Rozhovor vznikol v rámci prílohy DEDINSKÝ FUTBAL, ktorá vyšla 26. augusta v celoslovenskej sieti MY novín.
ROLAND ŠMAHAJČÍK (31) je úkaz, ktorý len tak niekde nenájdete. Milión od Realu Madrid? „Nie, ďakujem, moja rodina je tu,“ bola by odpoveď kysuckého futbalistu, keby takáto ponuka prišla.
V Dubnici sa z nevýrazného futbalistu prepracoval až na kapitána a najlepšieho strelca súťaže. V prvoligovej Myjave sa dlho neohrial, vyhodili ho. V Senci sa zranil a scenár sa opakoval. Šmahajčík už dlhšie vedel, že kariéra profesionálneho futbalistu ho neláka, a tak sa vrátil do rodnej Turzovky.
Z profesionálnej kariéry nič nebolo, no najlepší strelec krajiny za päť sezón? Pre Šmahajčíka to v minulosti nebol žiadny problém. Rodinu si cti viac než soľ a kopačky sa rozhodne nechystá zavesiť.
Hoci mal ponuky z druhej či tretej ligy, život rozbehol iným smerom. Trénuje deti, je poslancom v mestskom zastupiteľstve, ako 25-ročný sa rozhodol, že vyštuduje vysokú školu a popri tom sa baví futbalom, v ktorom tak vyniká.
V rozhovore sa dozviete
- prečo by Šmahajčík odmietol milión od Realu Madrid,
- aké ponuky počas svojej kariéry odmietol,
- ako sa dostal od futbalu do mestského zastupiteľstva.
Dnes ste už ostrieľaný futbalista, no aké boli vaše začiatky?
K futbalu ma priviedol otec, už odmalička som si kopal s ním na záhrade. Ako šesťročný som prišiel k mladším žiakom do Turzovky, kde som pôsobil do dvanástich. Tréner Škorník nám vybavil prípravný zápas v Dubnici nad Váhom, kde sme prehrali 2:1, pričom som dal gól a celkom sa mi darilo. Aj vďaka môjmu trénerovi som sa dostal následne do Dubnice, ktorá v tej dobe hrávala prvú ligu.
V Dubnici ste si svoje miesto museli vybojovať, ako spomínate na toto obdobie?
Zo začiatku som ani nehrával, no postupne som si vydrel miesto v základnej zostave a v mojej prvej sezóne v Dubnici som sa v kategórii U15 vypracoval na najlepšieho strelca súťaže.
Nebol to klub, ktorý by mal mnoho financií, no vedel pracovať s mladými hráčmi. Nie náhodou odtiaľ vyšlo mnoho futbalových talentov. V Dubnici som bol až do osemnástich, následne som prestúpil do Myjavy, kde som hral jednu sezónu a nastúpil som na päť zápasov v prvej lige.
Z Dubnice viedli vaše kroky do prvoligovej Myjavy, kde ste strávili pol roka. Prečo práve tam?
Z Myjavy prišla ponuka a ja som si chcel vyskúšať prvú ligu. Veľmi som tam chcel prestúpiť a spraviť väčší krok v mojej kariére, v Dubnici som bol už dlho a cítil som, že potrebujem spraviť zmenu. No s odstupom času si myslím, že to bolo pre mňa priskoro. Možno som mohol v Dubnici zostať ešte rok či dva a potom okúsiť prvú ligu. Nič vo svojom živote však neľutujem, všetko je tak, ako má, aj nevydarený vstup do Myjavy ma niečo v živote naučil a otvoril mi oči. Aj keď pôsobenie v prvej lige nepatrí k tým hviezdnym momentom, som vďačný, že som si ho mohol vyskúšať.
Z Myjavy ste sa vrátili na hosťovanie do Dubnice.
Keď som sa vrátil z polročného hosťovania z Dubnice, zavolal mi manažér, že so mnou nerátajú a rozviazali mi zmluvu. Dôvodom bolo, že neboli spokojní s mojou výkonnosťou. Ja som to rešpektoval a následne prišla ponuka zo Senca. Ozvali sa mi aj Sereď či Bardejov, no rozhodol som sa pre druholigový Senec, kde som bol pol roka, zranil som sa a vyhodili ma.
Už vtedy som však cítil, že profesionálny futbal nie je smer, ktorým by som chcel ísť. Už ma to nenapĺňalo ako kedysi. Vrátil som sa domov do Turzovky a povedal som si, že ak nejaká ponuka príde, tak super, ak nie, tak s futbalom končím.
Viac zaujímavosti z dedinského futbalu
nájdete v špeciálnej celoslovenskej prílohe MY novín z 26. augusta.
Aké myšlienky vám bežali hlavou?
Nevedel som, čo chcem robiť, len som vedel, že to nie je futbal. Nechcel som každý deň dvojfázovo trénovať, nemal som z futbalu radosť a takto som pokračovať nechcel. Rozhodnutie, ktoré som v tom čase spravil, neľutujem dodnes. Momentálne som veľmi šťastný, to čo robím, ma veľmi baví, spravil som si popri tom vysokú školu, mám dve krásne deti s mojou milovanou ženou. Keby som pokračoval vo futbale, pravdepodobne by som nemal všetko to, čo mám teraz.
Ozvali sa vám ešte nejaké kluby potom, ako ste sa rozhodli skončiť?
