Zo zápasu ho odvážal vrtuľník, zlomili mu stehennú kosť. Patrí k lídrom mužstva, ponuky zo Žiliny viackrát odmietol

Jeho kariéru ovplyvnil moment, ktorý mu zanechal trvalé následky. „ Toto obdobie bolo psychicky veľmi náročné, ale veľa ma to naučilo," spomína mladý futbalista.

Ponuky zo Žiliny, Podbrezovej či Bánovej odmietal. Keď prišiel hrať futbal do malej obce na severe Slovenska, okamžite sa stal lídrom ligy a jedným z najlepších hráčov.

V jeseni 2023 ho po nepríjemnom faule odvážal zo zápasu vrtuľník. Aj napriek hororovým minútam, ktoré po nedovolenom zákroku nastali, sa Michal Šipčiak zúčastnil dohrávky o necelý mesiac neskôr. Pohľad na mladého chlapca v bezvedomí však utkvel v pamäti takmer všetkým zúčastneným.

Michal Šipčiak má len 19 rokov, no s futbalom začínal už ako päťročný, spolu so svojimi staršími bratmi Samuelom (22) a Rudolfom (25). Najobľúbenejší šport na svete majú v krvi. Ich otec hrával v Belej v časoch, keď postúpili do tretej ligy.

Po rokoch sa bratom Šipčiakovcom splnil sen, všetci traja sa konečne ocitli spolu v jednom mužstve a súperom nedávajú žiadnu šancu.

Šipčiak však nehviezdi len na Kysuciach. Nálepku najlepšieho strelca si niesol aj počas pôsobenia v Tepličke nad Váhom či Futbalovej akadémii UNITED Nededza-Kotrčiná Lúčka-Gbeľany.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

Futbal som začal hrať veľmi skoro, už od piatich rokov som si kopal na dvore spolu s bratmi. S loptou som sa dokázal baviť aj celý deň bez toho, aby som sa unavil. Jednoducho som sa do futbalu zamiloval. Tým, že sú bratia starší, tak som v nich vždy videl motiváciu, pretože vedeli triky, ktoré som ja nevedel. To ma vždy motivovalo, aby som sa futbalu viac venoval a dokázal im konkurovať.

Veľkým šťastím pre mňa bolo, že už odmalička som na ihrisku hrával futbal s vyspelejšími chalanmi. Tým, že som mal odjakživa chudšiu postavu, musel som sa naučiť hrať tak, aby som to využil vo svoj prospech. Jediné čo mi ostávalo, bola moja rýchlosť, a to mi zostalo dodnes.

Začínali ste v Nezbudskej Lúčke, potom ste prestúpili do Belej a hrávali ste aj v Tepličke nad Váhom. Ako si spomínate na pôsobenie v týchto kluboch?

Začiatky v Nezbudskej Lúčke hodnotím len pozitívne. Tu som sa učil základom a som im za veľa vďačný. Doteraz sme v blízkom kontakte s vedúcim klubu a som veľkým fanúšikom.

Neskôr som prestúpil do Belej a toto obdobie moju kariéru zrejme najviac ovplyvnilo. Chodievalo sa na mnoho futbalových výberov a výhodou bola spojitosť so športovou školou, kde sme sa venovali najmä športu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nastrieľali vyše sto gólov za sezónu, drvia mužstvá z vyšších líg. Z dlhodobého dna sa vyšplhali k historickému úspechu Čítajte 

Vždy ma ako mladého zapájali do vyšších kategórií a trénoval som taktiež so staršími. Avšak toto obdobie pokazila jedna nešťastná udalosť, keď mi v zápase dorastu s Krásnom nad Kysucou zlomili stehennú kosť a po následných operáciách kolena to zanechalo na mne trvalé následky, pričom som rok a pol nehral.

Toto obdobie bolo psychicky veľmi náročné, ale veľa ma to naučilo. Zranený som prestúpil do Tepličky nad Váhom, kde som zažil pár vydarených rokov, hlavne vďaka B mužstvu. Doteraz som s mnohými chalanmi veľmi dobrý kamarát a veľakrát zaspomíname na staré dobré časy.

V Tepličke ste patrili k najlepším strelcom, ako si spomínate na pôsobenie v tomto klube?

V Tepličke v B mužstve som hrával ako stredný záložník, takže úplne iná pozícia, akú hrávam teraz. Avšak hrávali sme taký štýl futbalu, ktorý mi vyhovoval, čiže sa párkrát podarilo streliť gól. V mužstve som mal však za úlohu skôr niečo vymyslieť a nahrať, ako strieľať góly. Na to tam boli iní.

Vo Futbalovej akadémii UNITED Nededza-Kotrčiná Lúčka-Gbeľany ste hrali za U19 tretiu ligu a patrili opäť k top strelcom, nemali ste v tej dobe ponuky aj vyššie?

Vtedy mi prišla moja posledná ponuka ísť hrať do Žiliny, keďže pán tréner Galadik, ktorý má dotiahol do akadémie a je pre mňa jeden z najlepších trénerov, ktorému za mnohé vďačím, odišiel pracovať práve tam.

Mali ste aj iné ponuky, no vždy ste ich odmietli, prečo?