STARÁ BYSTRICA. Nenápadná obec v srdci Kysúc sa stala povinnou zastávkou mnohých turistov, ktorí sem prichádzajú, aby videli prvý a jediný slovenský orloj. Pýši sa pohyblivými apoštolmi a astrolábom, ktorý vraj ako jediný na svete ukazuje takzvaný pravý slnečný čas, ale aj za najväčšou drevenou sochou na Slovensku.
Nejde však o sochu v pravom zmysle slova. Sediaca Panna Mária je ústredným motívom Slovenského orloja, socha patrónky Slovenska tvorí jeho celkovú kompozíciu. S ideou vytvoriť umeleckú dominantu prišlo vedenie obce Stará Bystrica.
„Nápad vybudovať v Starej Bystrici orloj sa rodil spontánne. Predchádzala mu generálna rekonštrukcia centrálnej zóny obce - Rínku sv. Michala Archanjela, ktorej prvá fáza prebiehala v rokoch 2003-2005,“ priblížil zástupca starostu Pavol Strnadel. Podľa neho išlo o súhru správnych okolností.

Vytvorili ho umeleckí sochári
Za projektom stojí umelecká a zároveň aj manželská dvojica akademických sochárov Marcela Lovišková a Viliam Loviška. Spoluprácu s obcou začali ešte pred 20 rokmi.
„Vtedy nás oslovil architekt Ivan Jarina, ktorý je tvorcom architektonickej premeny Starej Bystrice, ktorá prebieha až do súčasnosti,“ opísala Marcela Lovišková. Ich úvodným dielom v obci bola socha svätého Michala s fontánou na Rínku svätého Michala Archanjela, na ktorom sa dnes nachádza aj Slovenský orloj.
Vytvoriť najväčšiu drevenú sochu na Slovensku však nebol pôvodný zámer projektu.
„Zásadná požiadavka obce smerovala k vyriešeniu obrovskej steny Kultúrneho domu, ktorá dominovala zrekonštruovanému námestiu svojou bezobsažnosťou a prázdnotou,“ povedala s tým, že hlavnou požiadavkou bolo vytvorenie kvalitného sochárskeho diela. „Náš ateliér dal tomu formu, proporciu, kompozíciu a obsah,“ doplnila autorka.
Pôvodne nezaujímavý a do koncepcie nezapadajúci priestor fádnej steny Domu kultúry premenili na unikátne dielo, ktoré púta pozornosť návštevníkov.
Sochári najskôr vytvorili hlinený model, ktorý architekt Ivan Jarina prepracoval do výkresovej podoby. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii umožnilo 80 drevených ramien, ktoré tvoria kostru orloja.
Srdcom je astroláb
Do výklenkov umiestnili šesť bronzových plastík velikánov našich dejín: kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku.
Srdcom orloja je takzvaný astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Na mieru obce ho zostrojili odborníci z Prahy, je špeciálne navrhnutý na tunajšiu zemepisnú šírku. Farebnosť hlavnej dosky nie je náhodná, predstavuje jednotlivé fázy dňa – čierna znamená noc, červená úsvit, bledomodrá deň a ďalšia červená súmrak.
Ešte sa dočítate:
- že použili aj lávovú hmotu,
- že svätci v orloji majú tajomné tváre,
- ako pomohol Starej Bystrici.
Dosku astrolábu delia zlaté lemovky, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a „miestny poludník“, teda úsečku, ktorá ukazuje, kedy je slnko najvyššie na oblohe. Orloj v Starej Bystrici, tak ako jediný z orlojov na svete ukazuje takzvaný pravý slnečný čas.
Drapéria je z lávovej hmoty
Zriasené rúcho Panny Márie – drapériu vytvorili zo slovenského kameňa ryolitu, ktorý vznikol stuhnutím lávovej hmoty. Vyťažili ho v lomoch pri Hliníku nad Hronom. Hornú časť drapérie vytesali v tvare opony, dolná časť obsahuje kruhové otvory, v ktorých sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu – jediného slovenského mramoru, ktorý ťažili v lomoch pri Leviciach.
Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov.
Manželia na diele intenzívne pracovali tri roky. Slávnostne ho predstavili verejnosti v roku 2009. Po vizuálnej stránke však ešte podľa autorky nie je dokončený.
„Je originálny po stránke sochárskej, umeleckej, architektonickej, obsahovej, technickej aj technologickej. Myslím, že sa nám podarilo dokázať, že umenie vo verejnom priestore má miesto v sociálnom inžinierstve a tvorí základnú hodnotu života človeka,“ podotkla Lovišková.
Tajomné tváre osobností dejín
Do tvorby orloja vstúpila aj dcéra umelcov- fotografka Lea Lovišková, a to v čase realizácie drevených sôch – Siedmych svätých. Tie tvoria centrálnu pohyblivú promenádu.
Do projektu vniesla závan tajomna, konkrétnym svätcom pripísala tváre osobností zo slovenských dejín, v podstate je na orloji zobrazených 14 osobností v siedmich sochách. Identitu zobrazených osobností chcú odhaliť až po smrti autorov Slovenského orloja.
Manželia Loviškovci tvoria umeleckú dvojicu už 40 rokov. Viliam Loviška vyštudoval monumentálne sochárstvo, na takéto projekty sa špecializuje. Projekt Slovenského orloja však po koordinačnej a manažérskej stránke označujú za najnáročnejší.
„Človek sa v sochárstve a maľbe môže inšpirovať iba duchom, čiže tým, čo nevidíme. Čo je niekde vo vnútri a cez ruky sa dostáva von,“ pre TASR v minulosti uviedol Viliam Loviška.

Pomohol cestovnému ruchu
Podľa Strnadela púta Slovenský orloj dennodenne pozornosť množstva návštevníkov. Po jeho slávnostnom odhalení sa zo stredne veľkej kysuckej obce stalo významné turistické centrum, ktoré každoročne navštívia desaťtisíce turistov.
„Rínok svätého Michala Archanjela sa stal vyhľadávanou zastávkou počas mnohých športových a spoločenských podujatí či rôznych zrazov. Spolu s množstvom okolitých turistických atraktivít významne prispel k rozvoju turistického ruchu nielen v Bystrickej doline ale aj v celom regióne Kysúc,“ doplnil zástupca starostu.
Orloj sa navyše objavil aj na poštovej známke Slovenskej pošty.