Už ako predškolák sa s otcom učil ťahať figúrkami po šachovnici. Dnes stále aktívne hrá a podieľa sa na organizovaní turnajov. Dosiahol najlepší individuálny výsledok z extraligových hráčov tímu Caissa Čadca.
„Šach je veľmi logická a férová hra. Prvok náhody v nej skoro neexistuje. Dobrý šachista vás láme v každej pozícii, nedá vám dýchať,“ hovorí Fide majster Jozef Straka. Šach je neodmysliteľnou súčasťou jeho života, naučil ho koncentrácii, zlepšil myslenie, ale tiež ho naučil pokoju a pokore.
V klube Caissa pôsobíte už dlhé roky. Kedy ste začínali so šachom, aké boli vaše šachové začiatky?
Šach hrám približne od siedmych rokov. Pamätám si, že ako malé dieťa sme mali doma šachovnicu. Zložil som ju na polovicu, urobil z nej „striešku“ a hral som sa s figúrkami pod ňou. Mama mi vysvetlila pravidlá a otec ma učil hrať (otec vie hrať šach na solídnej ligovej úrovni – niekoľkokrát hral aj extraligu a mama vie základy šachu).
Následne som začal chodiť na šachový krúžok do školy. Spomínam si, že sa tam hral turnaj medzi školami, kde som sa spoznal s pani Slávkou Jurčíkovou, ktorá ma zavolala do klubu v Čadci. Jej synovia Marián a Martin ma niekoľko rokov trénovali.

Potom ma trénoval Sergej Berezjuk. Všetkým som im za veľa vďačný. Dali mi toho veľa šachovo a aj ľudsky. S Mariánom a Martinom hrávame za CAISSU Čadcu najmä extraligu a so Sergejom hrávam 1. ligu - východ v Čechách za Sokol Dobrú. Na šachové detstvo mám veľmi pekné spomienky.
Prečo práve šach? Ako vzniklo toto spojenie?
Povedal by som, že šach som si zrejme vybral preto, lebo ma bavil, aj keď je duševne veľmi náročný. Sedel mi. Ako človek rád analyzujem problémy. Snažím sa vnímať detaily.
Šach je veľmi logická a férová hra. Prvok náhody v nej skoro neexistuje. Situácia je od začiatku takmer vyrovnaná. Biely ťahá skôr a má malú výhodu, ale pokiaľ hrá čierny dobre, tak minimálne remizuje.
V kartách môžete „chytiť zlú ruku“, a to že ste lepší hráč Vám nemusí pomôcť. Šach je veľmi peknou hrou. Každá partia je iná. Je obrovské množstvo možných variácií ťahov. Nikto zrejme nebude „poznať šach až do konca“.

Partia je ako obrázok, ktorý spoločne nakreslia dvaja ľudia. Nie každý mu musí rozumieť a páčiť sa mu, no niekto si v ňom krásu a porozumenie nájde. U silných hráčov je alfa aj omega psychika. Niekedy stačí vidieť iba dva ťahy dopredu, ale niekedy musíte vidieť veľmi ďaleko do budúcnosti.
Ako ste spokojný so svojim pôsobením v extralige?
Celkovo som s poslednou sezónou v extralige spokojný. Mohlo to byť síce aj lepšie, ale na druhú stranu aj horšie. Myslím si, že za Čadcu hrám vo všeobecnosti lepšie, ako keď hrám individuálne. Viac mi záleží na výsledku pri hre za Čadcu. V družstve je dobrý kolektív a človek nechce výsledok ostatným pokaziť.
Aké predsavzatia, prípadne méty by ste si určili do nasledujúcej sezóny?
Úprimne, do ďalšej sezóny som si nedal žiadne predsavzatia. Nehovorím si, že musíme uhrať medailu alebo skončiť prví.

Hovorím si skôr, že musím urobiť maximum preto, aby sme dosiahli čo najlepší výsledok. Ďalej si hovorím, aby nás sezóna v Čadci bavila. Aby boli ľudia motivovaní. Chcel by som, aby sa šach hrával v Čadci dlhodobo na extraligovej úrovni.
Na aké úspechy a výsledky v šachu ste najviac hrdý?
Ani ten najväčší individuálny úspech sa nedá rovnať s tým, keď vyhrá družstvo. Keď je to viac ľudí a majú spoločnú radosť, tak to je neporovnateľné s tým, keď vyhrá človek sám.
Čo sa týka osobných úspechov, asi by som spomenul medaily v mládežníckych kategóriách na majstrovstvách Slovenska. V priebehu rokov som bol napríklad prvý do 10 rokov, druhý do 12 rokov, prvý do 14 rokov a druhý do 18 rokov.
Na majstrovstvách Európy som tuším uhral najlepší výsledok v kategórií do 14 rokov 7 – 15 mieste so 6/9 bodov. Výkonnostne som hral asi najlepšie šachy v sezóne extraligy 2011/2012 s 8,5 bodmi z 11 partií, kde som si uhral IM normu a na turnaji Open Brezová v roku 2010 so šiestimi bodmi z deviatich partií, kde som taktiež uhral normu na udelenie titulu Medzinárodný majster.
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov do ďalšej sezóny.
