S prírodou sa zoznamoval už ako dieťa u babičky. V školskej knižnici prečítal všetky knihy, ktoré sa akokoľvek týkali rastlín, zvierat aj neživej prírody. Svoj život zasvätil ornitológii, no najmä ochrane orla na Slovensku.
Ako ochranár pracoval takmer 37 rokov. Šesť rokov robil riaditeľa Správy Národného parku Malá Fatra. Na Kysuciach strávil 34 pracovných rokov, 22 z nich šéfoval Správe Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Namiesto ocenenia za štyri odpracované desaťročia ho z riaditeľského postu zo dňa na deň odvolali tri mesiace pred odchodom do dôchodku. Na prírodu nezanevrel, začal si ju viac užívať.
„ Konečne sa nemusím venovať obrovskej byrokracii, papierovačkám a tabuľkám za riaditeľským stolom, s čistou hlavou sa každý deň vyberám do prírody a jej krásu nasávam plnými dúškami,” hovorí ochranár telom aj dušou Ján Korňan.
V rozhovore prezradil aj to, ako sa za socializmu bojovalo s lykožrútom, či lesníctvo skutočne vyzeralo ako vo filme Nevera po slovensky, aj prečo sa smrekové lesy na Kysuce už nehodia. Opísal, ako pred rokmi strážili pred ozbrojenými vykrádačmi orlie hniezda a ako sa podarilo udržať orla na Slovensku.
V rozhovore sa dočítate
- Ako reaguje na odvolanie z postu šéfa ochranárov tri mesiace pred dôchodkom,
- že na legalizácii vykradnutých orlov sa v minulosti podieľali aj niektoré zoologické záhrady,
- prečo aj s kolegom visel zo skál na lanách a chodil do lesa ozbrojený,
- ako emisie z Ostravsko-karvinského revíru škodili kysuckým lesom a kedy sa na lesy začalo pozerať ako na zdroj biznisu.
Roky ste pracovali na správach národných parkov na Kysuciach aj v Malej Fatre. Predstava ľudí je, že ochranár sa ráno ´pípne´ do práce, zájde si na prechádzku a s čistou hlavou prichádza domov. Je to skutočne tak?
Vôbec nie. Ešte za čias socializmu sme sa do terénu dostali vo veľkej miere. Bolo podstatne menej byrokracie. Aj keď sme nadávali, koľko jej je, v porovnaní so súčasnosťou to bol len zlomok. A to sme písali na strojoch. S príchodom digitalizácie sa byrokracia neskutočne zvýšila a v tomto trende sa pokračuje stále ďalej.
Pritom obhliadky a monitoring v teréne sú základ. Odtrhnúť sa od praxe je veľmi zlé. Ako sa dá vyjadriť k niečomu, čo ochranár ani nevidel, robiť to len spoza počítača? Je to neprofesionálne.
Ja som trval na tom, aby ľudia chodili do terénu, ale tých stanovísk a byrokracie stále pribúdalo. Ja osobne som sa do terénu dostal častokrát len vo voľnom čase.
Z postu riaditeľa CHKO Kysuce vás tento rok odvolali tri mesiace pred dôchodkom. Ako ste to vnímali, nezanevreli ste na prírodu?
