RADOĽA, ZLÍN. Na stole mu pristála ponuka, ktorá sa neodmieta. On však váhal, presvedčil ho až otec, vďaka ktorému tak obliekal dres Slávie Praha dva roky. Vystriedal legendárneho Čontofalského aj Černého z Tottenhamu.
So Žilinou vyhral pohár aj titul a s kádrom následne vycestoval aj na Ligu majstrov, v ktorej Šošoni nevyhrali jediný zápas. V reprezentácii do 21 rokov hviezdil s Róbertom Makom.
Pozícia jednotky mu nebola súdená, v Žiline asistoval Dúbravkovi, v Slávii ho po druhej sezóne nahradili, v Škótsku si jednotku uchmatol Siegrist.
Slovenský klenot je dnes stálicou Zlínu, kde pôsobí už sedem rokov. MATEJ RAKOVAN (34) prezradil, že len nedávno mu prišli ponuky aj zo Slovenska a záujem mali o neho prejaviť slovenské kluby aj v minulosti.
V rozhovore sa dočítate
- či nebol Rakovan nervózny, keď bol neustále na pozícii dvojky či trojky,
- ako reaguje na ponuky zo Slovenska,
- aký bol jeho angažmán v Slávii a prečo nad ponukou váhal.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
Futbalu som sa začal venovať od deviatich rokov, dovtedy som robil gymnastiku a tenis, no futbal vyhral. Začínal som v Kysuckom Lieskovci, tam som pôsobil do mojich štrnástich a následne som išiel na športovú strednú školu do Žiliny, kde som až do 21 rokov hrával za MŠK. Prešiel som mládežníckymi kategóriami, následne som hrával dva roky v Áčku.
Striedavo som išiel na hosťovanie do Liptovského Mikuláša do druhej ligy, v roku 2012 som išiel do Karvinej na pol roka, kde sa mi darilo a ihneď som išiel do Slávie, kde som bol dva a pol roka. Z Jihlavy, kde som pôsobil tri roky som išiel do škótskeho Dundee United a od roku 2018 pôsobím v Zlíne.
V Žiline som mal dobrých trénerov, čo sa týka brankárskeho remesla, Bohumila Murárika, Ivana Žiaka a ďalších. Vďačím im za to, že zdokonaľovali môj brankársky potenciál a práve v Žiline som dostal tie najdôležitejšie základy.
Keď ste začínali s futbalom, vedeli ste hneď, že chcete byť v bráne?
Áno, hneď som bol brankárom, občas, keď sa niekto zranil, išiel som hrať, ale moje miesto bolo vždy v bráne.
Hrával s Hanckom, trénoval so Škriniarom. Kariéru mu ukončili zranenia, dnes mení ľuďom životy Čítajte Aký bol váš angažmán v žilinskom Á-čku?
Najskôr som robil dvojku Martinovi Dúbravkovi, keď sa však zranil, bol som dvojka Martina Krnáča. Vyhrali sme pohár aj titul, taktiež som bol v širšom kádri ako trojka, keď sa hrala Liga majstrov, ešte za čias trénera Pavla Hapala, sú to výborné spomienky. Potom už to malo veľmi rýchly sled, vymenili sa tréneri a ja som už odišiel v lete do Karvinej.
Predtým ste však strávili pol roka na hosťovaní v Liptovskom Mikuláši.
Áno, keď som bol v reprezentačnej U21, potreboval som chytať, a tak som išiel na hosťovanie práve tu.
Ako si spomínate na pôsobenie v reprezentácii?
Boli sme tam dobrá partia. Viacero hráčov odtiaľ hrá ligu. Stretli sme sa tam s Marekom Hlinkom, mal som tam asi päť zápasov, potom som zo zostavy vypadol. V mužstve som bol aj s hráčmi ako Róbert Mak, Róbert Pillár a mnohými ďalšími.
Prvý kvalifikačný zápas, ktorý sme hrali doma proti Lotyšsku som odchytal celý, vyhrali sme 2:0 a je to zápas, ktorý mi zostal v pamäti dodnes. Následne ma vystriedal Pavol Bajza.
Ako sa zrodil prestup do Karvinej?
Tu som išiel na hosťovanie zo Žiliny. V Karvinej vtedy pôsobil tréner, s ktorým som sa stretol ako mládežník v MŠK a zavolal mi, či by som tam nechcel ísť chytať. Odchytal som asi 14 zápasov a ihneď som prestúpil v zime do Slávie Praha.
Aké ste mali emócie, keď prejavila o vás záujem Slávia?
