ČADCA. V Čadci, lokalite Megoňky môžu ľudia obdivovať unikát, ktorý sa nachádza len na výnimočných miestach sveta.
Okrem Slovenska sú aj v Rumunsku, v Grónsku, v USA a na Novom Zélande. Ide o kamenné gule, ktoré mnohí ľudia považujú za dinosaurie či dračie vajcia, ale aj za pozostatky mimozemšťanov.
Viaceré gule v posledných rokoch takpovediac dostali nohy a skončili v záhradách ľudí z Kysúc a okolia. Zvedaví turisti už takmer nemali čo obdivovať.
Mesto Čadca pod vedením nového primátora Mateja Šimáška rozbehlo záchrannú akciu po unikátnych guliach a obnovení tohto významného turistického bodu.
Podarilo sa, viaceré skvosty sú už späť v lokalite Megoňky na konci mestskej časti Milošová v Čadci, ktorá je od roku 2003 vyhlásená za prírodnú pamiatku v správe CHKO Kysuce.
V článku sa dočítate
- Aké čudné veci si pred rokmi všimol jeden zo záchrancov kamennej gule,
- ako vznikli tieto unikátne skvosty,
- kedy ich prvý raz objavili v lokalite Megoňky,
- čo symbolizujú umelo-vytvorené skvosty Stanislava Mikovčáka.
Ľudia ju obkopávali, spadla im k potoku
Jeden zo skvostov sa podarilo vrátiť vďaka Róbertovi Jedinákovi. Ten pracoval v tejto lokalite ako lesník už pred deviatimi rokmi a vtedy si všimol čudné veci.
„Jedna guľa ako keby deň po dni vychádzala zo zeme. Uvedomil som si, že ju ľudia obkopávajú, chceli si ju vziať. Nepočítali s tým, že je tak obrovská a ťažká. Skotúľala sa im a spadla k potoku, bez ťažkej techniky s ňou nemali šancu pohnúť,“ vysvetlil jeden zo záchrancov osemtonovej gule s priemerom jeden a pol metra.
Stál pár tisíc mariek, volali ho vysávač. Z výdobytku súdruhov z NDR sa stalo kultové vozidlo Čítajte Odvtedy guľu nevidel, s kolegom Stanislavom Kováčom ju našli presne pred rokom.
„Obhliadali sme terén po kalamite, bola v hustom poraste. Oznámili sme to a pomohli sme s návratom gule do turisticky obľúbenej lokality tak, aby si ju mohli užiť návštevníci,“ doplnil Kováč.
Keďže o záchranu tejto gule sa postarala rodinná firma Kováčovcov, dostala meno Kováčka.
Pracovný názov: Rodina sa vracia
Celkovo sa do Megoniek opätovne vrátilo deväť gúľ. „Vieme o ďalších dvoch, ktoré nám vrátia. Touto cestou chcem vyzvať ľudí, ktorí majú tieto kamenné útvary u seba, aby sa ozvali a pomohli nám dotvoriť toto unikátne miesto. Ja to porovnávam na príklade, že ani z jaskyne si človek nevezme stalaktit, tiež si neviem priniesť časť brala z Tatier, rovnako to musí byť aj v prípade fenoménu na Kysuciach,“ povedal na margo skvostných útvarov primátor mesta Matej Šimášek.
Záchrannej akcii dali aj pracovný názov - Rodina sa vracia. „Snažíme sa vyzdvihnúť ľudí, ktorí individuálne alebo cez inštitúciu, ktorú riadia, pomohli návratu týchto kameňov. A tak rodinní príslušníci postupne dostávajú aj meno podľa toho, kto sa o návrat pričinil. Teraz tak máme napríklad megoňský kameň Palko, Edko, Majko, ... , niektoré sme našli v lokalite Horný Kelčov, Lúpežovo. Navrátilci ale smútia za ďalšími sestrami, ktoré sú ešte roztrúsené po okolí,“ doplnil.
Na boj s vandalmi nasadia fotopasce
Oddychové miesto v lome Megoňky v minulosti zrekonštruovali ešte za bývalého vedenia mesta. Ako to však býva, na novom altánku a informačných tabuliach sa vybláznili vandali.
Radnica vie, že musí bojovať aj s týmto neduhom.
Štadión v Krásne nad Kysucou sa pýši novým atletickým oválom, hostiť môže aj šampionát Čítajte „Lom bude upravovaný štyrikrát ročne. Zároveň bude mať konkrétneho správcu, ktorý bude mať pod palcom dennú čistotu, údržbu. Samozrejme, plánujeme tu nainštalovať aj fotopasce a v spolupráci so susednou Českou republikou toto miesto prepojiť cyklotrasou,“ ozrejmil primátor.
Zároveň vyzdvihol organizácie a ľudí, ktorí pomohli s kultiváciou prostredia.
„Ide najmä o dobrovoľníkov zo združenia Za krajšie Kysuce, Športové združenie florbalistov z Čadce, viaceré stredné školy a najmä strednú školu z Krásna nad Kysucou. Pozitívne vnímam aj iniciatívu Mestského podniku služieb v Čadci a OCR Kysuce. Tí všetci sa zaslúžili o to, že táto lokalita je dnes v takom stave, v akom je.“
Mimozemšťania, dinosaury?
Pre riaditeľku Oblastného cestovného ruchu Kysuce Emíliu Maloušovú sú Megoňky srdcovou záležitosťou.
„Prečo? Páči sa mi umenie prírody, ktoré bolo nášmu regiónu nadelené. Už fakt, že podobné gule sú len na niekoľkých miestach sveta, je unikátom.“
Teórií, ako kamenné gule vznikli, je viacero. „Od tých fantazijných, že ide o dinosaurie či dračie vajcia, ale aj o pozostatky mimozemskej civilizácie, alebo že ich tu hodili z vesmíru. Samozrejme, prikláňame sa k teóriám, ktoré sú založené na vedeckých podkladoch a výskumoch,“ vysvetlila Maloušová.
„Veľmi zjednodušene. Kamene majú milióny rokov. Ešte v období, keď tu bolo more, vznikli postupným nabaľovaním hornín na morskom dne. V dnešnej podobe ich poznáme od osemdesiatych rokov, kedy sa objavili svetu vďaka kameňolomu,“ doplnila.
Guľa sa zatúlala aj na radnicu
Symbolicky v ten istý deň (7. augusta) sprístupnili na čadčianskej radnici kamennú guľu, umelo vytvorené dielo architekta a kysuckého výtvarníka Stanislava Mikovčáka.
Ten architektonicky viedol aj umiestnenie prírodou vytvorených skvostov späť do lokality Megoňky.
„Umiestnením diela Stanislava Mikovčáka sme chceli len zvýrazniť potenciál prírodného dedičstva Kysúc. Táto príležitosť vznikla v rámci komunikácie so Stanislavom Mikovčákom a poslancom Vladimírom Malíkom. Toto dielo reflektuje Kysuce a našu prírodu, obom pánom za spoluprácu ďakujem,“ povedal Matej Šimášek.
Stanislav Mikovčák vysvetlil, že guľa predstavuje len jednu z viacerých častí z rozsiahleho súboru Zrod Kysuce.
Jazdili na nich Elvis Presley aj James Bond. Beskydskou krajinou sa prehnali historické skvosty Čítajte „Už v roku 2006 sme sa pohrávali s tematikou histórie, prahistórie a vzniku gulí. Guľa je umelo vyrobená z pieskovca pochádzajúceho z lomu z rodiska týchto skvostov. Plastiky v tomto cykle sú umiestnené v povodí Kysuce. Predstavujú predhistorické vrásnenie a vytváranie okolitých pohorí. A práve z kameňa gule sa snaží vytrysknúť prameň rieky Kysuca. Jedna z týchto gulí je umiestnená v obci Vysoká nad Kysucou vo fontáne. Táto obec je drotárska a práve puklina je odrôtovaná a okutá. Je symbolom rieky, gule, drotárov, Kysúc,“ vysvetlil Mikovčák.
Tento projekt nebol nikdy uzatvorený. Gule sú rozmiestnené po záhradách, napríklad v Čadci je jedna na parkovisku Okresného súdu.
„Som veľmi vďačný primátorovi, ktorý si všimol jednu z gulí u mňa pred kanceláriou a našiel jej miesto tu na radnici. Som rád, že guľa bude sprístupnená ľuďom a moje dielo uvidí verejnosť,“ doplnil na záver.
História v skratke
Prírodná pamiatka Megoňky predstavuje v rámci Slovenska jedinečný geologický útvar s výskytom pieskovcov guľovitej odlučnosti. V severozápadnej časti Slovenska v priestore medzi Megoňkami – Klokočovom a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza nesúvislý úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou v dĺžke asi 15 km.
Šírka tohto pruhu je 250 až 500 metrov. Z geologického hľadiska patrí územie k západnému úseku flyšového pásma Sliezskej jednotky – príkrovu.
V celej tejto oblasti prevládajú pieskovce nad ílovcami. Vek flyšového súvrstvia je vrchná krieda, až stredný eocén (približne 30 až 40 miliónov rokov).
Pruh pieskovcov s guľovitou odlučnosťou je budovaný Ciežkowickým pieskovcom, pomenovaným ako Bukovecký. Pieskovec je stredno, až hrubozrnný, kremenný, ojedinele arkózový, sivej, sivomodrej až sivohnedej farby (pri zvetraní svetlohnedej farby) s kremitým alebo vápnitým tmelom.
V pieskovcoch sa nachádzajú nepravidelné vrstvy zlepenca hrúbky 0,5 – 3,0 metra tvorené prevažne dobre opracovanými zrnami kremeňa veľkosti do 2,0 centimetra.
Menej je zastúpený živec a rohovec. Okrem tohto typu zlepencov sa tu nachádzajú aj ojedinelé vrstvy zlepencov hrúbky 0,5 až 2,0 metra s obliakmi exotických hornín, ktoré sa v blízkom ani vzdialenom okolí nenachádzajú, ich pôvod je neznámy (dvojsľudnej a červenej žuly, ortoruly, pararuly, kremenca, vápenca a rohovca). Tieto zlepence možno vidieť priamo v lomovej stene i pred ňou v nápadných blokoch.
Kamenné gule rôznych priemerov od 0,3 do 2,6 metra a tvárou od vajcovitého až po takmer dokonalý guľový tvar môžeme vidieť priamo v lomovej stene, ale aj v predpolí lomovej steny a priľahlom lese.
Nezodpovedanou otázkou zostáva pôvod, resp. vznik týchto záhadných prírodných výtvorov. Sú pravdivé úvahy o tom, že tieto gule sú poslovia mimozemských civilizácií, alebo že ich vytvoril človek?
S určitosťou možno povedať, že nie. Dôkaz a odpoveď na tieto otázky sa nachádza priamo v lome a jeho predpolí. Dôkazom je vrstva zlepenca prechádzajúca neprerušene z pieskovcovej polohy, v ktorej sa guľa nachádza aj vrchnou časťou gule.
Ak by gule nevznikli súčasne s horninou, v ktorej sa nachádzajú, zlepencová vrstva by musela byť na styku s guľou prerušená.
Ako teda vznikli tieto prírodné výtvory? Všetky doposiaľ vyslovené názory na ich pôvod sú iba hypotézami, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Zdá sa, že príroda si svoje tajomstvá uchováva i naďalej.
Kamenné guľovité útvary sa nenachádzajú len na Slovensku. Gule rôzneho geologického pôvodu, i horninového zloženia môžete vidieť napríklad i v Grónsku, v Rumunsku či na Novom Zélande.
Vždy však vytvárajú v krajine miesto, kde sa človek opäť raz môže zamyslieť nad krásou a tajomnom, ktoré vie vytvoriť príroda.
