KYSUCE. Počas uplynulého víkendu zasiahli aj Kysuce záplavy, ktoré napáchali obrovské škody na majetku. Rozsiahle vyčíňanie vodného živla, opakujúce sa takmer so železnou pravidelnosťou, neobišlo Kysuce ani v minulých desaťročiach.
Živelnými pohromami, ktoré zasiahli región v minulosti, sa zaoberali aj historik Kysuckého múzea Martin Turóci a slovensky spisovateľ, publicista a záhadológ Miloš Jesenský.
V článku sa dozviete:
- ako vyčíňal vodný živel v Čadci,
- kde všade boli s povodňami problémy a koľko bolo obetí,
- čo je ľadová povodeň a prečo chceli v Dunajove evakuovať polovicu dediny.
Najničivejšia povodeň na Kysuciach
Ako v archívoch, obecných kronikách a dobových záznamoch vypátral historik Kysuckého múzea v Čadci Martin Turóci, pravdepodobne najničivejšiu povodeň 20. storočia Kysuce zažili začiatkom augusta roku 1925.
Okrem Kysúc veľká voda zasiahla aj ďalšie časti vtedajšieho Československa. Na Kysuciach silné zrážky počas 2. augusta náhle vystriedala prietrž mračien v noci z 2. na 3. augusta, ktorá spôsobila prudké zvýšenie hladiny vodných tokov v čadčianskom i susednom kysuckonovomestskom okrese.
Historické pramene hovoria, ako sa potoky, riečky i najvýznamnejší tok Kysuca na mnohých miestach vyliali z koryta, zaplavili okolie a napáchali veľké škody. Rozbúrené toky sa neraz zmenili na nekontrolovateľný živel, ktorý bral všetko, čo mu stálo v ceste.
Majster Európy reaguje na divokú jazdu na rozbúrenej Kysuci: Boli to amatéri, mohli sa utopiť Čítajte Podmýval cesty, ničil obydlia, vyvracal stromy. Najväčšie škody však spôsobil roľníkom. Najviac poškodené ostali polia ležiace v údoliach tokov, kde voda na mnohých miestach zaplavila polia a zničila úrodu. Najväčšie škody napáchala na tradičných plodinách, najmä zemiakoch a okrem nich i na kapuste i obilí.
Vyčíňanie živlu bolo natoľko intenzívne, že zmienky o povodni sa dostali do obecných kroník i úradných záznamov.
O povodni tiež informovala štátna a regionálna tlač, čo iba zdôrazňuje jej rozsah. V periodiku Moravská orlice z 5. augusta 1925 sa môžeme dočítať, že povodne, ktoré zasiahli Moravu i Slovensko, spôsobili výrazné škody. V Lidových novinách z toho istého dňa sa v tejto súvislosti uvádzalo: „Velké deště způsobily ohromné škody na celém Slovensku, zejména na půlích v údolí.“
Vo Svrčinovci strhlo 50-tonový most
Pomerne dobré svedectvo nám o potope podáva napríklad obecná kronika Svrčinovca. Veľkávoda sa touto obcou i ďalšími dedinami Skalitskej doliny prehnala 3. augusta 1925 a zanechala za sebou hotovú spúšť. Vo Svrčinovci na viacerých miestach podmyla hradskú i železnicu a zobrala so sebou i niekoľko domov.
Najväčšiu škodu však rozbúrený tok napáchal na oceľovom cestnom moste pri železničnej zastávke, ktorý natoľko podmyl, až sa zrútil do vody. O jeho sile pritom najlepšie vypovedajú parametre stavby, ktorú napriek mohutným rozmerom dokázal zničiť. Strhnutý most mal masívnu oceľovú konštrukciu s dĺžkou 32 metrov, šírkou 6,4 m a celkovou váhou 52 ton.
Rozvodnená Kysuca napáchala veľké škody, vodohospodári postavia proti povodniam v Čadci bariéru Čítajte Pri povodni sa stala „veselá“ historka. Voda odniesla most a neschodnosť cesty nebola nijako označená. Od Čadce pritom išlo osobné auto. Šofér nezbadal nebezpečie a ťuk! S autom spadol rovno do rozvodnenej Čierňanky. Cestujúci sa horkoťažko vydriapali z vody, ale auto odplávalo naspäť k Čadci.
Voda poškodila i cesty a telegrafné vedenie
Značne poškodená po povodni ostala tiež hlavná cesta spájajúca Čadcu a Žilinu. Podľa zachovaných správ „povodňou zničená komunikácia vôbec nevyzerala dobre“.
„Silnice Čadca – Žilina jest v uvedeném úseku na vícerých místách velice poškozena, takže oprava bude delšího času vyžadovat. Vozové spojení není na této trati přeušeno, avšak atomobilem sa na poškozených místach projeti nedá.“
Rozvodnená Kysuca strhla i viacero telegrafných stĺpov osadených v blízkosti koryta, čím prerušila spojenie v Kysuckom Novom Meste. Približne dve desiatky majiteľov telefónov, ako aj miestne úrady ostali bez telefónneho a telegrafného spojenia so Žilinou i Čadcou.
Povodňou zaplavené Kysucké Nové Mesto (zdroj: Kysucké múzeum)Utopenec v Čadci a miliónové škody
Nekontrolovaný vodný živel neobišiel ani ďalšie kysucké obce a mestá. Neradostnú udalosť v Čadci zachytila tiež miestna kronika, v ktorej sa o potope môžeme dočítať nasledujúce informácie.
„V auguste r. 1925 zažila Čadca podobne ako aj celé Kysuce a iné kraje Slovenska povodňovú katastrófu. Niekoľko dní trvajúci dážď rozvodnil Kysucu a ostatné potoky tak, že niže položené miesta boli vodou zaliate. Dňa 3. augusta dosiahla voda najvyššieho stavu. Bol to deň, na aký sa tu nepamätali ani najstarší ľudia.“
Dni obce Zborov nad Bystricou oslávili spojením hudby, zábavy, kresťanstva a tradícií Čítajte Do budov berného úradu vnikla voda oknami a zaplavila miestnosti až na 1 m vysoko. Domy v Závodí museli byť vyprázdnené, pretože hrozilo ich zrútenie. Pred Eichenwaldovou pílou sa na ceste dokonca vytvoril hlboký vír, v ktorom sa utopil Zigmund Hochfelder (podľa všetkého išlo o jedinú obeť potopy na Kysuciach) a takmer aj strážnik Herman.
Povodeň silne zasiahla i oblasť Bystrickej doliny, kde nápor vody premenil riečku Bystricu na dravý tok, ktorý sa na viacerých miestach vylial z koryta. Podľa správ z kroniky Starej Bystrice reprodukovaných miestnym rodákom Oskárom Dubovickým povodeň v tejto obci prebiehala nasledovne.
„Dňa 5.augusta po veľkej letnej horúčave a za veľkého sparna, začali sa nad dedinou vznášať ťažké čierne mraky, ktoré sa dotýkali vrcholcov hôr. Mohutný víchor priviedol silné lejaky a krupobitie. Krúpy padali vo veľkosti holubieho vajca. Všetky potoky a rieky sa naplnili vodou a začali sa vylievať z koryta, poliami a dedinou. Voda začala ukrajovať z rolí, brala celé záhony nasadených zemiakov a obilia.“
Utopil sa furman s koňom aj vozom
Spisovateľ a publicista Miloš Jesenský v knihe Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji píše, že záplavy patrili nielen v minulosti k najnebezpečnejším živelným pohromám. Ako príklad môže opäť poslúžiť dobový záznam z Kysúc publikovaný O. Dubovickým o povodni na rieke Bystrica:
„Ľudia za veľkého náreku a žiaľu snažili sa zachrániť, čo sa dalo, čo stihli. Postupne im voda veci brala i z miest, kde sa nazdávali, že sú na bezpečnom mieste. Bola to jedna z najhorších krutých povodní, voda zničila celé koryto potoka, až po rieku Kysuca. V Starej Bystrici zobrala veľký priestor ohradený a vyhradený na konanie výročných jarmokov. V Krásne voda podmyla polovičku mosta a druhú zobrala, za dlhý čas sa vozilo a chodilo po riečisku. V Harvelke pri Romanovom mlyne tak prudko zrazu vystúpila voda, že sa furman nemohol z nej dostať a zahynul s vozom a koňom.“
Voda vymyla rakvy na cintoríne
Dramatický bol priebeh povodní aj na prítokoch Kysuce. Tak napríklad regionálny prameň z obce Stará Bystrica o roku 1813 uvádza, že v tomto roku bola mimoriadne veľká povodeň, ktorá narobila neopísateľné škody.
Povodne na Kysuciach: Všetky autobusové spoje prímestskej dopravy aj MHD jazdia podľa grafikonu Čítajte "Voda sa vyliala z korýt a brala, čo jej stálo v ceste, pozemky aj s úrodou, domy a mnohé ľudské životy. To, čo nevzala, zničila, lúky, záhrady, polia nánosom hliny a kamenia. Na mnohých miestach boli zosuvy pôdy. Na viacerých miestach si zmenila rieka svoje koryto. Voda z malého Pytlovského potoka sa vyliala a zatopila farskú záhradu, budovy a dostala sa až do kostola. Spôsobila aj nachýlenie kostolnej veže," píše sa.
V Krásne voda zaplavila cintorín a vymyla niekoľko rakiev spolu s mŕtvolami. Z Kysúc po Trenčín boli poznačené výšky vody na všetkých kostoloch. Značku nájdeme v kostole v Považskej Bystrici. Škody boli také vysoké, že krajský snem musel obyvateľov postihnutých povodňami oslobodiť nielen od všetkých daní, ale poskytnúť im potraviny, postupne i stavebné drevo a obilie na jarný osev.
Ľudí potrápili aj ľadové povodne
Špecifickým druhom katastrofálnych záplav sú aj ľadové povodne (ľadochody), ktoré vznikajú nahromadením krýh v zúženom koryte rieky, pri mostných pilieroch alebo meandroch, čím vytvoria prirodzenú priehradu. Ku vzostupu hladiny potom dochádza následkom ľadového zátarasu, ktorý môže siahať až ku samému dnu koryta. Ľadová povodeň je pritom typická vysokými vodnými stavmi, ale nie vysokými prietokmi. Nebezpečná býva najmä svojou silou vďaka ľadovým kryhám a tým, že prichádza náhle, sa prakticky nedá predpovedať.
Ľadová povodeň v Čadci. (zdroj: mesto Čadca)Na porovnanie, za posledné obdobie bola najničivejšia ľadová povodeň na Kysuciach na toku rieky Bystrica, ktorá sa 25. februára 2012 zmenila následkom oteplenia na ničivý živel.
Až do 2. marca bol vyhlásený tretí povodňový stupeň, pričom oficiálna správa Odboru hydrologického monitorovania, predpovede a výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu k tomu uvádza:
„V Zborove nad Bystricou sa na Bystrici 25. 2. 2012 vplyvom náhleho uvoľnenia nahromadeného ľadu vytvorila prielomová vlna, ktorá zničila niekoľko mostov. Za 15 minút hladina vzrástla o viac ako 130 cm a v priebehu ďalšej hodiny poklesla o takmer 200 cm,“
Po rieke plávali niekoľkometrové kryhy, ktoré sa pohybovali obrovskou rýchlosťou. V Krásne nad Kysucou, na sútoku Bystrice a Kysuce, ktorá bola ešte stále zamrznutá, sa začala vytvárať ľadová bariéra, ktorá rýchlo upchala prietok obidvoch riek. V Dunajove, kde sa kryhy zastavili na 1,2 kilometra dlhom úseku a ľadová bariéra miestami dosahovala až dva metre, dokonca hrozila evakuácia 500 obyvateľov (takmer polovica obce).
Namiesto asfaltu rozkvitnuté útočisko. Z fádneho školského dvora vybudovali zelenú oázu Čítajte
