TURZOVKA. V predvečer Beskydských slávností sa stovky ľudí stretli v Peter Mária galérii v Turzovke na mimoriadnej výstave, ktorá mapuje život a dielo významného slovenského fotografa Jaroslava Veličku.
„Aj vy idete na Veličku?“ pýtali sa ľudia jeden druhého pri vchode do Centra Pallatinum, akoby sa poznali roky. Netreba sa čudovať. Všetkých spájal práve Jaro Velička.
Výstava tohto renomovaného všestranného fotografa, pedagóga, ochrancu prírody, ornitológa aj muzikanta, zaznamenala obrovský úspech už počas vernisáže, v piatok 16. augusta.
Takúto návštevnosť galérie na Kysuciach hádam ešte nezažili. Ľudia zaplnili priestory galérie, aby si mohli pozrieť viac ako 150 veľkoformátových fotografií, ktoré retrospektívne mapujú tri dekády jeho výraznej tvorby.

A veru, bolo na čo pozerať. Ak by mala vzniknúť obrázková Biblia Kysuckej krajiny, Velička by mal pri jej zostavovaní hlavné slovo. Veď svoju lásku k rodnému Slovensku a regiónu pretavil do mapovania zaujímavých miest do podoby tisícok fotografií.
Svojimi cestami za zábermi vandroval ako drotár, po celom svete, rodných Kysuciach, kraji, Slovensku, dokonca po Madagaskare za Móricom Beňovským či ďalekej Číne. Fotografia vzácneho rybárika riečneho, ako dar zo Slovenska, reprezentuje Kysuce na japonskom cisárskom dvore.
Zo zeme aj z oblohy
Túto krásu zvečnil nielen zo zeme. Spoločne pilotom Stanom Machovčákom nalietali stovky hodín, aby priniesli krásu krajiny a prírody z vtáčej perspektívy na zem a na obdiv ľuďom.
„Fotografovanie bolo pre mňa nielen prácou, ale aj záľubou. A musím povedať, že ma to stále baví. Aj teraz, na dôchodku, si vždy nájdem čas, aby som vzal na plece fotoaparát. Nikdy mi nešlo o nejaké ocenenia, kariéru, či majetok. Vždy som si robil poctivo svoju prácu,“ povedal po vernisáži Jaroslav Velička.
Doplnil, že ľudia si niekedy ani nevedia predstaviť, koľko námahy a času si žiada vytvorenie snímku divého medveďa, rysa, orla či vlka v prírode.

„Aj niekoľko dní treba presedieť v kryte, alebo uviazaný v horolezeckom postroji na hojdajúcom sa strome. Niekedy deň, niekedy dva týždne, to sa odhadnúť nedá. A potom po týždni čakania napríklad zistíte, keď ráno vykuknete zo skrýše, že tu rys prebehol v noci a vy ste ho prepásli,“ doplnil autor výstavy.
Výstava v Turzovke má pre neho aj osobný význam, keďže sa narodil a detstvo trávil v neďalekej Vysokej nad Kysucou, študentské časy zas v Turzovke.
Slovenský Nebojsa
Za celoživotné dielo, ktoré robí dobré meno Kysuciam a Slovensku, odovzdal výtvarník Ondrej Zimka Jaroslavovi Veličkovi svoju originálnu cenu, Slovenský Nebojsa. Má byť vyznamenaním pre nezlomných a vytrvalých Slovákov a Slovenky pôsobiacich v rôznych sférach profesionálneho i spoločenského života.