KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Vojak, železničiar a večný humorista. Milan Palčisko pristupuje s optimizmom k životu a svojský postoj pretavuje aj do svojej umeleckej tvorby.
Všestranný Kysučan si opakovane zahral v televíznej Súdnej sieni, stal sa podpredsedom slovenského Klubu nespravodlivo plešatých, s humorom tvorí aj texty vrátane aforizmov, fotografuje, vyšíva a s citom vytvára aj unikátne produkty z drôtu. Do slovenskej knihy rekordov sa zapísalo jeho drôtené, najpriedušnejšie rúško.
„Kritici písali, že sa cez takéto rúško nakazia. Ak by sa doň ale vsadila vhodná vložka, mohlo by byť funkčné. Prvé mi veľmi nevyšlo, druhé sa vydarilo perfektne a skončilo medzi rekordmi. Dnes vďaka tomu a kontaktom na vyhodnocovanie podobných rekordov sám ako komisár aj dohliadam,“ rozpráva umelec z Kysuckého Nového Mesta, ktorý aktuálne pracuje ako výhybkár.
Drôtovaniu sa venuje popri zamestnaní. Hoci mal k tvorbe diel vždy blízko, vsadiť ju na miesto živobytia nikdy neuvažoval. Popri bežnom zamestnaní vníma umeleckú činnosť skôr ako relax.
„S písaním som pritom začal už na základnej škole v školskom časopise, ako 12-ročný som doň posielal básničky a niektoré sa uchytili. Keď som ako vojak z povolania odišiel do zálohy, odišiel som pracovať na železnicu, kolega mal okrúhle narodeniny, tak som poslal do našich novín gratuláciu aj s fotkou. Vtedy sa začala rozbiehať moja novinárska kariéra, okrem fotiek som začal do periodík viac prispievať aj textami,“ rozpráva s tým, že časom už píše pomenej, pera sa ale chytí vždy, keď ho kopne múza.
Koláče z kysuckého Makova posiela do celého sveta. Frgály ochutnali aj v Japonsku Čítajte Po prvotine knihy poézie Perníkové slzy mu v šuplíku leží aj ďalší rukopis. Za jeho vydaním sa však neženie, občas spolupracuje aj so známymi aforistami počnúc Ondrejom Kalamárom či Vladom Javorským. Ako sám podotýka, humor pretavuje prirodzene aj do svojich bežných dní.
„Nie som ohraničený. Ľudia sa občas čudujú, že nie som vtipný len v istom momente, ale aj v normálnom živote. Humor je so mnou stále, aj keď je niekedy človeku do plaču.“
O jeho prístupe k životu napokon svedčí aj členstvo v nezvyčajnom združení. Klub nespravodlivo plešatých založil Willy Weber po tom, čo sa stal svedkom situácie, keď mladá slečna odbila chlapíka, ktorý ju prišiel pozvať na parket, vetou, že s plešatými netancuje. V súčasnosti patria do klubu aj viaceré osobnosti.
