Leto je bohaté na príhody a dobrodružstvá. Deti majú svoje dvojmesačné prázdniny a oddychujú. Podobne sa snažia využiť letný čas aj dospelí. Berú si dovolenky, aby mohli ostať so svojimi rodinami.
Organizujú letné zájazdy alebo dovolenkové cesty do známych domácich či zahraničných destinácií.
Mnohé cesty si plánujú v predstihu a starostlivo sa na ne pripravujú. Isté je, že rodinní príslušníci sú opäť raz spolu, aby si mohli v pokoji vychutnať chvíle relaxácie a oddychu.
Volanie diaľok
Nás aj tento rok zlákalo more. Približne v polovici júla sme sa rozhodli pre novú púť k Stredomoriu. Vycestovali sme z Krásna nad Kysucou. Naším dopravným prostriedkom sa stal, ako už veľakrát predtým, autobus. Boli sme početná výprava, paralelne s nami išiel aj mikrobus, ktorý viezol ďalších dovolenkárov. Cieľom našej cesty bolo prímorské Chorvátsko a potom Bosna a Hercegovina.
Aj vy na Veličku? Stovky ľudí si užili vernisáž mimoriadnej výstavy, knihe žehnal Mons. Viliam Judák Čítajte Z Krásna nad Kysucou, mesta, odkiaľ sme vyštartovali, boli iba štyria turisti. Ostatní pochádzali z iných kysuckých obcí a miest, najmä z Bystrickej doliny, Čierneho, Staškova či Čadce. Cestu sme začali v popoludňajších hodinách.
V podvečer sme sa dostali do obce Nové Sady, kde sme mali omšu. Novosadčania potom tvorili druhú polovicu výpravy. S mnohými sme sa už poznali, ľahko sme sa s nimi skontaktovali.
Búrka v Maďarsku
Už sa začalo stmievať, keď sme dorazili do Bratislavy. Nad vzdialeným obzorom ešte stále plápolala žiara po slnku, ktoré práve zapadlo. V diaľke sa črtala silueta Bratislavského hradu. Vo veľkomeste sa zažíhali svetlá. Svietili aj početné reklamy.
Na území Maďarska sa načisto zotmelo. Z autobusu bolo ťažko len rozoznať okolitú krajinu. Zaregistroval som, že prechádzame okolo jazera Balaton. Potom opäť tma. Autobus si však rezal cestu ďalej, kolesá frčali po upravenej hradskej.
Mnohí cestujúci zadriemali. Zobudili ich až hrôzostrašne vyzerajúce blesky a hromy, ktoré zrazu boli všade. Krajina ešte viac potemnela. Nízke mračná viseli nad krajinou. Šťastne sme však prešli búrkou a už nás nič nemohlo zastaviť v ďalšom napredovaní.
Neskôr sme sa dozvedeli, že aj na Kysuciach sa v tej dobe strhla prudká búrka, ktorá váľala stromy a na mnohých miestach prerušila elektrické vedenie.
Z pláže Makarská k hraniciam
Ráno nás privítalo Stredozemné more a známa Makarská. Je to pláž, ktorú dobre pozná každý Slovák či Čech. Na nej dovolenkovali turisti ešte z niekdajšieho Československa, ktorí navštevovali Juhosláviu.
Pred kúpaním v mori sme stihli absolvovať ďalšiu omšu – vo svätyni Vepric pod pohorím Biokovo. Obloha bola krásna, azúrová.
Fialové more v srdci Kysúc. Čarovná lúka vydala posledné tohtoročné dary Čítajte Počasie ako stvorené na dovolenky. More bolo úžasné, jeho teplota vystúpila na 28 ºC.
V tejto, ale aj v iných prímorských oblastiach bolo už dlhšie horúce počasie, ktoré sa podpísalo aj na teplote vody.
Makarska bola plná turistov zo všetkých možných končín sveta. Chorvátsko je už krajinou Európskej únie, možno aj preto potraviny a občerstvenie zdraželi. Mali sme však svoje vlastné zásoby, takže sme neboli závislí od kupovania miestnych tovarov.
V neskorom popoludní sme opäť nastúpili do autobusu a pohli sa smerom k Bosne a Hercegovine. Hranice neboli ďaleko, museli sme prejsť cez horské pásmo. Cieľom našej cesty bolo pútnické mesto Medžugorie, známe na celom svete.
Medžugorie a okolie
Na hraniciach sme sa dlho nezdržali, aj keď nám colníci kontrolovali cestovné doklady. Prechod cez hraničné pásmo krajín mimo EÚ však už nie je také napínavé, ako tomu bolo v minulosti. Do Medžugoria sme prišli za šera. Ubytovali sme sa v zariadení, odkiaľ sme potom plánovali pešie túry do centra. Je tu Kostol sv. Jakuba, typická stavba s dvoma vežami.
Za kostolom sa rozprestiera obrovský amfiteáter, do ktorého sa zmestia tisícky ľudí. Chodili sme tu na večerné pobožnosti.
Medžugorie sa stalo známym v roku 1981, keď sa tu šiestim deťom údajne zjavila Panna Mária. Označili ju ako Matku pokoja. Preto sa tu konajú početné omše a tiež rôzne pútnické podujatia, najmä výstupy. Najznámejšie sú výstup na vrch Križevac a na Podbrdo, miesto zjavenia. Na úpätí kopca je modrý kríž, symbol zjavenia.
Počas pobytu v Medžugorí sme navštívili ešte kostol v Tihaljina s vraj najkrajšou sochou Panny Márie z čias 2. svetovej vojny, chrámový komplex s kostolom sv. Antona v Ljubuški, ale aj vodopády Koćuša a už dobre známe Kravické vodopády.
Samozrejme, nemohli sme obísť ani mesto Mostar s mnohými pamiatkami a s rušnými ulicami. Najznámejší je tu asi ich Stari most cez rieku Neretva, postavený ešte v roku 1566.
Mostar je príbehom dvoch kultúr – kresťanskej a moslimskej. Doteraz je rozdelený na kresťanskú a moslimskú časť. Počas občianskej vojny v deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli mnohé pamiatky zbúrané a poškodené, ale väčšiu časť z nich už zreštaurovali.
Sídlo Komunity Cenacolo
Výstupy na Križevac a Podbrdo, o ktorých sme hovorili, môžu absolvovať aj zdravotne postihnutí ľudia, a to za pomoci mladíkov z Komunity Cenacolo. Je to zariadenie pre mladých ľudí, ktorí sú závislí na počítačoch, drogách a alkohole.
Žijú ako jedna veľká rodina a pomáhajú druhým. Ich pravidlá sú: žiaden počítač, alkohol, žiadne cigarety, televízia, lieky. Je to akási škola života podľa benediktínskeho hesla „Ora et labora!“, t. j. „Modli sa a pracuj!“ Zakladateľkou Cenacola je Talianka Rita Agnese Petrozzi, ktorú volali aj Matka Elvíra či „sestra závislákov“.
Komunita je rozšírená po celom svete, v súčasnosti má viac ako šesťdesiat domov v osemnástich krajinách. Jeden komunitný dom je aj na Slovensku v Kráľovej pri Senci. Členovia Komunity Cenacola vynášali na Križevac aj Podbrdo najmä imobilných ľudí, odkázaných na vozíček.
Rozlúčka s Baškou
Pobyt v Medžugorí a okolí bol plný južanského slnka a miestneho koloritu. Teploty tu cez deň vystupovali nad 40ºC.
Večery boli vlažné, dobre sa počas nich sedelo pri družnom rozhovore. Všade nás sprevádzal cvrlikavý zvuk cikád, ktoré pri príchode tmy vystriedali cvrčky. Sú to všetko nezabudnuteľné zážitky.
Aj kúpanie sa v mori na pláži Baška Pole, kým nás tu neprepadla búrka. Trvala však iba necelú štvrťhodinu. Na ceste domov nás opäť sprevádzalo slnko.
Na záver ešte dodávame, že zájazd do Stredomoria zorganizoval Ľubomír Faktor, na kresťanskej púti nás sprevádzal kňaz Ján Chrenšč. Poďakovanie patrí tiež skvelým šoférom Jánovi Chmurčiakovi, Mariánovi Kanderovi a Braňovi Chmurčiakovi, ako aj Petrovi Golasovi za foto a video, harmonikárovi Mariánovi Turjakovi a jeho kapele za pesničky a všetkým, ktorí sa postarali o príjemný, neopakovateľný zážitok.
