som bol úprimný, keď vozím deti, tak počúvame Spievankovo.
Spieval som rád populárnu hudbu. Dokonca som zložil množstvo vlastných piesní. Postupom času som začal spievať v zbore a v prvom ročníku na strednej som začal dirigovať zbor v kostole. Tým, že som hudbu ako dieťa nerobil, zrazu sa vo mne pretrhlo vrece túžby a nasával som do seba všetko možné, čo sa len dalo. Počas štúdia som sa tiež dostal k divadlu a zamiloval som sa do javiska.
Moja hudobná kariéra a cesta za hudbou je vlastne náhoda a šťastie na úžasných ľudí, ktorí ma týmto svetom sprevádzajú.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Pri tejto otázke mi prišla na um úplne iná odpoveď, len nie umelecká. I keď je to to najkrajšie umelecké dielo, ktoré sa mi podarilo. Sú to moje tri deti.
Dá sa na Slovensku živiť hudbou? Možno aj práve preto, že máte rodinu?
Toto je veľmi náročná otázka a taká bude asi aj odpoveď. Je to veľmi náročné, ja som mal naozaj šťastie, že sa môžem živiť tým, čo ma baví.
Ale robím toho veľmi veľa. Priznám sa, že niektoré veci by som nemusel a niektoré veci by som možno aj nechcel, ale nemôžem si to k mojej rodine dovoliť. Takto to má množstvo ľudí a umelcov. Mať jedno zamestnanie a dôstojne žiť je v rámci kultúrnych inštitúcií na Slovensku takmer nemožné.
Stačí spevákovi talent a hlas? Alebo je nevyhnutné nejaké vzdelanie na prácu s hlasom?
Osobne vzdelanie pokladám za veľmi dôležité a nevyhnutné. Toto by povedal snáď každý študovaný spevák či vokálny pedagóg. Priznám sa, nie vždy som to tak bral, avšak keď prídu náročnejšie chvíle a životné situácie, ktoré poznačia aj zdravie a samotný hlasový aparát, človek sa zbadá.
Vtedy má dve možnosti; zabrať a dobehnúť, čo zameškal, alebo časom rezignuje. Neustále treba cibriť to najdôležitejšie: techniku, techniku, techniku. Lebo raz môže prísť čas, keď hlas a talent stačiť nebudú.
Slovensko je na špičke vo vývoze nepapierových šteniat od množiteľov, hovorí veterinárka Čítajte Rozumiem. Okrem spevu aj dirigujete. Viete nám priblížiť prácu dirigenta?
V prvom rade však poviem, že v tejto oblasti sa necítim úplne kompetentný hovoriť, keďže to nie je môj odbor. Slovo snaha dokonale vystihuje moju prácu dirigenta.
Dôležité je vnímať hudbu ako celok. Kedysi som si to tak neuvedomoval, ale ako som začal spolupracovať s naozaj skvelými a profesionálnymi hudobníkmi či už v divadle, alebo aj u nás na Kysuciach v MKO (Mestský komorný orchester), aj vďaka mojim kolegom a priateľom si uvedomujem, že to ani zďaleka nie je o mávaní a udávaní tempa, ale o komplexnom poznaní celého diela.
