SVRČINOVEC. Vyučovanie v zeleni, pozorovanie prírody, práca na rôznych experimentoch, ale aj pestovanie rastlín či komunitné stretnutia. To všetko ponúka žiakom Základnej školy vo Svrčinovci školská záhrada, ktorá v okolí školy vyrástla len nedávno.
Z fádneho asfaltom zaliateho školského dvora Základnej školy vo Svrčinovci vytvorili šikovné ruky záhradníkov a stavbárov ostrovček pokoja a zelene, útočisko na učenie, pohyb či relaxáciu pod holým nebom.
Na základe znaleckého posudku sa spílili poškodené stromy, ktoré bránili slnku, zmizol starý asfalt, pribudli nové chodníky so zámkovou dlažbou. Zrekultivovala sa zemina, vytvorili sa jednotlivé zóny z trávnika a okrasného kameňa, vykopali sa rigoly pre zavlažovanie a osvetlenie. Miesto je obklopené kvetinovými záhonmi a vegetáciou, dotvárajú ho vysadené stromčeky, okrasné trávy, trvalky a cibuľoviny.

„Je to nádherné. Ešte treba počkať, kým sa úplne rozrastie trávnik. To bude potom pastva pre oči a krásne miesto na oddych pre žiakov aj učiteľov, kde si môžu dať malú pauzu a vyvetrať si hlavu,“ povedali na slávnostnom otvorení v piatok 6. augusta rodičia prváčky Kristínky Simona a Miroslav Smolkovci.
Výsledok si okrem detí, ich rodičov či starých rodičov prišli pozrieť v tento slávnostný deň aj olympionik Peter Tichý aj mladý a ambiciózny športovec telom a dušou, hasič, bežec aj chodec, majster Slovenska Milan Poláček. Novú školskú záhradu požehnal farský administrátor Jozef Lazový.
Zo zanedbanej plochy pýcha dediny
Dlhé roky bolo miesto medzi základnou školou a bytovými domami vnímané ako odstavná plocha pre zahraničné kamióny, kam si chodili vodiči vykonávať potrebu.
Premena na túto štýlovú útulnú záhradu, ktorá kvitne od jari až do jesene, trvala tri mesiace a stála takmer 150 tisíc eur. Väčšina peňazí na výstavbu išla od Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá ich vyčlenila na výsadbu nových stromov, zvyšok doplatila obce z vlastného rozpočtu.

Hlavným zámerom bolo vytvorenie relaxačného priestoru, ktorý je maximálne nenáročný na údržbu. Tu sa môžu decká učiť na čerstvom vzduchu, pozorovať vtákov na stromoch či hmyz na kvetoch, popisovať okolie v cudzom jazyku, zbierať úrodu z ovocného sadu, prípadne tu vystavovať diela vytvorené na výtvarnej výchove.
„Už roky som rozmýšľala, čo s týmto priestorom urobiť. Vytvoriť zelenú oázu pri škole bolo pre nás výzvou a sme radi, že sme na tento projekt získali aj peniaze za stromy, ktoré padli kvôli výstavbe diaľnice. Je to dosť veľká investícia, no vďaka nej je vonkajší priestor oveľa príjemnejší a deti tam môžu tráviť oveľa viac času. Školskú záhradu chcú do svojich učebných plánov čo najviac zapojiť aj učitelia,“ povedala starostka Svrčinovca Renáta Majchráková.
Realita namiesto fotiek z počítača
Podľa slov riaditeľa školy Jána Ligača je vlastná záhrada pre školu doslova požehnaním a deti si si tu vycibria aj manuálne zručnosti. Tieto skúsenosti sa dajú získať len kontaktom so živou prírodou.

„Môže byť miestom, kde sa deti nielen hrajú, ale kde sa tiež veľa učia. Ako funguje príroda, aké namáhavé je vypestovať niečo na jedenie. Práca v záhrade deti baví, sú ňou doslova uchvátené. Je to taká protiváha k večne uponáhľanej spoločnosti,“ povedal riaditeľ školy s tým, že deti sa tu môžu aj naučiť riešiť problémy, spolupracovať, starať sa o seba navzájom a o miesto, kde žijú a získajú skúsenosti s prírodou, ktoré budú formovať aj ich ďalší život a postoje.
Zmierňuje lokálne zmeny klímy
Starostka Renáta Majchráková doplnila, že nová školská záhrada má aj ďalší, ekologický význam. Podľa jej slov pomôže regulovať teplotu okolia, podporuje zadržiavanie dažďovej vody v pôde a zlepšuje mikroklímu. Je najlepším priestorom, kde sa deti môžu nielen „naživo“ učiť o klíme, ale môžu sa naučiť a tvoriť riešenia, ktoré prispievame k zmierneniu dopadov zmeny klímy na lokálnej úrovni.

„Každý, kto pracuje s deťmi, tak vie, že do určitého veku majú deti väčšinou veľmi dobrý vzťah k prírode. Neboja sa zvierat a hmyzu, radi sa dotýkajú hliny, vody a rastlín, sú zvedavé a prirodzené. Školská záhrada je najlepším priestorom, kde sa deti môžu nielen naživo učiť o klíme, ale môžu sa naučiť a tvoriť riešenia, ktoré pomáhajú klíme,“ vysvetlila starostka.
Na záver dodala, že Svrčinovec môže byť dobrým príkladom aj pre iných, aby sa obce a mestá čoraz viac zazelenali a počas extrémne teplých letných mesiacov poskytli ľuďom vytúžený tieň a relax.
