MAKOV. Okrem Grécka či Afriky ochutnali jej frgály azda v každom kúte sveta. Z kysuckej obce Makov ich nadšená pekárka DANKA PAPAJOVÁ posielala opakovane do Ameriky, Francúzska či napríklad vzdialenejšieho Japonska.
„Keď je príležitosť, vždy sa niekto po frgály zastaví a vezme ich so sebou do cudziny,“ hovorí Kysučanka, ktorá uspela v pečení tradičného valašského koláča.
Okrem ďalekého zahraničia pripravuje frgály pravidelne vo svojej domovine a uspela aj u českých susedov. Už v začiatkoch svojho kulinárskeho umenia sa prihlásila do súťaže, kde z vyše 80 účastníkov obhájila svoju šikovnosť tretím miestom. Ako ale sama hovorí, najviac ju teší úprimná pochvala.
Pečeniu sa pritom venuje len ako koníčku, a hoci v minulosti nad podobným podnikaním uvažovala, okolnosti ju odradili. Priestor venovať sa výrobe frgálov využila plnohodnotnejšie až na dôchodku.

„Som vyučená krajčírka, ale tu na Kysuciach musíte zobrať každú robotu, ktorá je k dispozícii, aby ste sa mohli uživiť. V živote som teda bola všetkým možným. Keď som už ale v roku 2008 nevládala s rukami, začala som si nakupovať postupne potrebnú výbavu na pečenie a zamerala sa viac práve naň. Pomaly som sa vypracovala,“ hovorí s tým, že pokiaľ je koláč pripravovaný s láskou a radosťou, napokon chutí vždy a všetkým.
Ako sa vaše frgály dostali tak ďaleko za hranice?
Cez blízkych, známych a kontakty. Keď je možnosť, rodiny presťahované z Kysúc do zahraničia si ich nechajú poslať napríklad po rodine. Miestna pani učiteľka má známu, ktorá letela za blízkymi do Singapuru, deň predtým som jej frgále pripravila a riadne zabalila do nádob.
Podobne putovali aj do Ameriky, Španielska, Francúzska či do Londýna, kde mi zas žili dcéry. Piekla som ich opakovane ľuďom smerujúcim na dovolenky, neraz si u mňa objednajú aj desať kusov. Dovezú ich aj svojim tamojším známym.
Ďalej sa dočítate aj:
- čím plní tradičný koláč najčastejšie,
- čo dodá frgálu šmrnc,
- akým spôsobom pripravuje cesto,
- ktorá surovina jej pečenie sťažuje,
- ako sa jej darí stíhať početné objednávky.
Frgály tak okúsili snáď už vo všetkých krajinách okrem Grécka a Afriky. Ak je príležitosť, vždy sa niekto po frgály zastaví a vezme ich so sebou do cudziny. V zahraničí ich dajú okúsiť aj ľudom z okolia a musia im chutiť, keďže objednávky stále prichádzajú.
Ako dlho potom takýto koláč vydrží čerstvý?
Vydrží aj viac ako týždeň, ako ale upozorňujem ľudí, najskôr musia zjesť frgály s obsahom mlieka. Ovocné vydržia najdlhšie.
Kedy ste piekli naposledy?
Ako vždy v piatok, ku koncu týždňa, keď sa mi nakopia objednávky.
Čím frgály plníte najčastejšie? Spájajú sa pri nich tradície s novinkami?
Základom boli vždy hruška, tvaroh, mak a orech. Ja som si však postupne vytvorila svoje plnky, robím tiež jahodu spojenú s rebarborou, nektárinku, broskyňu, jablko i slivku, čučoriedku alebo ríbezľu spojené aj s tvarohom. Skúšala som snáď už asi všetko.

Momentálne začínam piecť lekvárové, no prvé pokusy mi absolútne nevyšli, náplň začala tiecť z rúry ako hrnček var.
Môžu sa vôbec pri frgáloch kombinovať viaceré príchute? Nejde už potom o iný koláč?
Každá by sa mala určite využívať samostatne. Pri druhoch, kde príchute miešam, napríklad pri slivkových či makových, ide síce o chutnú kombináciu, no nejde už vyslovene o frgál.
Pečiete ich aj na slano?
Raz som ich skúšala pripraviť na štýl kapustniakov, čo sa mi ale neosvedčilo. Vymýšľať a meniť tradičné recepty sa vždy neoplatí. Bežným kapustniakom sa nič nevyrovná.
Aj dnes sa ešte učíte na vlastných omyloch, príkladom je možno aj spomínaný lekvár. Povedzte, aká dlhá je vaša cesta pečenia? Kedy ste pripravili svoje prvé frgály?
V roku 2002, aj spolu so sestrou, ktorá sa vydala a zabývala na Morave. Sme veľká rozvetvená rodina a keď mali napríklad naši blízki svadby, my dve sme hosťom do výslužiek vždy napiekli frgály. Pozitívne ohlasy sa šírili po susedoch aj známych a postupne sa so záujmom ozývalo čoraz viac ľudí.
Najskôr som vsadila na ovocné druhy a postupne som sa naučila robiť makové. Pri nich ale musíte dobre vystihnúť konzistenciu, aby vám z cesta mak neopadával. Skúšaním sa človek naučí. Ja totiž kysnuté cesto pripravujem výlučne len zo žĺtok, nedávam doň žiadne bielka. Rozhodla som sa ich však primiešať do maku. Vďaka tomu sa do cesta plnka prisaje, navyše do nej pridávam aj svoj džem.
Využívate domáce suroviny?
Všetky plnky si vyrábam sama doma vrátane ovocia počnúc hruškami, ktoré sú veľmi obľúbené. Aktuálne majú sezónu, musím ich teda nazbierať, očistiť, upiecť, pomlieť a dvakrát zavárať. Pridám k nim príslušné džemy, do ktorých suroviny buď opäť zozbieram z vlastnej záhrady alebo pozháňam, prípadne nakúpim. Všetko si zaistím, vyrobím a zavarím. Chystám pritom kompletné zásoby aj na celú zimu, nech je plnky dosť.
A práve frgále sú bohatou náplňou príznačné.
Presne. Pol kila plnky, 300 gramov cesta, na vrch posýpka. Finále dovŕšim maslom, rumom a cukrom, čo dodá frgálu šmrnc.