Keď mal 22, odišiel študovať do Kanady, no pre Covid sa tam zdržal len polroka. Následne pracoval v nemeckých agentúrach, kde pričuchol k veľkému futbalu.
Neskôr sa vydal vlastnou cestou, ktorá ho priviedla až do UEFA. Áno, aj z malých Kysúc sa to dá a Ladislav Duda môže byť veľkou motiváciou.
Čo zahŕňala vaša práca na majstrovstvách Európy?
Pracoval som pre UEFA ako spojka medzi touto organizáciou a národným tímom. Príprava začínala už vo februári. Mali sme rôzne workshopy, kde sme preberali situácie, ktoré môžu nastať a na čo máme byť pripravení.
Neskôr nasledovali dva najdôležitejšie workshopy, jeden z nich bol v Düsseldorf, kde už boli aj všetci tréneri a niektorí kapitáni mužstiev. Naše posledné stretnutie bolo tri dni pred samotným turnajom. Tam už začala moja misia.
Pripravovali sme sa na to, kedy príde tím, s ktorým som aj býval na hoteli. Mal som na starosti hlavne transport na tréningy, zápasy, po prípade ak niekto potreboval dopravu na letisko alebo z neho. Všetko som, samozrejme, koordinoval s vedúcou delegácie.
Ako ste sa dostali k tejto práci?
UEFA ma oslovila na základe mojej predchádzajúcej spolupráce s nemeckou agentúrou, pričom ma môj bývalý zamestnávateľ odporučil priamo im. Nasledovali tri výberové konania na pracovnú pozíciu Team Liaison Officer, na ktorú sa prihlásilo celkovo 1500 uchádzačov. Z nich bolo zvolených 24, pričom každý dostal na starosť jednu futbalovú reprezentáciu.

Ako vás prijali hráči a realizačný tím?
Keďže som už v minulosti poznal niektorých členov realizačného tímu, všetko prebiehalo hladko. Šesť členov prišlo tri dni pred turnajom, čo nám dalo dostatok času na lepšie spoznanie. V tíme vládla uvoľnená a priateľská atmosféra. Musím povedať, že sa mi s nimi spolupracovalo veľmi dobre.
Malo Slovensko na viac ako len na osemfinále?
Už na tréningoch bolo vidieť, že je všetko zohráte, tím fungoval perfektne. Hlavne pressing, na čo sme možno neboli tak zvyknutí z minulosti pri našej reprezentácii. Vysoké a dravé napádanie plnilo svoju úlohu, čo bolo vidieť aj na osudovom zápase proti Anglicku, ktorému sme naším štýlom hry znemožnili hrať lepší futbal. Je škoda, že jedna pozičná chyba nás stála postup. Myslím si, že sme si zaslúžili ísť ďalej.
Zhodnotili by ste ME 2024 ako úspešne z pohľadu Slovenska?
To určite áno, hlavne sme sa ukázali svetu, že vieme hrať futbal. Naše sympatické výkony oslovili aj fanúšikov iných krajín, ktorí vo veľkom počte fandili nám, keď sme hrali proti Anglicku. Ak budeme takto pokračovať, tak môžeme niečo dosiahnuť aj v kvalifikácii na MS. Viacerí kolegovia, ktorí sa pohybujú vo veľkom futbale mi povedali, že to bol jeden z najlepších výkonov v histórii Slovenska na veľkých turnajoch.
Kto bol najväčší líder mimo ihriska našich sokolov?
Ondrej Duda bol jeden z lídrov, ktorý sa nebál byť tvrdší na niektorých chlapcov. Ďalej Stanislav Lobotka, bol aj najlepší hráč nášho mužstva na tomto turnaji. Samozrejme, aj Kucka so Škriniarom, obrancovi PSG síce nie všetko vyšlo, ako si predstavoval, ale bol veľkým prínosom pre tím.
Aká bola nálada v tíme počas turnaja?
Partia bola úžasná, bolo vidieť, že si chalani naozaj rozumejú aj mimo ihriska, čo zrkadlilo, aj ich výkony na ihrisku. Bez dobrej partie sa hrá ťažko. Čo našťastie nebol prípad našej reprezentácie.
Stalo sa Slovensko po výhre nad Belgickom čiernym koňom turnaja?
Jednoznačne áno. Domáci Nemci boli veľmi prekvapení. Nikto neočakával takýto výsledok. Po tomto zápase všetci pochopili, že mame kvalitný tím. Preto sme aj vedeli, že nasledujúci zápas proti Ukrajine bude pre nás najťažší, a tak to aj bolo. Následne nás však Angličania podcenili, čo bolo vidieť na ihrisku.
Aké boli pocity v šatni po nešťastnom vypadnutí?
Bolo to nesmierne frustrujúce. Mal som možnosť byť s chalanmi v šatni a všetci si uvedomovali, že sme mali na to postúpiť. Hráči boli veľmi sklamaní, niektorí museli dokonca zrušiť rozhovory. Pred turnajom by možno každý povedal, že vypadnúť s Anglickom nie je neúspech, ale tentoraz to tak bolo. V samotnom zápase sme totiž zaregistrovali, že sme boli lepším tímom.

Stali sa v zákulisí ME nejaké kontroverzne situácie, ktoré ste museli vyriešiť?
Došlo k jednej zásadnej situácii, ktorú bolo potrebné spätne riešiť s UEFA. Majstrovstvá Európy v Nemecku sa chceli prezentovať ako najekologickejší šampionát v histórii.
Hlavný partner ponúkol, že zabezpečí prepravu tímov na jednotlivé zápasy. Nastali však komplikácie, ktoré sme museli v rýchlosti vyriešiť. Bohužiaľ, nemôžem ich bližšie špecifikovať. Podobné problémy mal aj holandský tím.
Ako hodnotíte spoluprácu so slovenskou reprezentáciu?
Spoluprácu so slovenskou reprezentáciou hodnotím veľmi pozitívne. Spoznal som veľa skvelých ľudí, s ktorými budeme určite v budúcnosti spolupracovať. Bol to, samozrejme, aj zážitok na celý život.
Cítil som sa ako súčasť tímu aj vďaka tomu, ako ma prijali. Z ohlasov som počul, že aj reprezentácia bola so mnou spokojná, čo ma neskutočne teší.
Čo pre vás znamenalo byť súčasťou takého veľkého podujatia, akým sú majstrovstvá Európy vo futbale?
Uvedomil som si to až v momente, keď som sedel na lavičke pred zápasom. Byť priamo na okraji ihriska bol neuveriteľný zážitok, ťažko opísateľný pocit. Keď sme na štadióne spievali slovenskú hymnu, zaplavila ma obrovská hrdosť.
Čomu sa venujete mimo reprezentačného futbalu?
Mojou hlavnou prácou je organizácia futbalových sústredení pre profesionálne kluby. Aktuálne spolupracujem aj s rakúskou futbalovou reprezentáciou na rôznych projektoch a pomáham organizovať kvalifikačné turnaje pre mládežnícke tímy.
Mám licenciu, ktorá mi umožňuje organizovať medzinárodné zápasy v Nemecku a Rakúsku. Túto licenciu má v Rakúsku len päť ľudí, na Slovensku sú dvaja. Okrem toho kontaktujem tímy ohľadom zápasov, hlásim ich na zväz, zabezpečujem rozhodcov a všetky ostatné potrebné záležitosti. V skratke, moja práca je o organizácii futbalových aktivít.
Aké sú najdôležitejšie aspekty pre úspešné vykonávanie vašej práce?
Najdôležitejšia je flexibilita a schopnosť rýchlo reagovať v rôznych situáciách. Tiež sú nevyhnutné dobré organizačné schopnosti a vychádzať s ľuďmi. Vo futbale je obzvlášť dôležité nebrať si veci osobne, pretože ide o prostredie, kde sa často pracuje pod tlakom.