KYSUCE. Polstoročná a niekde takmer storočná voda sa prevalila aj Kysucami. Vtedy nebolo o hubárskej sezóne ani chýru. Každý mal celkom iné starosti. Podaktorí ratovali zatopené domy, pivnice a záhrady. Vtedy sa už september tlačil do druhej polovice a po iné roky to už bývalá hubárska žatva.
Až uplynulý týždeň sa mi začali ozývať kamaráti hubári. Medzi prvými dobrý hubár Jozef zo Skalitého-Kudlova sa pochválil bedličkami a dokonca aj pravákmi. Ich výskyt potvrdili aj hubári z Rakovej-Korcháne. Podobné správy prichádzali aj z Korne alebo z Turzovky Vyšného konca spod Živčákovej.
„Už začali rásť,“ potešil sa aj Ján Učník z Turkovskej cesty.
Poväčšine spomínali bedle, masliaky, synáky, ale i praváčiky – hríby smrekové. Nemohol som ani ja otáľať. Vybral som sa na lúky a pasienky v okolí okresného mesta. Tušil som, čo sa po iné roky nestávalo, že budem mať väčší úspech s bedľami. To sa aj potvrdilo. Najviac ich bolo schovaných vo vysokej tráve. Išiel som opatrne, aby som ich nezašliapol.
Hrubé biele hlávky som ukladal bez stonky do koša. Ten bol v krátkom čase vrchovatý. Našiel som aj synáky a vykukujúce hlavičky praváčikov som nechal narásť.
Za ďakujem pekne a Pán Boh zaplať som polovicu darov lesa rozdal kamarátom.
